Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 377/2010
PDF · 160.38 KB
No categories available
I. ÚS 377/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. októbra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti G., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. F. N.,
B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv zaručených čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd, práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva zaručeného čl. 1 ods. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Rks/2/2010 z 23. júna 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti G., a. s., o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou
osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 21. septembra 2010 doručená sťažnosť
spoločnosti G., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základných práv
zaručených čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
základných práv zaručených čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“), práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva zaručeného čl. 1 ods. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6 Rks/2/2010 z 23. júna 2010.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva tento sťažovateľkou uvádzaný skutkový stav:
«... správca konkurznej podstaty P... uložil P... vydaním Platobného výmeru
č. 843/2002 zo dňa 21. 10. 2002 povinnosť zaplatiť dlžné poistné a vydaním Platobného
výmeru č. 844/2002 zo dňa 21. 10. 2002 povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania z dlžnej
sumy poistného.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 07. 2005 P... postúpila na spoločnosť
Z., s. r. o. ... pohľadávky, súčasťou ktorých boli aj pohľadávky voči P.
Spoločnosť Z... postúpila predmetnú pohľadávku na Sťažovateľa..., uzatvorením
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 09. 2006.
Sťažovateľ si návrhom uplatnil voči P. nárok na poplatok z omeškania z dlžného
poistného predpísaného platobným výmerom č. 843/2002... a úrok z omeškania zo sumy
predpísanej platobným výmerom č. 844/2002.
Okresný súd Banská Bystrica Uznesenie sp. zn. 12 C 82/2009-78 zo dňa 10. 06.
2009..., ktorým konanie zastavil, po právoplatnosti tohto rozhodnutia vec postúpil na
konanie a rozhodnutie Ú... Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením sp. zn.
13 Co/162/2009-94 zo dňa 18. 08. 2009 potvrdil Uznesenie prvostupňového súdu...
Následne bol spisový materiál postúpený Ú. (ďalej len „Ú.“).
... Ú... v zmysle ustanovenia § 8a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) podal NS SR návrh na rozhodnutie sporu
o právomoc.
NS SR Uznesením sp. zn. 6 Rks/2/2010 zo dňa 23. 06. 2010... rozhodol, že na
zaplatenie nároku Sťažovateľa... je daná právomoc Ú...»
3. Podľa názoru sťažovateľky (po predchádzajúcej citácii a po ňou vykonanej
interpretácii na vec sa vzťahujúcich ustanovení zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom
poistení... a tento zákon zrušujúceho zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou) „Rozhodnutie NS SR teda navodilo stav, kedy na
Sťažovateľa síce bola postúpená existujúca pohľadávka na zaplatenie poplatku z omeškania
z dlžného poistného..., ale o nároku na zaplatenie tejto pohľadávky má podľa názoru NS SR
právomoc rozhodnúť Ú., ktorý v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení nemôže ale
len začať konanie na základe návrhu Sťažovateľa...“. Sťažovateľka tvrdí, že „...
Rozhodnutie NS SR nie je práve z dôvodu ich (zrejme jeho, pozn.) arbitrárnosti v súlade
s požiadavkami kladenými na spravodlivý súdny proces... Napadnuté rozhodnutie NS SR je
arbitrárne a ústavne neudržateľné...“.
4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených
základných práv zaručených ústavou a listinou, ako aj práv zaručených dohovorom
a dodatkovým protokolom uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Rks/2/2010 z 23. júna
2010, zrušil toto rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadala priznať
náhradu trov konania.
5. Sťažovateľka k sťažnosti pripojila uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.
6 Rks/2/2010 z 23. júna 2010, ktorý „... o žiadosti Ú. pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou... o rozhodnutie sporu o právomoci“ rozhodol tak, že „Na rozhodnutie
o nároku žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania... je daná právomoc Ú.“.
Z odôvodnenia predmetného uznesenia považuje ústavný súd za relevantné citovať tieto
jeho (z hľadiska posúdenia dôvodnosti podania ústavnej sťažnosti) podstatné časti:
„... Ú... podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadosť o rozhodnutie sporu
o právomoc medzi súdom a ú. podľa § 8a Občianskeho súdneho poriadku... postúpenej mu
uznesením Okresným súdom ... zo dňa 10. 6. 2009, potvrdeným uznesením Krajského súdu...
zo dňa 18. 8. 2009, ktorú odôvodnil tým, že podľa jeho názoru daná vec nepatrí do
právomoci ú. Žiadal, aby Najvyšší súd ... podľa § 8a O. s. p. rozhodol spor o právomoc
medzi súdom a Ú... tak, že zruší uznesenie Krajského súdu... zo dňa 18. 8. 2009...
a uznesenie Okresného súdu... zo dňa 10. 6. 2009..., a vec vráti súdu na ďalšie konanie...“.
