Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 391/2010
PDF · 249.62 KB
No categories available
IV. ÚS 391/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť M. S., P., Ing. E. B., P., a F. B., P., zastúpených advokátom
JUDr. K. P., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky
- postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veciach vedených pod
sp. zn. IV/1 Gn 922/10 a sp. zn. IV/3 GPt 324/09 a jej prípisom z 3. augusta 2010,
- postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn.
1 Kn 237/2010 a jej uznesením z 21. júna 2010,
- postupom Krajskej prokuratúry v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. 1/2 KPt 86/07
a jej uznesením z 22. septembra 2009,
- postupom Okresnej prokuratúry Poprad vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pn 819/09
a jej uznesením z 18. novembra 2009 a
- postupom Okresnej prokuratúry Trebišov vo veci vedenej po sp. zn. 1 Pn 197/10
a jej uznesením z 26. apríla 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. S., Ing. E. B. a F. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. septembra
2010 doručená sťažnosť M. S., P., Ing. E. B., P., a F. B., P. (ďalej len „sťažovatelia“),
zastúpených advokátom JUDr. K. P., P., ktorou namietajú porušenie svojho základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl.
149 ústavy postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) vo veciach vedených pod sp. zn. IV/1 Gn 922/10 a sp. zn. IV/3 GPt 324/09 a
jej prípisom z 3. augusta 2010, postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach vo veci vedenej
pod sp. zn. 1 Kn 237/2010 a jej uznesením z 21. júna 2010, postupom Krajskej prokuratúry
v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. 1/2 KPt 86/07 a jej uznesením z 22. septembra 2009,
postupom Okresnej prokuratúry Poprad vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pn 819/09 a jej
uznesením z 18. novembra 2009 a postupom Okresnej prokuratúry Trebišov vo veci vedenej
po sp. zn. 1 Pn 197/10 a jej uznesením z 26. apríla 2010 v súvislosti s rozhodovaním o ich
oznámení „o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin“.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia ako právni nástupcovia po
starých rodičoch vydržali nehnuteľnosť – pozemok, ktorú ich právni predchodcovia mali
vo viac ako 50-ročnej držbe. O vydržanie predmetného pozemku mal záujem aj P. J., ktorý
na ten účel pred „komisiou ROEP v P. prehlásil, že má písomný doklad o smrti pôvodnej
vlastníčky pozemku počas II. Sv. vojny“. Po neúspešnom pokuse o získanie pozemku sa
podľa sťažovateľov P. J. spolu s JUDr. J. S., ktorý je bývalým vyšetrovateľom Okresnej
prokuratúry Poprad, skontaktovali s dcérou pôvodnej vlastníčky pozemku a presvedčili ju,
aby na príslušnom súde podala návrh proti sťažovateľom na určenie, že predmetný pozemok
patrí do dedičstva po jej nebohej matke. Toto konanie je vedené Okresným súdom Poprad.
Podľa názoru sťažovateľov nepravdivým tvrdením P. J. pred „komisiou ROEP v P.“
o tom, že „má písomný doklad o smrti pôvodnej vlastníčky pozemku počas II. Sv. vojny“,
boli uvedení do omylu tým, že „došlo k právoplatnému prevodu do nášho vlastníctva
vydržaním. V opačnom prípade, ak by sme mali informácie o možnej existencii dediča po
vlastníčke pozemku, nežiadali by sme o vydržanie, ale spojili by sme sa s pozostalým.“.
Z tohto dôvodu sťažovatelia podali 9. júna 2009 „podnet na začatie trestného
stíhania“ pre spáchanie trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 a 3
Trestného zákona adresovaný Úradu špeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúry.
Z trestného oznámenia sťažovateľov okrem iného vyplýva, že „V čase keď SPF rozhodol
kladne o našej žiadosti o vydržanie pozemku, sa v mesiacoch január a február 2008 P. J.
pred svedkami vyjadril, že majiteľka pozemku žije a on si od nej vybaví odkúpenie pozemku.
Neskôr sme sa dozvedeli, že v priebehu roku 2008 z vlastnej iniciatívy, bez úradného
upovedomenia viackrát navštevoval úrad Správy Slovenského pozemkového fondu v
Poprade a pred pracovníkmi SPF sa vyjadroval, že majiteľka pozemku žije a od nej
pozemok odkúpi ihneď po tom čo ho získa späť do svojho vlastníctva.“.
