Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 477/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B, vo veci namietaného porušenia

základných práv zaručených v a a

práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom č. k. -83 z 26. novembra 2008 a uznesením č. k. -121 z

29. septembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra

2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základných práv zaručených v a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom č. k.

-83 z 26. novembra 2008 a uznesením č. k. -121 z 29. septembra

2009.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 26. októbra 2004 podal

okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu proti spoločnosti B., a. s., Ž., o

neplatnosť zmluvy o výkone správy a vrátenia preplatkov. Konanie bolo vedené pod sp. zn.

a následne pod sp. zn. . Uznesením z 20. septembra 2005 okresný

súd prerušil predmetné konanie do právoplatného skončenia veci vedenej Okresným súdom

Bratislava II pod sp. zn. Ps 12/04 o spôsobilosti sťažovateľa na právne úkony. Sťažovateľ

podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o prerušení konania, o ktorom Krajský súd

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozhodol uznesením č. k. -62 z 23. februára

2007 tak, že potvrdil označené uznesenie okresného súdu. Dňa 12. júna 2008 podal

sťažovateľ predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú predseda

okresného súdu listom sp. zn. zo 7. júla 2008 oznámil, že vybavovanie

napadnutej veci je poznačené právoplatným rozhodnutím o prerušení konania, po

rozhodnutí Okresného súdu Bratislava II vo veci sp. zn. Ps 12/04 sudca vo veci koná.

Rozsudkom z 26. novembra 2008 okresný súd žalobu sťažovateľa v celom rozsahu zamietol

a nepriznal sťažovateľovi trovy konania. Proti predmetnému rozsudku podal sťažovateľ

odvolanie. Okresný súd uznesením zo 4. februára 2009 uložil sťažovateľovi povinnosť

zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie. Dňa 16. júla 2009 sťažovateľ zaslal

okresnému súdu doplnenie odvolania. Krajský súd uznesením č. k. -115 z

30. júna 2009 zrušil rozsudok okresného súdu z 26. novembra 2008 a vrátil mu ho na ďalšie

konanie z dôvodu, že nerozhodol o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu,

a uznesením č. k. -117 z toho istého dňa zrušil uznesenie okresného súdu zo

4. februára 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd 2. septembra 2009 vyzval

sťažovateľa na predloženie potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomerov

v lehote 10 dní. Dňa 29. septembra 2009 okresný súd uznesením zamietol žiadosť

sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 10. augusta 2010 potvrdil uznesenie

okresného súdu z 29. septembra 2009.

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom č. k. -83 z 26. novembra 2008 a uznesením č. k.

-121 z 29. septembra 2009 boli porušené jeho základné práva zaručené v čl. 47

ods. 2 a a právo zaručené v dohovoru.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal

nález, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa zaručených v čl. 47 ods. 2

a a práva zaručeného v dohovoru, prikázal okresnému súdu

v označenom konaní konať bez ďalších prieťahov a priznal mu primerané finančné

zadosťučinenie v sume 5 000 €. Zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na

konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania pred ústavným súdom je tvrdenie sťažovateľa, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom č. k.

-83 z 26. novembra 2008 a uznesením č. k. -121 z 29. septembra 2009

došlo k porušeniu základných práv zaručených v a a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom č. k. -83

z 26. novembra 2008

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (

).

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, ).

Z obsahu sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie označených práv postupom

okresného súdu, a z jej príloh vyplýva, že v čase jej doručenia ústavnému súdu

(8. septembra 2010) už tvrdené porušovanie označených práv netrvalo. Rozsudok okresného

súdu č. k. -83 bol vyhlásený 26. novembra 2008.

Z uvedeného vyplýva, že od 26. novembra 2008, keď sťažovateľom napadnutý

rozsudok okresného súdu č. k. -83 bol vyhlásený, do dňa podania sťažnosti

ústavnému súdu, t. j. 8. septembra 2010, bez akýchkoľvek pochybností uplynula

sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde).

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť v tejto časti po

predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

2. K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -121

z 29. septembra 2009, ktorým zamietol žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho

zástupcu

Ústavný súd poukazuje na to, že z citovaného vyplýva, že

rozdeľuje ústavnú ochranu základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných

slobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný

súd, pričom systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah

právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu

k právomoci všeobecných súdov ( ), a to tak, že všeobecné súdy sú

primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných

práv a slobôd ( a ).

Ako teda vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu je

daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc

ústavného súdu je preto v týchto prípadoch subsidiárna. O ochrane práv sťažovateľa,

ktorých porušenie namieta, vo vzťahu ku konaniu okresného súdu, ktorý vo veci rozhodol

uznesením z 29. septembra 2009 a proti ktorému sťažovateľ podal odvolanie, rozhodoval

v odvolacom konaní krajský súd uznesením sp. zn. z 10. augusta 2010,

ktorým potvrdil rozhodnutie okresného súdu. Vzhľadom na uvedenú zásadu subsidiarity

preto nie je v právomoci ústavného súdu preskúmať konanie okresného súdu vedené pod

sp. zn. a jeho uznesenie z 29. septembra 2009.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej

porušenie základných práv postupom okresného súdu v predmetnom konaní a jeho

uznesením z 29. septembra 2009 po predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok

svojej právomoci podľa .

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody a skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25

ods. 2 tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2010