Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 391/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. S., P., Ing. E. B., P., a F. B., P., zastúpených advokátom

JUDr. K. P., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s

- postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veciach vedených pod

sp. zn. IV/1 Gn 922/10 a sp. zn. IV/3 GPt 324/09 a jej prípisom z 3. augusta 2010,

- postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn.

a jej uznesením z 21. júna 2010,

- postupom Krajskej prokuratúry v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. 1/2 KPt 86/07

a jej uznesením z 22. septembra 2009,

- postupom Okresnej prokuratúry Poprad vo veci vedenej pod sp. zn.

a jej uznesením z 18. novembra 2009 a

- postupom Okresnej prokuratúry Trebišov vo veci vedenej po sp. zn.

a jej uznesením z 26. apríla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. S., Ing. E. B. a F. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. septembra

2010 doručená sťažnosť M. S., P., Ing. E. B., P., a F. B., P. (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátom JUDr. K. P., P., ktorou namietajú porušenie svojho základného

práva podľa (ďalej len „“) v spojení s čl.

149 postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) vo veciach vedených pod sp. zn. IV/1 Gn 922/10 a sp. zn. IV/3 GPt 324/09 a

jej prípisom z 3. augusta 2010, postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach vo veci vedenej

pod sp. zn. a jej uznesením z 21. júna 2010, postupom Krajskej prokuratúry

v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. 1/2 KPt 86/07 a jej uznesením z 22. septembra 2009,

postupom Okresnej prokuratúry Poprad vo veci vedenej pod sp. zn. a jej

uznesením z 18. novembra 2009 a postupom Okresnej prokuratúry Trebišov vo veci vedenej

po sp. zn. a jej uznesením z 26. apríla 2010 v súvislosti s rozhodovaním o ich

oznámení „o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin“.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia ako právni nástupcovia po

starých rodičoch vydržali nehnuteľnosť – pozemok, ktorú ich právni predchodcovia mali

vo viac ako 50-ročnej držbe. O vydržanie predmetného pozemku mal záujem aj P. J., ktorý

na ten účel pred „komisiou ROEP v P. prehlásil, že má písomný doklad o smrti pôvodnej

vlastníčky pozemku počas II. Sv. vojny“. Po neúspešnom pokuse o získanie pozemku sa

podľa sťažovateľov P. J. spolu s JUDr. J. S., ktorý je bývalým vyšetrovateľom Okresnej

prokuratúry Poprad, skontaktovali s dcérou pôvodnej vlastníčky pozemku a presvedčili ju,

aby na príslušnom súde podala návrh proti sťažovateľom na určenie, že predmetný pozemok

patrí do dedičstva po jej nebohej matke. Toto konanie je vedené Okresným súdom Poprad.

Podľa názoru sťažovateľov nepravdivým tvrdením P. J. pred „komisiou ROEP v P.“

o tom, že „má písomný doklad o smrti pôvodnej vlastníčky pozemku počas II. Sv. vojny“,

boli uvedení do omylu tým, že „došlo k právoplatnému prevodu do nášho vlastníctva

vydržaním. V opačnom prípade, ak by sme mali informácie o možnej existencii dediča po

vlastníčke pozemku, nežiadali by sme o vydržanie, ale spojili by sme sa s pozostalým.“.

Z tohto dôvodu sťažovatelia podali 9. júna 2009 „podnet na začatie trestného

stíhania“ pre spáchanie trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 a 3

adresovaný Úradu špeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúry.

Z trestného oznámenia sťažovateľov okrem iného vyplýva, že „V čase keď SPF rozhodol

kladne o našej žiadosti o vydržanie pozemku, sa v mesiacoch január a február 2008 P. J.

pred svedkami vyjadril, že majiteľka pozemku žije a on si od nej vybaví odkúpenie pozemku.

Neskôr sme sa dozvedeli, že v priebehu roku 2008 z vlastnej iniciatívy, bez úradného

upovedomenia viackrát navštevoval úrad Správy Slovenského pozemkového fondu v

Poprade a pred pracovníkmi SPF sa vyjadroval, že majiteľka pozemku žije a od nej

pozemok odkúpi ihneď po tom čo ho získa späť do svojho vlastníctva.“.