Sťažovatelia v predmetnej veci podali 9. septembra 2009 návrh, aby „vec nebola
postúpená prokuratúre a polícii v Poprade, nakoľko už do predchádzajúceho vyšetrovania
zasahoval JUDr. J. S...“. O tomto návrhu sťažovateľov rozhodla Krajská prokuratúra v
Prešove uznesením č. k. 1/2 KPt 86/07-10 z 22. septembra 2009 tak, že trestná vec vedená
Okresnou prokuratúrou Poprad pod sp. zn. 1 Pv 1027/06 sa tejto okresnej prokuratúre
neodníma. Následne bolo trestné oznámenie sťažovateľov uznesením Okresnej prokuratúry
Poprad č. k. 1 Pn 819/09-2 z 18. novembra 2009 odmietnuté.
Na základe podnetu sťažovateľov generálna prokuratúra uznesením sp. zn.
IV/3 GPt 324/09 z 21. decembra 2009 odňala predmetnú vec z pôsobnosti Krajskej
prokuratúry v Prešove a prikázala ju na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre v Košiciach,
ktorá určila na meritórne rozhodnutie vo veci trestného oznámenia sťažovateľov z 9. júna
2009 Okresnú prokuratúru Trebišov.
Uznesením Okresnej prokuratúry Trebišov č. k. 1 Pn 197/10-3 z 26. apríla 2010 bolo
trestné oznámenie sťažovateľov odmietnuté, lebo nie je dôvod na začatie trestného stíhania
alebo na odloženie veci podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Proti označenému
uzneseniu Okresnej prokuratúry Trebišov podali sťažovatelia sťažnosť, o ktorej rozhodla
Krajská prokuratúra v Košiciach uznesením č. k. 1 Kn 237/2010-3 z 21. júna 2010 tak, že
sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.
Podnetom zo 6. júla 2010 sa sťažovatelia domáhali preskúmania postupu Krajskej
prokuratúry v Košiciach. Generálna prokuratúra prípisom č. k. IV/1 Gn 922/10-5
a IV/3 GPt 324/09-17 z 3. augusta 2010 sťažovateľom oznámila, že ich podnet ako
nedôvodný odkladá.
Sťažovatelia tvrdia, že «Je preto nepochybné, že P. J. sa tým, že zatajil existenciu
dediča, dopustil minimálne trestného činu podvodu, ktorého podmienkou je priviesť niekoho
v omyl s úmyslom tým získať majetkový prospech asúčasne tým poškodil aj práva iných
osôb, vrátane práv našich a práv dedičky, ktorú chcel najprv podviesť a teraz v rozpore s
dobrými mravmi spolu s JUDr. S. účelovo „obhajuje“ jej záujmy.
V zmysle ústavy je prokuratúra povinná stíhať každý trestný čin o ktorom sa dozvie
a každý občan má právo domáhať sa spravodlivosti. Tejto povinnosti prokuratúru
nezbavuje ani nesprávne označenie trestného činu, ak oznamovateľ bez právneho vzdelania
takto chybne uvedie konkrétny paragraf tr. zákona. Konanie P. J. a neskôr aj JUDr. J. S.
nesporne nesie znaky spáchanie trestného činu, či už sa jedná tomto prípade o prečin
podvodu, poškodzovanie cudzích práv, alebo iný prečin, je nesporné že týmto porušením
zákona bola spôsobená značná majetková ujma a vznikli konkrétne následky...
Tým, že prokuratúra hľadá len zámienku ako sa vecou nezaoberať, kryje
porušovateľov zákona a stáva sa spolupáchateľom ich konania. Takýto postup prokuratúry,
ktorá samotná marí právo občana na spravodlivosť, je spochybnením právneho štátu
a Ústavy SR.
Nezáujem prokuratúry o riadne preskúmanie trestného oznámenia, okrem
tendenčného, nedôsledného a povrchné vypracovaného uznesenia, potvrdzuje skutočnosť, že
od podania trestného oznámenia sme nikdy neboli predvolaní k vypočutiu ani písomne
požiadaní o doplnenie dokazovania k predmetnej veci a vec nikdy neprešetrovala polícia.».
Podľa názoru sťažovateľov prokuratúra celú vec náležite a riadne nepreskúmala.
Na základe výzvy ústavného súdu sťažovatelia podaním z 8. októbra 2010
konkretizovali, ktorými rozhodnutiami príslušných prokuratúr malo dôjsť k zásahu do ich
práv, a zároveň tiež upresnili petit sťažnosti.
Podľa názoru sťažovateľov „Konečným dôsledkom týchto porušení nášho
základného práva je prejednávanie nezákonného a právne zmätočného návrhu vedenom na
Okresnom súde v Poprade v rozpore s OSP a s dobrými mravmi pod sp. zn. 20 C 44/2009
zo dňa 31. 5. 2009, v ktorom sme označení ako odporcovia napriek tomu, že nenesieme
žiadnu právnu zodpovednosť za vzniknutý stav a predmetnú nehnuteľnosť sme nadobudli v
dobrej viere na základe právoplatných rozhodnutí Slovenského pozemkového fondu, Mesta
Poprad a Správy Katastra v Poprade.“.
Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom
takto rozhodol:
„1. Základné právo M. S., rod. B. bytom P., Ing. E. B., bytom, P. a F. B., bytom, P.
na prejednanie veci zákonom stanoveným postupom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, postupom Generálnej prokuratúry SR,
ktorá konečným rozhodnutím, uznesením sp. zn. IV/1 Gn 922/10-5 a IV/3 GPt 324/09-17 zo
dňa 3. 8. 2010 zamietla sťažnosť proti postupu Krajskej prokuratúry v Košiciach a v
predošlej náväznosti aj proti postupu Okresnej prokuratúry v Trebišov, Krajskej
prokuratúry v Prešove a Okresnej prokuratúry v Poprade, ktoré podnet predkladateľov
sťažnosti prejednávali a tento odmietli bez toho aby predkladateľov podnetu k veci vypočuli
alebo písomne požiadali o upresnenie a doplnenie vo veci oznámenia o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin porušené bolo.
2. Predkladatelia sťažnosti si neuplatňujú priznanie finančného zadosťučinenia.
3. Generálna prokuratúra SR je povinná uhradiť M. S., Ing. E. B. a F. B. trovy
právneho zastúpenia v sume 245,70, EUR Sk (slovom dvestoštyridsaťpäť EUR) na účet ich
právneho zástupcu JUDr. K. P., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 149 ústavy prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom
chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
v spojení s čl. 149 ústavy postupom Krajskej prokuratúry v Prešove vo veci vedenej
pod sp. zn. 1/2 KPt 86/07 a jej uznesením z 22. septembra 2009 a postupom Okresnej
prokuratúry Poprad vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pn 819/ 09 a jej uznesením
z 18. novembra 2009
Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za
zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež
napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Zo sťažovateľmi predloženej dokumentácie vyplýva, že výkon prokurátorského
dozoru súvisiaci s rozhodovaním o ich trestnom oznámení bol zverený Okresnej prokuratúre
Poprad. Sťažovatelia v tejto súvislosti podali návrh, aby v predmetnej veci bol výkon
prokurátorského dozoru odňatý tejto prokuratúre. O tomto návrhu rozhodla Krajská
prokuratúra v Prešove uznesením č. k. 1/2 KPt 86/07-10 z 22. septembra 2009 tak, že vec
podriadenej Okresnej prokuratúre Poprad neodňala. Následne bolo uznesením Okresnej
prokuratúry Poprad č. k. 1 Pn 819/09-2 z 18. novembra 2009 trestné oznámenie
sťažovateľov odmietnuté.
Proti tomuto uzneseniu podali sťažovatelia sťažnosť, o ktorej bola oprávnená a aj
povinná rozhodnúť nadriadená prokuratúra, t. j. Krajská prokuratúra v Prešove.
Medzičasom ale na základe podnetu a opakovaného podnetu sťažovateľov generálna
prokuratúra uznesením sp. zn. IV/3 GPt 324/09 z 21. decembra 2009 odňala predmetnú vec
z pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Prešove a prikázala ju na ďalšie konanie Krajskej
prokuratúre v Košiciach, ktorá určila na meritórne rozhodnutie vo veci trestného oznámenia
sťažovateľov z 9. júna 2009 Okresnú prokuratúru Trebišov.
Za daných okolností sa stalo tak namietané uznesenie Krajskej prokuratúry
v Prešove, ako aj namietané uznesenie Okresnej prokuratúry Poprad z hľadiska ďalšieho
rozhodovania o trestnom oznámení sťažovateľov bezpredmetné, keďže v súlade
s uznesením generálnej prokuratúry z 21. decembra 2009 bola na základe rozhodnutia
Krajskej prokuratúry v Košiciach určená na opätovné meritórne rozhodnutie o trestnom
oznámení sťažovateľov Okresná prokuratúra Trebišov. Preto uznesením Krajskej
prokuratúry v Prešove č. k. 1/2 KPt 86/07-10 z 22. septembra 2009 a ani uznesením
Okresnej prokuratúry Poprad č. k. 1 Pn 819/09-2 z 18. novembra 2009 nemohlo dôjsť
k porušeniu ústavou garantovaných práv sťažovateľov.