Po posúdení požiadavky navrhovateľa (t. j. ú..., pozn.) najvyšší súd konštatoval, že v mene
štátu „vo veciach poplatku a v danom prípade poplatku z omeškania... rozhoduje príslušný
orgán štátnej správy, ktorým je v danom prípade Ú...“. Najvyšší súd ďalej v odôvodnení
uviedol, že „Okresný súd... preto správne konanie zastavil a zároveň vec postúpil
príslušnému orgánu, Ú..., ktorý je povinný o nároku žalobcu rozhodnúť.
Najvyšší súd... nemohol prihliadnuť na námietku Ú..., že ú. môže vydať platobný
výmer len na návrh zdravotnej poisťovne, a teda nárok na poplatok z omeškania... môže na
ú. uplatniť len zdravotná poisťovňa, ako aj, že návrh na vydanie platobného výmeru nemôže
podať iný subjekt, v danom prípade žalobca. Uvedená námietka sa týka aktívnej legitimácie
žiadateľa - žalobcu, ktorá môže byť posudzovaná až v konaní v merite veci, a preto nemôže
byť predmetom v spore o právomoc medzi súdom a orgánom štátnej správy v zmysle § 8a O.
s. p.
Na základe uvedeného dospel Najvyšší súd... k záveru, že v predmetnej veci nie je
daná právomoc súdu konať vo veci, a preto rozhodol v spore o právomoc medzi Ú...
a Okresným súdom..., ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia...“.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo
veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže
ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
8. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť
nemôže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv
alebo slobôd iných osôb, nie svojich (I. ÚS 56/98). Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia
nenamietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, ústavný súd už pri
predbežnom prerokovaní odmieta ako podané osobami zjavne neoprávnenými
(III. ÚS 41/00, I. ÚS 43/98, II. ÚS 128/95).
9. O návrhu podanom zjavne neoprávnenou osobou možno hovoriť vtedy,
keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného
práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov.
Za návrh podaný niekým zjavne neoprávneným preto možno považovať návrh,
pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).
10. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd z obsahu sťažnosti, ako
aj z obsahu priloženého uznesenia nepochybne zistil, že sťažovateľka v „spore o právomoc
medzi súdom a ú. podľa § 8a Občianskeho súdneho poriadku...“ v konaní vedenom
najvyšším súdom pod sp. zn. 6 Rks/2/2010 nemá postavenie účastníka konania (pozri bod
4), a teda nie je oprávnenou osobou na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
(mutatis mutandis II. ÚS 113/02, III. ÚS 162/09, I. ÚS 343/09).
11. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
12. Ústavný súd v závere poznamenáva, že na podanie návrhu podľa § 8a
Občianskeho súdneho poriadku (spory o právomoc) sú legitimované len strany (účastníci)
kompetenčného sporu, t. j. buď orgán verejnej správy alebo súd, nie však účastník
správneho alebo súdneho konania. Teda aktívna procesná legitimácia v takomto spore
prináleží len všeobecnému súdu alebo orgánu verejnej správy. Právnická osoba, ktorá bola
(je) účastníkom konania, v ktorom kompetenčný spor vznikol, nemôže takýto spor svojím
návrhom iniciovať.
13. Nad rámec dôvodov, ktoré viedli k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd dodáva, že
sťažovateľka v danej veci disponovala možnosťou podať opravné prostriedky, prípadne aj
ústavnú sťažnosť v súvislosti s postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 82/2009 a jeho uznesením z 10. júna 2009 (ktorým konanie
zastavil a po právoplatnosti tohto rozhodnutia vec postúpil na konanie a rozhodnutie Ú.),
resp. postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.
13 Co/162/2009 a jeho uznesením z 18. augusta 2009 (ktorým potvrdil prvostupňové
uznesenie), v ktorom súdnom konaní vystupovala ako žalobkyňa.
14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi
sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. októbra 2010