Sťažovatelia v predmetnej veci podali 9. septembra 2009 návrh, aby „vec nebola

postúpená prokuratúre a polícii v Poprade, nakoľko už do predchádzajúceho vyšetrovania

zasahoval JUDr. J. S...“. O tomto návrhu sťažovateľov rozhodla Krajská prokuratúra v

Prešove uznesením č. k. 1/2 KPt 86/07-10 z 22. septembra 2009 tak, že trestná vec vedená

Okresnou prokuratúrou Poprad pod sp. zn. sa tejto okresnej prokuratúre

neodníma. Následne bolo trestné oznámenie sťažovateľov uznesením Okresnej prokuratúry

Poprad č. k. -2 z 18. novembra 2009 odmietnuté.

Na základe podnetu sťažovateľov generálna prokuratúra uznesením sp. zn.

IV/3 GPt 324/09 z 21. decembra 2009 odňala predmetnú vec z pôsobnosti Krajskej

prokuratúry v Prešove a prikázala ju na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre v Košiciach,

ktorá určila na meritórne rozhodnutie vo veci trestného oznámenia sťažovateľov z 9. júna

2009 Okresnú prokuratúru Trebišov.

Uznesením Okresnej prokuratúry Trebišov č. k. -3 z 26. apríla 2010 bolo

trestné oznámenie sťažovateľov odmietnuté, lebo nie je dôvod na začatie trestného stíhania

alebo na odloženie veci podľa . Proti označenému

uzneseniu Okresnej prokuratúry Trebišov podali sťažovatelia sťažnosť, o ktorej rozhodla

Krajská prokuratúra v Košiciach uznesením č. k. -3 z 21. júna 2010 tak, že

sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.

Podnetom zo 6. júla 2010 sa sťažovatelia domáhali preskúmania postupu Krajskej

prokuratúry v Košiciach. Generálna prokuratúra prípisom č. k. IV/1 Gn 922/10-5

a IV/3 GPt 324/09-17 z 3. augusta 2010 sťažovateľom oznámila, že ich podnet ako

nedôvodný odkladá.

Sťažovatelia tvrdia, že «Je preto nepochybné, že P. J. sa tým, že zatajil existenciu

dediča, dopustil minimálne trestného činu podvodu, ktorého podmienkou je priviesť niekoho

v omyl s úmyslom tým získať majetkový prospech asúčasne tým poškodil aj práva iných

osôb, vrátane práv našich a práv dedičky, ktorú chcel najprv podviesť a teraz v rozpore s

dobrými mravmi spolu s JUDr. S. účelovo „obhajuje“ jej záujmy.

V zmysle je prokuratúra povinná stíhať každý trestný čin o ktorom sa dozvie

a každý občan má právo domáhať sa spravodlivosti. Tejto povinnosti prokuratúru

nezbavuje ani nesprávne označenie trestného činu, ak oznamovateľ bez právneho vzdelania

takto chybne uvedie konkrétny paragraf tr. zákona. Konanie P. J. a neskôr aj JUDr. J. S.

nesporne nesie znaky spáchanie trestného činu, či už sa jedná tomto prípade o prečin

podvodu, poškodzovanie cudzích práv, alebo iný prečin, je nesporné že týmto porušením

zákona bola spôsobená značná majetková ujma a vznikli konkrétne následky...

Tým, že prokuratúra hľadá len zámienku ako sa vecou nezaoberať, kryje

porušovateľov zákona a stáva sa spolupáchateľom ich konania. Takýto postup prokuratúry,

ktorá samotná marí právo občana na spravodlivosť, je spochybnením právneho štátu

a SR.

Nezáujem prokuratúry o riadne preskúmanie trestného oznámenia, okrem

tendenčného, nedôsledného a povrchné vypracovaného uznesenia, potvrdzuje skutočnosť, že

od podania trestného oznámenia sme nikdy neboli predvolaní k vypočutiu ani písomne

požiadaní o doplnenie dokazovania k predmetnej veci a vec nikdy neprešetrovala polícia.».

Podľa názoru sťažovateľov prokuratúra celú vec náležite a riadne nepreskúmala.

Na základe výzvy ústavného súdu sťažovatelia podaním z 8. októbra 2010

konkretizovali, ktorými rozhodnutiami príslušných prokuratúr malo dôjsť k zásahu do ich

práv, a zároveň tiež upresnili petit sťažnosti.

Podľa názoru sťažovateľov „Konečným dôsledkom týchto porušení nášho

základného práva je prejednávanie nezákonného a právne zmätočného návrhu vedenom na

Okresnom súde v Poprade v rozpore s a s dobrými mravmi pod sp. zn.

zo dňa 31. 5. 2009, v ktorom sme označení ako odporcovia napriek tomu, že nenesieme

žiadnu právnu zodpovednosť za vzniknutý stav a predmetnú nehnuteľnosť sme nadobudli v

dobrej viere na základe právoplatných rozhodnutí Slovenského pozemkového fondu, Mesta

Poprad a Správy Katastra v Poprade.“.

Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo M. S., rod. B. bytom P., Ing. E. B., bytom, P. a F. B., bytom, P.

na prejednanie veci zákonom stanoveným postupom podľa Slovenskej

republiky a , postupom Generálnej prokuratúry SR,

ktorá konečným rozhodnutím, uznesením sp. zn. IV/1 Gn 922/10-5 a IV/3 GPt 324/09-17 zo

dňa 3. 8. 2010 zamietla sťažnosť proti postupu Krajskej prokuratúry v Košiciach a v

predošlej náväznosti aj proti postupu Okresnej prokuratúry v Trebišov, Krajskej

prokuratúry v Prešove a Okresnej prokuratúry v Poprade, ktoré podnet predkladateľov

sťažnosti prejednávali a tento odmietli bez toho aby predkladateľov podnetu k veci vypočuli

alebo písomne požiadali o upresnenie a doplnenie vo veci oznámenia o skutočnostiach

nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin porušené bolo.

2. Predkladatelia sťažnosti si neuplatňujú priznanie finančného zadosťučinenia.

3. Generálna prokuratúra SR je povinná uhradiť M. S., Ing. E. B. a F. B. trovy

právneho zastúpenia v sume 245,70, EUR Sk (slovom dvestoštyridsaťpäť EUR) na účet ich

právneho zástupcu JUDr. K. P., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom

chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

v spojení s postupom Krajskej prokuratúry v Prešove vo veci vedenej

pod sp. zn. 1/2 KPt 86/07 a jej uznesením z 22. septembra 2009 a postupom Okresnej

prokuratúry Poprad vo veci vedenej pod sp. zn. a jej uznesením

z 18. novembra 2009

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , ).

Zo sťažovateľmi predloženej dokumentácie vyplýva, že výkon prokurátorského

dozoru súvisiaci s rozhodovaním o ich trestnom oznámení bol zverený Okresnej prokuratúre

Poprad. Sťažovatelia v tejto súvislosti podali návrh, aby v predmetnej veci bol výkon

prokurátorského dozoru odňatý tejto prokuratúre. O tomto návrhu rozhodla Krajská

prokuratúra v Prešove uznesením č. k. 1/2 KPt 86/07-10 z 22. septembra 2009 tak, že vec

podriadenej Okresnej prokuratúre Poprad neodňala. Následne bolo uznesením Okresnej

prokuratúry Poprad č. k. -2 z 18. novembra 2009 trestné oznámenie

sťažovateľov odmietnuté.

Proti tomuto uzneseniu podali sťažovatelia sťažnosť, o ktorej bola oprávnená a aj

povinná rozhodnúť nadriadená prokuratúra, t. j. Krajská prokuratúra v Prešove.

Medzičasom ale na základe podnetu a opakovaného podnetu sťažovateľov generálna

prokuratúra uznesením sp. zn. IV/3 GPt 324/09 z 21. decembra 2009 odňala predmetnú vec

z pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Prešove a prikázala ju na ďalšie konanie Krajskej

prokuratúre v Košiciach, ktorá určila na meritórne rozhodnutie vo veci trestného oznámenia

sťažovateľov z 9. júna 2009 Okresnú prokuratúru Trebišov.

Za daných okolností sa stalo tak namietané uznesenie Krajskej prokuratúry

v Prešove, ako aj namietané uznesenie Okresnej prokuratúry Poprad z hľadiska ďalšieho

rozhodovania o trestnom oznámení sťažovateľov bezpredmetné, keďže v súlade

s uznesením generálnej prokuratúry z 21. decembra 2009 bola na základe rozhodnutia

Krajskej prokuratúry v Košiciach určená na opätovné meritórne rozhodnutie o trestnom

oznámení sťažovateľov Okresná prokuratúra Trebišov. Preto uznesením Krajskej

prokuratúry v Prešove č. k. 1/2 KPt 86/07-10 z 22. septembra 2009 a ani uznesením

Okresnej prokuratúry Poprad č. k. -2 z 18. novembra 2009 nemohlo dôjsť

k porušeniu garantovaných práv sťažovateľov.