Na tomto základe ústavný súd v tejto časti odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
v spojení s čl. 149 ústavy postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach vo veci vedenej
pod sp. zn. 1 Kn 237/2010 a postupom Okresnej prokuratúry Trebišov vo veci vedenej
pod sp. zn. 1 Pn 197/10
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že uznesením Okresnej
prokuratúry Trebišov č. k. 1 Pn 197/10-3 z 26. apríla 2010 bolo trestné oznámenie
sťažovateľov odmietnuté, lebo nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na odloženie
veci podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Proti označenému uzneseniu Okresnej
prokuratúry Trebišov podali sťažovatelia sťažnosť, o ktorej rozhodla Krajská prokuratúra
v Košiciach uznesením č. k. 1 Kn 237/2010-3 z 21. júna 2010 tak, že sťažnosť ako
nedôvodnú zamietla. Vo vzťahu k označenému uzneseniu Krajskej prokuratúry v Košiciach
podali sťažovatelia 6. júla 2010 podnet, ktorý vybavila generálna prokuratúra prípisom
č. k. IV/1 Gn 922/10-5 a IV/3 GPt 324/09-17 z 3. augusta 2010 tak, že ho ako nedôvodný
odložila.
Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je
založená na princípe subsidiarity. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana
ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale
úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd
predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až
v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane
ústavnosti podieľajú (III. ÚS 149/04). Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj
právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným
príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva,
musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu,
požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci
ústavného súdu (IV. ÚS 128/04).
Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy,
ústavný súd nemá právomoc preskúmavať namietané uznesenie Okresnej prokuratúry
Trebišov, pretože jej postup a označené uznesenie bola povinná na základe sťažnosti
sťažovateľov preskúmať (a aj preskúmala) nadriadená prokuratúra, t. j. Krajská prokuratúra
v Košiciach. Právomoc Krajskej prokuratúry v Košiciach v danom prípade vylučuje
právomoc ústavného súdu. Rovnako ústavný súd nemá právomoc preskúmavať ani
namietaný postup a uznesenie Krajskej prokuratúry v Košiciach, keďže ho na základe
podnetu sťažovateľov bola povinná preskúmať (a aj preskúmala) generálna prokuratúra.
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
3. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
v spojení s čl. 149 ústavy postupom generálnej prokuratúry vo veciach vedených pod
sp. zn. IV/1 Gn 922/10 a sp. zn. IV/3 GPt 324/09 a jej prípisom z 3. augusta 2010
Sťažovatelia namietali tiež porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy v spojení s čl. 149 ústavy aj postupom generálnej prokuratúry vo veciach vedených
pod sp. zn. IV/1 Gn 922/10 a sp. zn. IV/3 GPt 324/09 a jej prípisom z 3. augusta 2010,
ktorým generálna prokuratúra odložila ich podnet.
Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že právo na vznesenie
obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného oznámenia, ako aj
právo na podanie obžaloby voči nej na súde prokurátorom nie je súčasťou základného práva
sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03).
Sťažovateľ nemá ústavou zaručené základné právo, aby na podklade jeho trestného
oznámenia bolo vznesené obvinenie voči označenej osobe, a toto právo nemožno odvodiť
ani z niektorého z ďalších ústavou garantovaných práv.
Sťažovateľom z ich základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy vyplýva iba právo, aby sa orgány činné v trestnom konaní ich oznámením
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, zákonným spôsobom
zaoberali (III. ÚS 261/05).
Sťažovatelia sa domáhali preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov
činných v trestnom konaní podaním podnetu podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre je prokurátor pri vybavovaní podnetu
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na
začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už
začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na vykonanie ktorých je podľa
zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Z uznesenia Okresnej prokuratúry Trebišov č. k. 1 Pn 197/10-3 z 26. apríla 2010
vyplýva, že okresná prokurátorka po preskúmaní trestného oznámenia sťažovateľov zistila,
že ide o „spor o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v ktorom oznamovatelia, ako aj
podozrivé sa svojich práv dovolávali súdnou cestou v konaní o veciach občiansko-
právnych, v niektorých konaniach aj prostredníctvom poskytnutia právnych služieb
právnym zástupcom. Poukazujúc aj na to, že zákonným právom každého občana je právo
dožadovať sa v súdnom konaní všetkého, čo si myslí, že mne patrí, teda aj práva, ktoré mu
neprináleží, nebolo preukázané, aby osoby, ktoré oznamovatelia označili ako podozrivých
zo spáchania prečinu poškodzovania cudzích práv, naplnili svojím konaním zákonné znaky
skutkovej podstaty uvedeného prečinu.“.
