Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 425/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr.

D. R., Advokátska kancelária B., ktorou namietala porušenie svojich základných práv

zaručených v a 3, a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. a 111/2007 zo 4. marca 2010,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti T., a. s., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra

2010 doručená sťažnosť spoločnosti T., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základných práv zaručených v čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. a 111/2007 zo 4. marca 2010, ktorý

jej bol doručený 16. apríla 2010.

2. Sťažovateľka navrhla vysloviť porušenie označených práv, napadnutý rozsudok

krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, priznať primerané finančné

zadosťučinenie v sume 33 333 € a trovy právneho zastúpenia v sume 87 807,67 €.

3. Ústavný súd dospel k záveru, že ústavná sťažnosť nie je prípustná.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie

ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

5. V tomto ustanovení má svoj právny základ zásada subsidiarity ústavnej sťažnosti,

z ktorej plynie tiež princíp minimalizácie zásahu ústavného súdu do činnosti ostatných

orgánov verejnej moci, čo znamená, že ústavná sťažnosť je krajným prostriedkom na

ochranu práva nastupujúcim vtedy, keď náprava pred týmito orgánmi verejnej moci už nie

je štatndardným postupom možná. Zmysel a účel tejto zásady reflektuje maximu, podľa

ktorej ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť len úlohou ústavného súdu,

ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tomto rámci hlavne všeobecnej justícii.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nastupuje v prípade zlyhania všetkých ostatných.

6. V nadväznosti na uvedené treba povedať, že sťažovateľka pred podaním ústavnej

sťažnosti mala podať dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku krajského súdu ako prípustný

opravný prostriedok podľa proti

pravoplatnému rozhodnutiu, ktoré považovala za spôsobilé zasiahnuť do jej základných

práv. Ak tak neurobila, nesplnila požiadavku vyjadrenú v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2010