Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 474/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., zastúpenej advokátkou

JUDr. A. C., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a na

rovnosť účastníkov súdneho konania podľa a Slovenskej

republiky v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. októbra

2010 doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a na rovnosť účastníkov

súdneho konania podľa a (ďalej len

„ústava“) v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 22. októbra

2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že návrhom na vykonanie exekúcie zo 16. júla 2008 podaným

súdnej exekútorke JUDr. J. K. sa sťažovateľka domáhala vymoženia sumy 23 049 Sk s prísl.

na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-718/07-EK

z 20. septembra 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 31. októbra 2007 a vykonateľnosť

6. novembra 2007.

Uznesením Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) č. k. -16

z 27. mája 2010 bola exekúcia zastavená z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok je v rozpore

so zákonom. Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom

namietala nedostatok oprávnenia okresného súdu ako exekučného súdu preskúmavať vecnú

stránku exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov

orgánu, ktorý ho vydal.

Uznesením krajského súdu č. k. -41 z 29. júla 2010 bolo uznesenie

okresného súdu potvrdené. Písomné vyhotovenie uznesenia bolo sťažovateľke doručené

24. augusta 2010.

Podľa názoru sťažovateľky uznesením krajského súdu boli porušené jej označené

základné práva podľa . Ustanovenia o rozhodcovskom

konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), najmä

§ 45 ods. 1 písm. c) nedávajú exekučnému súdu právomoc preskúmavať exekučný titul.

Preskúmanie exekučným súdom sa má vzťahovať len na zhodnotenie materiálnej

a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie rozporu plnenia priznaného

exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, právom dovoleného a v súlade

s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu exekučný súd nemá právo preskúmavať právny dôvod,

na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. V tomto smere

sťažovateľka poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny

dvor“), najmä na rozhodnutia vo veci Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina

Rodríguez Nogueira (C-40/08) a vo veci Mostaza Claro (C-168/05). Nezohľadnenie

odvolania v časti namietajúcej nedostatok právomoci predstavuje porušenia práva na súdnu

ochranu. Navyše, postupom krajského súdu bol porušený z dôvodu, že

napriek absolútnej pasivite druhého účastníka rozhodcovského konania (povinného) bol

tento postavený do pozície, ako keby podal námietky v samotnom rozhodcovskom konaní.

Takýmto postupom bol povinný zvýhodnený, čím sa porušila zásada rovnosti účastníkov

konania.

Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

s tým, aby bolo uznesenie z 29. júla 2010 zrušené a vec vrátená na ďalšie

konanie. Požaduje tiež náhradu trov právneho zastúpenia v sume 303,30 € vrátane dane

z pridanej hodnoty.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -41 z 29. júla 2010 vyplýva, že

ním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. -16 z 27. mája 2010.

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú

a zároveň ju zastavil podľa ustanovenia

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 45 ods. 1 písm. c)

a § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní a tiež podľa § 2 písm. a) a b) zákona

č. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov. Podľa názoru krajského súdu odvolacia námietka oprávneného (sťažovateľa),

podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval

súladnosť exekučného titulu so zákonom, neobstojí. „Skutočnosť, či sú naplnené formálne i

materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, skúma exekučný súd pri rozhodovaní

o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného

poriadku), ďalej na námietku povinného proti exekúcii (§ 50) a taktiež na prípadný návrh

povinného na odklad či zastavenie exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). Súd môže zároveň

v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania a v prípade

zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti

exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesné

zareagovať...

Oporu v právnej úprave nemá ani úvaha oprávneného, že súd, pokiaľ skúma

súladnosť so zákonom, je povinný obmedziť sa výlučne na rozhodcovský rozsudok (jeho

výrok) a nie skúmať súladnosť so zákonom aj hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého nároku sa

potom oprávnený vedenia exekúcie domáha. Predovšetkým, musí byť zrejmé, že nárok,

ktorého vymoženia sa oprávnený domáha, nie je objektívne nemožný, neodporuje zákonu,

neobchádza ho, ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd ani nemohol vychádzať

len z obsahu predloženého rozhodcovského rozsudku, obzvlášť, ak neobsahuje údaje

nevyhnutné na to, aby súd mohol ustáliť, o aký zmluvný vzťah z pôvodnej zmluvy o úvere sa

jedná. Podľa mienky odvolacieho súdu neobstojí názor odvolateľa, že takýmto postupom

exekučný súd v istom zmysle nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovského

rozsudku podľa § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní. Účastník rozhodcovského konania

sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku,

pokiaľ sú naplnené zákonné podmienky presne špecifikované v ustanovení § 40 a 41 Zákona

o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po

uplynutí lehoty na plnenie vykonateľným exekučným titulom (§ 42 ods. 1 písm. d)

Exekučného poriadku). Súdu však vyplýva oprávnenie i povinnosť osobitne v exekučnom

konaní skúmať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní.