Z uznesenia Krajskej prokuratúry v Košiciach č. k. 1 Kn 237/2010-3 z 21. júna 2010
vyplýva, že „Zo žiadnych okolností nevyplýva podozrenie, že P. J. tým, že pri uplatňovaní
vlastníckych nárokov v dôsledku vydržania sporných pozemkov v štátnych inštitúciách
uvádzal, že ich pôvodná majiteľka zahynula v koncentračnom tábore a neskôr uvádzaním
spoločne so svojim právnym zástupcom JUDr. S., že sporný pozemok patrí do dedičstva po
nebohej A. C., spáchali títo akýkoľvek trestný čin. Stotožňujem sa s názorom prokurátorky
okresnej prokuratúry, že každý občan má právo domáhať sa svojich opodstatnených, či
domnelých nárokov súdnou cestou v konaní o veciach občianskoprávnych. Každý z
účastníkov konania o získanie vlastníctva k nehnuteľnostiam inak ako na základe kúpy
alebo darovania, teda bez priamej komunikácie s prevádzajúcim si musí byť vedomý toho,
že môžu existovať osoby, ktoré osvedčia svoj právny nárok k predmetným nehnuteľnostiam,
a to hlavne dedením a uplatňujú si svoje práva dediča napriek tomu, že nehnuteľnosť už
časom prešla do vlastníctva inej osoby inak ako kúpou a darovaním.
Je potrebné zvýrazniť, že oznamovatelia, rovnako tiež P. J. museli vedieť alebo
predpokladať, že nebohá A. C. mohla zanechať potomkov, resp. môžu existovať jej príbuzní,
ktorí by si mohli uplatniť dedičské nároky po nebohej, keďže pozemok bol v správe
Slovenského pozemkového fondu (neznámy vlastník).
Tvrdenie oznamovateľov, že prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy,
o ktorých sa dozvie, je správne. Nie je však povinný stíhať skutky označené ako trestné činy
oznamovateľmi, ktoré v skutočnosti nie sú trestným činom... Naopak, nikto (či už advokát
alebo orgán štátu) nie je oprávnený nijakým spôsobom zasahovať do slobody rozhodovania
iného subjektu, či si určitý nárok v predpísanom konaní uplatní alebo neuplatní. Preto
v tejto podstatnej otázke nemožno vzhliadať akékoľvek podozrenie z trestného činu.“.
Prokurátorka generálnej prokuratúry v prípise č. k. IV/1 Gn 922/10-5,
IV/3 GPt 324/09-17 z 3. augusta 2010, ktorým odložila podnet sťažovateľov ako
nedôvodný, konštatovala, že preskúmala kompletný na vec sa vzťahujúci spisový materiál,
pričom poukázala na skutočnosť, že parcela č. 2837/2 Správy katastra Poprad je predmetom
konania vedeného Okresným súdom Poprad. Vydané uznesenia okresnej aj krajskej
prokuratúry sú podľa názoru generálnej prokuratúry zákonné a riadne odôvodnené
a obsahujú všetky zákonné náležitosti.
Podľa názoru ústavného súdu generálna prokuratúra vybavila podnet sťažovateľov
v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre, a preto jeho odloženie
nesignalizuje takú príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom generálnej prokuratúry
vo veciach vedených pod sp. zn. IV/1 Gn 922/10 a sp. zn. IV/3 GPt 324/09 a jej prípisom
z 3. augusta 2010 a základným právom sťažovateľov na inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a tiež čl. 149 ústavy, ktorá by zakladala reálne možnosť rozhodnúť o ich
porušení po prípadnom prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie. Takýto príčinný
vzťah totiž nemôže založiť sama osebe skutočnosť, že príslušná prokuratúra podnetu
podanému podľa zákona o prokuratúre nevyhovie podľa predstáv pisateľov podnetu
(I. ÚS 38/02).
Ústavný súd tiež poznamenáva, že je právom kohokoľvek, a teda aj dcéry pôvodnej
vlastníčky pozemku, domáhať sa žalobou na súde svojich vlastníckych práv. Skutočnosť, že
sťažovatelia sú v predmetnom občianskoprávnom konaní vedenom Okresným súdom
Poprad pod sp. zn. 20 C 44/2009 označení ako žalovaní, nemôže spôsobovať neprípustný
zásah do ich práv. Sťažovatelia v postavení žalovaných majú možnosť v prebiehajúcom
súdnom konaní predkladať argumenty na svoju obranu.
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľov aj v časti, ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy v spojení s čl. 149 ústavy postupom generálnej prokuratúry vo veciach
vedených pod sp. zn. IV/1 Gn 922/10 a sp. zn. IV/3 GPt 324/09 a jej prípisom z 3. augusta
2010 podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími nárokmi sťažovateľov, ktoré uplatnili v petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2010