Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 416/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S., vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 12

ods. 1, 2 a 4 a a ods. 3 a základných práv

podľa čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 26 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2

a 3 a , ako aj práv podľa , ,

ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uzneseniami

zo 17. septembra 2008, 7. septembra 2009 a 4. januára 2010, ako aj postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

zo 14. júla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra

2010 doručená sťažnosť J. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 2

ods. 2, , 2 a 4 a a ods. 3

(ďalej len „ústava“) a základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 26 ods. 1,

, až 4, a 3 a , ako aj práv podľa ,

ods. 1, čl. 10 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uzneseniami zo 17. septembra 2008, 7. septembra

2009 a 4. januára 2010, ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 14. júla

2010 (ďalej aj „namietané uznesenie najvyššieho súdu“ alebo „uznesenie najvyššieho súdu

zo 14. júla 2010“).

Zo sťažnosti, z priložených listinných dôkazov, ako aj zo súvisiaceho spisu krajského

súdu vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou z 29. júna 2008 podanou osobne na krajskom súde

2. júla 2008 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu Katastrálneho úradu

v... č. OK-1206/2008 z 30. apríla 2008, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Správy

katastra... č. 2/2008 BY-552/2008 z 10. marca 2008, ktorým nevyhovela žiadosti

sťažovateľa o poskytnutie informácie podľa o slobodnom prístupe

k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)

v znení neskorších predpisov, týkajúcej sa „údajov na akom základe bolo vykonané

prečíslovanie pozemku parc. č. KN 417, resp. 152 v k. ú... z pôvodného čísla 152 a číslo 417

a spätne na číslo 152 a kedy boli tieto zmeny vykonané aj s uvedením dokladu, na základe

ktorého boli zmeny vykonané, vzhľadom k tomu, že tieto údaje sú potrebné na presnú

špecifikáciu pozemku k viacerým súdnym konaniam...“.

Krajský súd podľa obsahu a povahy vyhodnotil toto podanie ako žalobu podľa § 249

(ďalej aj „OSP“) proti právoplatnému rozhodnutiu

správneho orgánu a ďalej postupoval podľa a nasl. , keď uznesením

zo 7. septembra 2008 vyzval sťažovateľa na predloženie plnej moci pre advokáta, keďže

v tomto konaní sa vyžaduje zastúpenie advokátom, pokiaľ nemá žalobca alebo jeho

zamestnanec právnické vzdelanie. Zároveň sťažovateľa vyzval 29. septembra 2008

na zaplatenie súdneho poplatku v sume 66 €. Sťažovateľ podaním z 9. októbra 2008

požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj o ustanovenie zástupcu z radov

advokátov. Po predložení potrebných potvrdení krajský súd uznesením zo 7. septembra

2009 sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a jeho žiadosť

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol. Krajský súd 7. októbra 2009 vyzval

sťažovateľa na predloženie plnej moci a úhradu súdneho poplatku. Keďže sťažovateľ

v súdom určenej lehote nepredložil splnomocnenie pre advokáta a neuhradil ani súdny

poplatok, krajský súd konanie uznesením zo 4. januára 2010 zastavil. Sťažovateľ sa proti

tomuto uzneseniu odvolal a požiadal aj najvyšší súd o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Najvyšší súd uznesením zo 14. júla 2010 sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov

nepriznal, uznesenie krajského súdu zo 4. januára 2010 potvrdil a nepriznal mu trovy

odvolacieho konania.

Sťažovateľ je presvedčený, že označenými postupmi a uzneseniami krajského súdu

a najvyššieho súdu boli porušené ním označené články a jeho uvedené práva, čo však

nijako bližšie neodôvodňuje. V odôvodnení sťažnosti sa sťažovateľ sústreďuje na opis

skutkového stavu týkajúceho sa konania vedeného Okresným súdom Žilina, predmetom

ktorého bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.

Sťažovateľ na viacerých miestach opakovane konštatuje porušenie označených článkov

a dohovoru, ako aj porušenie svojich práv.

S poukazom na uvedené sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd

vyslovil porušenie „základného práva... v zmysle čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13

ods. 1 písm. a) a ods. 3, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 26 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1,

2, 3 a 4, a 3 a , ako aj , , ,

a čl. 14“ dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniami zo 17. septembra 2008, 7. septembra 2009 a 4. januára 2010, ako

aj postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením zo 14. júla 2010. Všetky napadnuté uznesenia požaduje zrušiť a vec vrátiť

na nové konanie a rozhodnutie. Taktiež žiada o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 5 000 € a o priznanie náhrady „zaplateného súdneho poplatku

v konaní vedenom na Okresnom súde Žiline pod sp. zn. ... v sume

16,59 EUR“.