Umožňuje mu to ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého môže

súd exekučné konanie zastaviť buď na návrh alebo aj bez návrhu účastníka konania (odsek

2), ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom

rozhodcovského konania, alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už

predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom konaní.

Rovnako môže exekučný súd exekúciu zastaviť aj bez návrhu, ak zistí, že rozhodcovský

rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Pokiaľ súd skúmal podmienky vedenia exekúcie, spôsobilosť predmetného

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, správne postupoval, pokiaľ nevychádzal

len z obsahu predloženého rozsudku rozhodcu, keďže predmetom rozhodcovského konania

bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe zmluvy o revolvingovom úvere

č. 8000061903 zo dňa 29. 12. 2006. Právnym základom, z ktorého uplatnený nárok vzišiel,

je tak jednoznačne predmetná zmluva o revolvingovom úvere (napokon to vyplýva i

z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku), a preto aj právny rámec uplatneného nároku sa

odvíja z obsahu predmetnej zmluvy ako celku, v celom jej kontexte, nielen jej určitej časti

(zabezpečenia poskytnutého úveru blankozmenkou). Z uvedeného dôvodu preto neobstojí

argument oprávneného, že rozhodcovským rozsudkom nebol priznaný nárok zo zmluvy

o úvere, ale zmenkový nárok a daný vzťah medzi oprávneným a povinným je zmenkovým

vzťahom a je nutné vychádzať z jeho charakteru ako abstraktného vzťahu bez možnosti

skúmania kauzy. Takýto záver by bol napokon v rozpore s obsahom a odôvodnením

samotného exekučného titulu. Exekučný súd správne právny vzťah medzi oprávneným a

povinným vzhľadom na obsah predmetnej zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzťah a

predmetnú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere...

... Odvolací súd, aj vzhľadom na konkrétnu odvolaciu námietku oprávneného, sa

podrobne oboznámil a preskúmal Zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 29. 12. 2006, ktorá

vytvárala právny rámec vzťahu medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným),

obzvlášť v časti Zmluvné dojednania, čl. 14 upravujúci sankcie spojené s porušením

zmluvných povinností. Takto koncipovaná zmluvná podmienka vzájomne sa kumulujúcich

zmluvných pokút je nekalou, resp. neprijateľnou podmienku...

V danom prípade možno potom zhrnúť, že pokiaľ plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy

o úvere je plnením právom nedovoleným a v rozpore s dobrými mravmi, a z výroku

rozhodcovského rozsudku nie je možné oddeliť plnenie právom dovolené od plnenia, ktoré

bolo oprávnenému priznané v rozpore so zákonom, správny bol potom záver, keď exekučný

súd aj bez návrhu vyhlásil exekúciu za neprípustnú a podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g)

Exekučného poriadku ju zastavil.“

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala proti uzneseniu krajského súdu

dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého všeobecné súdy

v rozpore so zákonom a s judikatúrou súdneho dvora neumožnili jej ako oprávnenému

subjektu vymôcť peňažnú pohľadávku od povinných judikovanú právoplatným

rozhodcovským rozsudkom. Sťažovateľka teda vlastne tvrdí, že postupom všeobecných

súdov bola pozbavená súdnej ochrany v exekučnom konaní, teda možnosti konať pred

súdom v exekučnom konaní.

Vzhľadom na citované ustanovenie mohla

sťažovateľka podať proti uzneseniu krajského súdu dovolanie a v rámci neho sa domáhať

ochrany označených základných práv. Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľka

dovolanie nepodala.

Možno urobiť záver, že sťažovateľka nevyčerpala dovolanie ako mimoriadny

opravný prostriedok, ktorý jej zákon na ochranu jej základných práv účinne poskytuje a na

ktorého použitie bola sťažovateľka osobne oprávnená podľa Občianskeho súdneho

poriadku. Preto treba sťažnosť považovať za neprípustnú.

Sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala), že by nesplnila podmienku

vyčerpania opravného prostriedku z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto vôbec

neprichádzal do úvahy zo strany ústavného súdu postup v zmysle ustanovenia § 53 ods. 2

.

Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2010