Na tomto základe ústavný súd v tejto časti odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

v spojení s postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach vo veci vedenej

pod sp. zn. a postupom Okresnej prokuratúry Trebišov vo veci vedenej

pod sp. zn.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že uznesením Okresnej

prokuratúry Trebišov č. k. -3 z 26. apríla 2010 bolo trestné oznámenie

sťažovateľov odmietnuté, lebo nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na odloženie

veci podľa . Proti označenému uzneseniu Okresnej

prokuratúry Trebišov podali sťažovatelia sťažnosť, o ktorej rozhodla Krajská prokuratúra

v Košiciach uznesením č. k. -3 z 21. júna 2010 tak, že sťažnosť ako

nedôvodnú zamietla. Vo vzťahu k označenému uzneseniu Krajskej prokuratúry v Košiciach

podali sťažovatelia 6. júla 2010 podnet, ktorý vybavila generálna prokuratúra prípisom

č. k. IV/1 Gn 922/10-5 a IV/3 GPt 324/09-17 z 3. augusta 2010 tak, že ho ako nedôvodný

odložila.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú (). Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj

právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným

príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva,

musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu,

požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci

ústavného súdu ().

Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného ,

ústavný súd nemá právomoc preskúmavať namietané uznesenie Okresnej prokuratúry

Trebišov, pretože jej postup a označené uznesenie bola povinná na základe sťažnosti

sťažovateľov preskúmať (a aj preskúmala) nadriadená prokuratúra, t. j. Krajská prokuratúra

v Košiciach. Právomoc Krajskej prokuratúry v Košiciach v danom prípade vylučuje

právomoc ústavného súdu. Rovnako ústavný súd nemá právomoc preskúmavať ani

namietaný postup a uznesenie Krajskej prokuratúry v Košiciach, keďže ho na základe

podnetu sťažovateľov bola povinná preskúmať (a aj preskúmala) generálna prokuratúra.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

3. K namietanému porušeniu základného práva podľa

v spojení s postupom generálnej prokuratúry vo veciach vedených pod

sp. zn. IV/1 Gn 922/10 a sp. zn. IV/3 GPt 324/09 a jej prípisom z 3. augusta 2010

Sťažovatelia namietali tiež porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s aj postupom generálnej prokuratúry vo veciach vedených

pod sp. zn. IV/1 Gn 922/10 a sp. zn. IV/3 GPt 324/09 a jej prípisom z 3. augusta 2010,

ktorým generálna prokuratúra odložila ich podnet.

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že právo na vznesenie

obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného oznámenia, ako aj

právo na podanie obžaloby voči nej na súde prokurátorom nie je súčasťou základného práva

sťažovateľov podľa (napr. , , ).

Sťažovateľ nemá zaručené základné právo, aby na podklade jeho trestného

oznámenia bolo vznesené obvinenie voči označenej osobe, a toto právo nemožno odvodiť

ani z niektorého z ďalších garantovaných práv.

Sťažovateľom z ich základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

vyplýva iba právo, aby sa orgány činné v trestnom konaní ich oznámením

o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, zákonným spôsobom

zaoberali ().

Sťažovatelia sa domáhali preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov

činných v trestnom konaní podaním podnetu podľa o prokuratúre

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre je prokurátor pri vybavovaní podnetu

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na

začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už

začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na vykonanie ktorých je podľa

zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Z uznesenia Okresnej prokuratúry Trebišov č. k. -3 z 26. apríla 2010

vyplýva, že okresná prokurátorka po preskúmaní trestného oznámenia sťažovateľov zistila,

že ide o „spor o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v ktorom oznamovatelia, ako aj

podozrivé sa svojich práv dovolávali súdnou cestou v konaní o veciach občiansko-

právnych, v niektorých konaniach aj prostredníctvom poskytnutia právnych služieb

právnym zástupcom. Poukazujúc aj na to, že zákonným právom každého občana je právo

dožadovať sa v súdnom konaní všetkého, čo si myslí, že mne patrí, teda aj práva, ktoré mu

neprináleží, nebolo preukázané, aby osoby, ktoré oznamovatelia označili ako podozrivých

zo spáchania prečinu poškodzovania cudzích práv, naplnili svojím konaním zákonné znaky

skutkovej podstaty uvedeného prečinu.“.

