Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 429/2010
PDF · 142.95 KB
No categories available
I. ÚS 429/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ľ. K., V., zastúpenej advokátom JUDr. S. K.,
Advokátska kancelária, V., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského prokurátora v Prešove, ktorý 25. marca 2010
zobral späť odvolanie podané okresným prokurátorom vo Vranove nad Topľou proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou z 28. septembra 2009 sp. zn. 1 T 271/06,
a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. Ľ. K. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 30. júla 2010
doručená sťažnosť Mgr. Ľ. K. (ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len ,,ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom krajského
prokurátora v Prešove (ďalej len ,,krajský prokurátor“), ktorý 25. marca 2010 zobral späť
odvolanie podané okresným prokurátorom vo Vranove nad Topľou (ďalej len
,,okresný prokurátor“) proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej
len ,,okresný súd“) sp. zn. 1 T 271/06 z 28. septembra 2009 (ďalej len ,,rozsudok
okresného súdu“). Späťvzatie odvolania okresného prokurátora krajským prokurátorom vzal
na vedomie Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,krajský súd“) uznesením sp. zn. 1 To 72/09
z 25. marca 2010 (ďalej len ,,uznesenie krajského súdu“).
2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplynulo, že rozsudkom okresného súdu
boli obžalovaný P. F. a M. H. oslobodení spod obžaloby okresného prokurátora pre skutky
právne kvalifikované ako trestný čin ublíženia na zdraví, resp. návod na trestný čin
ublíženia na zdraví. Sťažovateľka ako poškodená bola oslobodzujúcim rozsudkom
okresného súdu s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
Sťažovateľka odvolanie proti výroku o náhrade škody v zmysle § 307 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku nepodala. Odvolanie podal len okresný prokurátor (podľa sťažovateľky
priamo na hlavnom pojednávaní okresného súdu), ktoré následne písomne doplnil.
O odvolaní okresného prokurátora mal konať a rozhodnúť krajský súd na verejnom
zasadnutí 25. marca 2010, ktorého sa sťažovateľka nezúčastnila, podľa vlastných slov
,,z osobných dôvodov“.
3. Na verejnom zasadnutí krajského súdu 25. marca 2010 odvolanie podané
okresným prokurátorom, vzal späť krajský prokurátor postupom podľa § 312 ods. 2 druhej
vety Trestného poriadku, čo krajský súd vzal uznesením na vedomie v zmysle § 312 ods. 4
Trestného poriadku. Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľke doručené 1. júna 2010,
odkedy podľa jej názoru začala plynúť lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu.
4. Sťažovateľka nevytýka žiadne pochybenie krajskému súdu, ktorý podľa Trestného
poriadku musel postupovať spôsobom predpokladaným § 312 ods. 4. Pochybenie vidí
v postupe krajského prokurátora, ktorý ,,... bez náležitého dôvodu vzal späť odvolanie
podané proti rozsudku okresného súdu... Ničím neodôvodneným rozhodnutím krajského
prokurátora došlo k faktickému zastaveniu trestného stíhania proti obvineným, keďže po
späťvzatí odvolania sa rozsudok okresného súdu stal právoplatným bez možnosti jeho
preskúmania riadnym opravným prostriedkom. Sťažovateľka sa cíti poškodená takýmto
zásahom krajského prokurátora, ktorý na svoj zásah nemal žiaden dôvod a jeho postup pri
späťvzatí odvolania je pre sťažovateľku nepochopiteľný.“. Uvedený zásah krajského
prokurátora sťažovateľka hodnotí ako arbitrárne rozhodnutie, ktorým bolo zasiahnuté do jej
označených práv a ktorým ,,... stratila právo, aby bol skutok, ktorého sa voči nej dopustili
obžalovaní riadne a v dvojinštančnom konaní prejednaný pred súdom“.
5. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd sťažnosti vyhovel,
rozhodol, že postupom krajského prokurátora, ktorý zobral späť odvolanie podané
okresným prokurátorom proti rozsudku okresného súdu, boli porušené jej práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby „... zrušil uznesenie krajského súdu a zásah
krajského prokurátora spočívajúci v späťvzatí odvolania okresného prokurátora proti
rozsudku okresného súdu....., a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie s právnym
názorom, že k späťvzatiu odvolania ..... došlo v rozpore s ústavou, a aby prikázal krajskému
súdu obnoviť stav pred porušením“.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom predbežného
prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv
a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda
vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri
predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
8. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd najskôr skúmal, či je podaná
včas, pretože k tvrdenému zásahu krajského prokurátora došlo 25. marca 2010 a sťažnosť
bola podaná na poštovú prepravu až 29. júla 2010. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde
sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia
opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu
počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Z obsahu
sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa z osobných dôvodov nezúčastnila na verejnom
zasadnutí krajského súdu 25. marca 2010, pričom zo žiadnej časti sťažnosti nevyplýva, že by
o termíne verejného zasadnutia nebola upovedomená v zmysle § 292 Trestného poriadku.
Vzhľadom na viazanosť obsahom sťažnosti (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) preto
ústavný súd nepochyboval o tom, že sťažovateľka bola o termíne verejného zasadnutia
krajského súdu riadne vopred upovedomená.
9. Z uvedeného potom vyplýva, že sťažovateľka sa mohla o tvrdenom zásahu
krajského prokurátora dozvedieť už 25. marca 2010, a to priamo na verejnom zasadnutí
krajského súdu, o ktorom bola upovedomená, keďže iná skutočnosť nebola sťažovateľkou
v sťažnosti tvrdená a ani preukázaná. Lehota na podanie sťažnosti v zmysle § 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde pritom začína plynúť momentom, keď sa sťažovateľka o tvrdenom
zásahu mohla dozvedieť (25. marca 2010), a nie až momentom, keď sa o tvrdenom zásahu
skutočne dozvedela (1. júna 2010). Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sťažnosť
nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti (napr.
I. ÚS 22/02), pričom ústavný súd rovnako vyslovil, že nedodržanie zákonnej lehoty na
podanie sťažnosti je zákonom ustanoveným dôvodom na jej odmietnutie ako oneskorene
podanej (IV. ÚS 28/02), a zároveň uviedol, že ide o takú lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani
nemožno odpustiť jej zmeškanie (I. ÚS 84/02, IV. ÚS 36/03). Ústavný súd v tejto súvislosti
poukazuje aj na jednu zo základných zásad práva, ktorou je ,,vigilantibus iuris“, teda
bdelým patrí právo, alebo nech si každý stráži svoje práva, vrátane zachovania lehoty na
podanie sťažnosti pred ústavným súdom. Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že
sťažnosť podaná na poštovú prepravu 29. júla 2010 bola podaná oneskorene, a preto ju
ústavný súd uznesením odmietol.
10. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní
neprichádzalo do úvahy rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľky, ktoré je viazané na
to, že sťažnosti by bolo vyhovené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. novembra 2010