Napokon žiada ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených článkov a dohovoru, ako

aj označených práv sťažovateľa uznesením krajského súdu zo 17. septembra 2008, ktorým

bol sťažovateľ vyzvaný na predloženie splnomocnenia na zastupovanie advokátom v konaní

podľa druhej hlavy piatej časti , ako aj uznesením krajského

súdu zo 7. septembra 2009 o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a zamietnutí

žiadosti sťažovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, ústavný súd uvádza tieto

skutočnosti:

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ po doručení uznesenia krajského súdu zo 17. septembra 2008 (ktoré

podľa vyznačenej doložky právoplatnosti nadobudlo právoplatnosť 17. októbra 2008),

ako aj výzvy na zaplatenie súdneho poplatku z 29. septembra 2008, požiadal krajský súd

o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie advokáta. Jeho žiadostiam však

krajský súd uznesením zo 7. septembra 2009 (ktoré podľa vyznačenej doložky

právoplatnosti nadobudlo právoplatnosť 26. septembra 2009) nevyhovel.

Sťažovateľ síce predložil ústavnému súdu fotokópiu odvolania z 24. septembra 2009

proti uzneseniu krajského súdu zo 7. septembra 2009, avšak bez dôkazu podania na poštovú

prepravu alebo prezentačnej pečiatky krajského súdu. Preto si ústavný súd v spise krajského

súdu overil podanie tohto opravného prostriedku, kde sa však toto podanie sťažovateľa

nenachádza.

Znamená to, že sťažovateľ vo vzťahu k obom označených uzneseniam krajského

súdu nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

účinne poskytoval a na využitie ktorých bol oprávnený v zmysle Občianskeho súdneho

poriadku. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

2. Sťažovateľ namietal porušenie označených článkov a dohovoru, ako

aj označených práv aj uznesením krajského súdu zo 4. januára 2010, ktorým krajský súd

konanie v jeho právnej veci z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku a nepredloženia

splnomocnenia pre advokáta zastavil a nepriznal mu náhradu trov konania.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Proti uzneseniu

krajského súdu zo 4. januára 2010 o zastavení konania bolo prípustné odvolanie ako riadny

opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa

mal najvyšší súd v odvolacom konaní, pričom sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu

krajského súdu aj podal. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Vzhľadom

na uvedené ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal tou časťou sťažnosti, ktorá smeruje proti

uzneseniu najvyššieho súdu zo 14. júla 2010, ktorým bolo potvrdené uznesenie krajského

súdu zo 4. januára 2010 o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku

a nepredloženie splnomocnenia pre advokáta. Túto časť sťažnosti treba považovať za zjavne

neopodstatnenú.

Ústavný súd na podporu záveru o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v tejto časti

poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne neopodstatnený návrh ide

vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (). Ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní

odmietnuť aj taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí

ako neopodstatnený (). Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť je tiež absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom

alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto

práva alebo slobody na strane druhej. Preto, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú

neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , ,

).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti preskúmal namietané uznesenie

najvyššieho súdu zo 14. júla 2010 a z jeho obsahu nezistil, že by išlo o rozhodnutie

arbitrárne alebo svojvoľné. Vyplýva to aj z odôvodnenia tohto rozhodnutia najvyššieho

súdu, ktorý vo výroku svojho rozhodnutia potvrdil uznesenie krajského súdu zo 4. januára

2010 o zastavení konania, keď po predchádzajúcom konaní o nepriznaní oslobodenia

od súdnych poplatkov a zamietnutí jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov

sťažovateľ v stanovenej lehote na základe výzvy krajského súdu nezaplatil súdny poplatok

za podaný návrh a nepredložil splnomocnenie pre advokáta. V dôsledku toho logickým

zákonným následkom v zmysle o súdnych poplatkoch

a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov bolo zastavenie

konania v jeho právnej veci. Taktiež aj nepredloženie splnomocnenia na zastupovanie

sťažovateľa v konaní podľa a nasl. ako splnenie ďalšej procesnej podmienky

malo za následok zastavenie konania podľa , podľa ktorého súd

uznesením konanie zastaví aj vtedy, ak žalobca neodstráni vady žaloby.

Najvyšší súd sa zaoberal aj opätovnou žiadosťou sťažovateľa o oslobodenie

od súdnych poplatkov a opätovne preskúmal majetkové a osobné pomery sťažovateľa.

Dospel však k záveru, že tieto sa nijako nezmenili od predchádzajúcej žiadosti, o ktorej

rozhodol krajský súd, a preto jeho žiadosti nevyhovel.

Najvyšší súd taktiež ozrejmil sťažovateľovi, že konanie v jeho právnej veci nie je

zo zákona vecne oslobodené od súdnych poplatkov, ako sa sťažovateľ mylne domnieval,

pretože v jeho prípade nejde o konanie vo veciach ochrany pred nezákonným zásahom

orgánu verejnej správy.

Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu je jasné a zrozumiteľné, a keďže sa opiera

o relevantné ustanovenia procesného kódexu, jeho závery nie je ústavný súd oprávnený

korigovať, resp. nahrádzať.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

o tejto časti sťažnosti tak, že ju odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť ako celok bola odmietnutá, bolo už bezpredmetným rozhodovať

o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2010