Z uznesenia Krajskej prokuratúry v Košiciach č. k. -3 z 21. júna 2010

vyplýva, že „Zo žiadnych okolností nevyplýva podozrenie, že P. J. tým, že pri uplatňovaní

vlastníckych nárokov v dôsledku vydržania sporných pozemkov v štátnych inštitúciách

uvádzal, že ich pôvodná majiteľka zahynula v koncentračnom tábore a neskôr uvádzaním

spoločne so svojim právnym zástupcom JUDr. S., že sporný pozemok patrí do dedičstva po

nebohej A. C., spáchali títo akýkoľvek trestný čin. Stotožňujem sa s názorom prokurátorky

okresnej prokuratúry, že každý občan má právo domáhať sa svojich opodstatnených, či

domnelých nárokov súdnou cestou v konaní o veciach občianskoprávnych. Každý z

účastníkov konania o získanie vlastníctva k nehnuteľnostiam inak ako na základe kúpy

alebo darovania, teda bez priamej komunikácie s prevádzajúcim si musí byť vedomý toho,

že môžu existovať osoby, ktoré osvedčia svoj právny nárok k predmetným nehnuteľnostiam,

a to hlavne dedením a uplatňujú si svoje práva dediča napriek tomu, že nehnuteľnosť už

časom prešla do vlastníctva inej osoby inak ako kúpou a darovaním.

Je potrebné zvýrazniť, že oznamovatelia, rovnako tiež P. J. museli vedieť alebo

predpokladať, že nebohá A. C. mohla zanechať potomkov, resp. môžu existovať jej príbuzní,

ktorí by si mohli uplatniť dedičské nároky po nebohej, keďže pozemok bol v správe

Slovenského pozemkového fondu (neznámy vlastník).

Tvrdenie oznamovateľov, že prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy,

o ktorých sa dozvie, je správne. Nie je však povinný stíhať skutky označené ako trestné činy

oznamovateľmi, ktoré v skutočnosti nie sú trestným činom... Naopak, nikto (či už advokát

alebo orgán štátu) nie je oprávnený nijakým spôsobom zasahovať do slobody rozhodovania

iného subjektu, či si určitý nárok v predpísanom konaní uplatní alebo neuplatní. Preto

v tejto podstatnej otázke nemožno vzhliadať akékoľvek podozrenie z trestného činu.“.

Prokurátorka generálnej prokuratúry v prípise č. k. IV/1 Gn 922/10-5,

IV/3 GPt 324/09-17 z 3. augusta 2010, ktorým odložila podnet sťažovateľov ako

nedôvodný, konštatovala, že preskúmala kompletný na vec sa vzťahujúci spisový materiál,

pričom poukázala na skutočnosť, že parcela č. 2837/2 Správy katastra Poprad je predmetom

konania vedeného Okresným súdom Poprad. Vydané uznesenia okresnej aj krajskej

prokuratúry sú podľa názoru generálnej prokuratúry zákonné a riadne odôvodnené

a obsahujú všetky zákonné náležitosti.

Podľa názoru ústavného súdu generálna prokuratúra vybavila podnet sťažovateľov

v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre, a preto jeho odloženie

nesignalizuje takú príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom generálnej prokuratúry

vo veciach vedených pod sp. zn. IV/1 Gn 922/10 a sp. zn. IV/3 GPt 324/09 a jej prípisom

z 3. augusta 2010 a základným právom sťažovateľov na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a tiež , ktorá by zakladala reálne možnosť rozhodnúť o ich

porušení po prípadnom prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie. Takýto príčinný

vzťah totiž nemôže založiť sama osebe skutočnosť, že príslušná prokuratúra podnetu

podanému podľa zákona o prokuratúre nevyhovie podľa predstáv pisateľov podnetu

().

Ústavný súd tiež poznamenáva, že je právom kohokoľvek, a teda aj dcéry pôvodnej

vlastníčky pozemku, domáhať sa žalobou na súde svojich vlastníckych práv. Skutočnosť, že

sťažovatelia sú v predmetnom občianskoprávnom konaní vedenom Okresným súdom

Poprad pod sp. zn. označení ako žalovaní, nemôže spôsobovať neprípustný

zásah do ich práv. Sťažovatelia v postavení žalovaných majú možnosť v prebiehajúcom

súdnom konaní predkladať argumenty na svoju obranu.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľov aj v časti, ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 v spojení s postupom generálnej prokuratúry vo veciach

vedených pod sp. zn. IV/1 Gn 922/10 a sp. zn. IV/3 GPt 324/09 a jej prípisom z 3. augusta

2010 podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími nárokmi sťažovateľov, ktoré uplatnili v petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2010