Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 429/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ľ. K., V., zastúpenej advokátom JUDr. S. K.,

Advokátska kancelária, V., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského prokurátora v Prešove, ktorý 25. marca 2010

zobral späť odvolanie podané okresným prokurátorom vo Vranove nad Topľou proti

rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou z 28. septembra 2009 sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. Ľ. K. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 30. júla 2010

doručená sťažnosť Mgr. Ľ. K. (ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len ,,ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom krajského

prokurátora v Prešove (ďalej len ,,krajský prokurátor“), ktorý 25. marca 2010 zobral späť

odvolanie podané okresným prokurátorom vo Vranove nad Topľou (ďalej len

,,okresný prokurátor“) proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej

len ,,okresný súd“) sp. zn. z 28. septembra 2009 (ďalej len ,,rozsudok

okresného súdu“). Späťvzatie odvolania okresného prokurátora krajským prokurátorom vzal

na vedomie Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 25. marca 2010 (ďalej len ,,uznesenie krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplynulo, že rozsudkom okresného súdu

boli obžalovaný P. F. a M. H. oslobodení spod obžaloby okresného prokurátora pre skutky

právne kvalifikované ako trestný čin ublíženia na zdraví, resp. návod na trestný čin

ublíženia na zdraví. Sťažovateľka ako poškodená bola oslobodzujúcim rozsudkom

okresného súdu s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Sťažovateľka odvolanie proti výroku o náhrade škody v zmysle § 307 ods. 1 písm. c)

nepodala. Odvolanie podal len okresný prokurátor (podľa sťažovateľky

priamo na hlavnom pojednávaní okresného súdu), ktoré následne písomne doplnil.

O odvolaní okresného prokurátora mal konať a rozhodnúť krajský súd na verejnom

zasadnutí 25. marca 2010, ktorého sa sťažovateľka nezúčastnila, podľa vlastných slov

,,z osobných dôvodov“.

3. Na verejnom zasadnutí krajského súdu 25. marca 2010 odvolanie podané

okresným prokurátorom, vzal späť krajský prokurátor postupom podľa § 312 ods. 2 druhej

vety , čo krajský súd vzal uznesením na vedomie v zmysle

. Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľke doručené 1. júna 2010,

odkedy podľa jej názoru začala plynúť lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu.

4. Sťažovateľka nevytýka žiadne pochybenie krajskému súdu, ktorý podľa Trestného

poriadku musel postupovať spôsobom predpokladaným § 312 ods. 4. Pochybenie vidí

v postupe krajského prokurátora, ktorý ,,... bez náležitého dôvodu vzal späť odvolanie

podané proti rozsudku okresného súdu... Ničím neodôvodneným rozhodnutím krajského

prokurátora došlo k faktickému zastaveniu trestného stíhania proti obvineným, keďže po

späťvzatí odvolania sa rozsudok okresného súdu stal právoplatným bez možnosti jeho

preskúmania riadnym opravným prostriedkom. Sťažovateľka sa cíti poškodená takýmto

zásahom krajského prokurátora, ktorý na svoj zásah nemal žiaden dôvod a jeho postup pri

späťvzatí odvolania je pre sťažovateľku nepochopiteľný.“. Uvedený zásah krajského

prokurátora sťažovateľka hodnotí ako arbitrárne rozhodnutie, ktorým bolo zasiahnuté do jej

označených práv a ktorým ,,... stratila právo, aby bol skutok, ktorého sa voči nej dopustili

obžalovaní riadne a v dvojinštančnom konaní prejednaný pred súdom“.

5. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd sťažnosti vyhovel,

rozhodol, že postupom krajského prokurátora, ktorý zobral späť odvolanie podané

okresným prokurátorom proti rozsudku okresného súdu, boli porušené jej práva podľa čl. 46

ods. 1 a dohovoru, a aby „... zrušil uznesenie krajského súdu a zásah

krajského prokurátora spočívajúci v späťvzatí odvolania okresného prokurátora proti

rozsudku okresného súdu....., a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie s právnym

názorom, že k späťvzatiu odvolania ..... došlo v rozpore s , a aby prikázal krajskému

súdu obnoviť stav pred porušením“.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov (ďalej len ,,“) každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom predbežného

prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv

a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda

vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri

predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

8. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd najskôr skúmal, či je podaná

včas, pretože k tvrdenému zásahu krajského prokurátora došlo 25. marca 2010 a sťažnosť

bola podaná na poštovú prepravu až 29. júla 2010. Podľa

sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia

opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu

počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Z obsahu

sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa z osobných dôvodov nezúčastnila na verejnom

zasadnutí krajského súdu 25. marca 2010, pričom zo žiadnej časti sťažnosti nevyplýva, že by

o termíne verejného zasadnutia nebola upovedomená v zmysle .

Vzhľadom na viazanosť obsahom sťažnosti ( ) preto

ústavný súd nepochyboval o tom, že sťažovateľka bola o termíne verejného zasadnutia

krajského súdu riadne vopred upovedomená.

9. Z uvedeného potom vyplýva, že sťažovateľka sa mohla o tvrdenom zásahu

krajského prokurátora dozvedieť už 25. marca 2010, a to priamo na verejnom zasadnutí

krajského súdu, o ktorom bola upovedomená, keďže iná skutočnosť nebola sťažovateľkou

v sťažnosti tvrdená a ani preukázaná. Lehota na podanie sťažnosti v zmysle § 53 ods. 3

pritom začína plynúť momentom, keď sa sťažovateľka o tvrdenom

zásahu mohla dozvedieť (25. marca 2010), a nie až momentom, keď sa o tvrdenom zásahu

skutočne dozvedela (1. júna 2010). Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sťažnosť

nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti (napr.

), pričom ústavný súd rovnako vyslovil, že nedodržanie zákonnej lehoty na

podanie sťažnosti je zákonom ustanoveným dôvodom na jej odmietnutie ako oneskorene

podanej (), a zároveň uviedol, že ide o takú lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani

nemožno odpustiť jej zmeškanie (, ). Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje aj na jednu zo základných zásad práva, ktorou je ,,vigilantibus iuris“, teda

bdelým patrí právo, alebo nech si každý stráži svoje práva, vrátane zachovania lehoty na

podanie sťažnosti pred ústavným súdom. Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že

sťažnosť podaná na poštovú prepravu 29. júla 2010 bola podaná oneskorene, a preto ju

ústavný súd uznesením odmietol.

10. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní

neprichádzalo do úvahy rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľky, ktoré je viazané na

to, že sťažnosti by bolo vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2010