Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 451/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C

48/2006 a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a základného práva podľa postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2009

doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a základného práva podľa postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „... podal žalobu dňa 05. 06. 2006 na OS BA

I proti ľuďom, ktorí IGNOROJÚ ROZSUDOK EURÓPSKEHO SÚDU č. 57678/00 zo dňa

27. 06. 2006. Týmto rozsudkom Súd konštatoval porušovanie základných práv sťažovateľa

čl. 6 ods. 1 a čl. 13! Napriek rozsudku Súdu, konanie OÚJP-194/OEK-TT-1999 nie je stále

ukončené a policajti z OR PZ Trnava majú byť potrestaní, čomu však bránia žalovaní

v konaní .

OS Bratislava I vyrúbil poplatok 308.000.- Sk dňa 12. 12. 2008 ktorý žalobca-

sťažovateľ nemal z čoho zaplatiť a odvolal sa. OS BA I však konanie aj tak zastavil, čo je

v rozpore so zákonom a SR.

Odvolací súd protizákonné rozhodnutie odobril a taktiež konal protizákonne

a protiústavne a proti medzinárodnému dohovoru, ide o jasný dôkaz MAFIÁNSKEHO

PREPOJENIA SÚDOV a KRIMINÁLNY VÝKON SÚDNICTVA.

Sťažovateľ podal dovolanie, ale on nie je povinný neustále zápasiť s SVOJVÔĽOU

SUDCOV ! ktorí navyše nerešpektujú rozsudok nadriadeného súdu ...“.

Sťažovateľ na podporu porušenia svojich práv neuviedol v sťažnosti žiadnu právnu

argumentáciu.

3. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci rozhodol o porušení ním označených

práv okresným a krajským súdom, prikázal okresnému súdu priznať mu oslobodenie od

súdnych poplatkov a vo veci konať, zrušil uznesenie krajského súdu č. k. -125

z 27. februára 2009 a uložil okresnému súdu a krajskému súdu povinnosť, aby mu zaplatili

primerané finančné zadosťučinenie, a to každý v sume 10 000 € a trovy právneho

zastúpenia.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. v konaní o ochranu

osobnosti zistil, že návrh bol podaný na okresnom súde 5. júna 2006 a rozšírený

11. septembra 2006 a 26. júla 2007. Vzhľadom na to, že išlo o návrh s nedostatkami,

okresný súd opakovane (1. decembra 2006 a 18. júla 2007) vyzval sťažovateľa na ich

odstránenie, zároveň 7. novembra 2007 vyzval sťažovateľa a 12. júna 2008 ho urgoval, aby

dokladoval svoje osobné a majetkové pomery pre účely oslobodenia od platenia súdneho

poplatku. Okresný súd uznesením č. k. -106 zo 14. októbra 2008 sťažovateľovi

neustanovil zástupcu z radov advokátov a uznesením č. k. -112 zo 7. novembra

2008 pripustil rozšírenie návrhu. Okresný súd vyzval 11. decembra 2008 sťažovateľa na

zaplatenie súdneho poplatku v čiastke 308 000 Sk. Sťažovateľ súdny poplatok nezaplatil,

v dôsledku čoho okresný súd konanie vo veci uznesením č. k. -120 zastavil

a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. O odvolaní sťažovateľa proti

rozhodnutiu okresného súdu rozhodol krajský súd uznesením č. k. -125

z 27. februára 2009 tak, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil a odporcom

nepriznal trovy odvolacieho konania. Sťažovateľ podal 1. júna 2009 proti rozhodnutiu

krajského súdu dovolanie a požiadal o ustanovenie právneho zástupcu. (Uvedeného dňa

bola ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa.) Okresný súd 2. septembra 2009

vyzval sťažovateľa na preukázanie jeho rodinných, zárobkových a majetkových pomerov.

Uznesením č. k. -135 z 1. októbra 2009 rozhodol, že sťažovateľovi zástupcu

z radov advokátov neustanovuje. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľa 15. októbra

2009 odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č. k. -141

z 28. apríla 2010 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Okresný súd vyzval

13. augusta 2010 sťažovateľa na zvolenie si právneho zástupcu a špecifikáciu dovolacieho

dôvodu. Na základe reakcie sťažovateľa ho opätovne vyzval na preukázanie rodinných,

zárobkových a majetkových pomerov a aj sám uskutočnil výzvy na ich prešetrenie.

6. Zo sťažnosti, z jej príloh a zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil, že v konaní o ochranu osobnosti, v ktorom sťažovateľ namieta porušenie svojich

práv prokurátorkou a riaditeľom V. B. a policajnými orgánmi Úradu inšpekčnej služby

Policajného zboru Bratislava, bolo konanie zastavené a v konaní o dovolaní sa nepokračuje,

keďže nie je v súčasnom období vyriešená otázka právneho zastúpenia sťažovateľa

v dovolacom konaní.

7. Ústavný súd koná na základe princípu subsidiarity zakotvenej v čl. 127 ods. 1

, ktorý znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových

práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti

a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom

prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané

porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj

právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie

je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú

v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny

prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

8. Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie postupu a následného

rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu najmä z hľadiska rešpektovania jeho práva na

spravodlivé súdne konanie a z neho vyplývajúcich (a na neho nadväzujúcich ) označených

práv, v dôsledku porušenia ktorých sa domáhal ochrany v konaní pred ústavným súdom

a podaním dovolania najvyššiemu súdu a zrušenia rozhodnutia krajského súdu. Ústavný

súd poznamenáva, že konanie o ochranu osobnosti, ktoré bolo zastavené pre nezaplatenie

súdneho poplatku, nie je právoplatne ukončené pred všeobecnými súdmi, keďže dosiaľ nie

je vyriešená otázka právneho zastúpenia sťažovateľa pre dovolacie konanie. Je potrebné tiež

uviesť, že doterajšia dĺžka konania na okresnom súde je zásadným spôsobom ovplyvnená

prístupom a nespoluprácou sťažovateľa pri vykonávaní jednotlivých úkonov. Právo

sťažovateľa na súdnu ochranu sa tak nemôže naplniť v dôsledku marenia postupu súdov

ním samotným. Z uvedeného dôvodu je potrebné sťažnosť sťažovateľa považovať v celom

rozsahu za zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd ju preto podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2010