Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 451/2010
PDF · 154.11 KB
No categories available
I. ÚS 451/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. novembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C
48/2006 a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 52/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2009
doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 48/2006 a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
a základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 52/2009.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „... podal žalobu dňa 05. 06. 2006 na OS BA
I proti ľuďom, ktorí IGNOROJÚ ROZSUDOK EURÓPSKEHO SÚDU č. 57678/00 zo dňa
27. 06. 2006. Týmto rozsudkom Súd konštatoval porušovanie základných práv sťažovateľa
čl. 6 ods. 1 a čl. 13! Napriek rozsudku Súdu, konanie OÚJP-194/OEK-TT-1999 nie je stále
ukončené a policajti z OR PZ Trnava majú byť potrestaní, čomu však bránia žalovaní
v konaní 15C/48/2006.
OS Bratislava I vyrúbil poplatok 308.000.- Sk dňa 12. 12. 2008 ktorý žalobca-
sťažovateľ nemal z čoho zaplatiť a odvolal sa. OS BA I však konanie aj tak zastavil, čo je
v rozpore so zákonom a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Odvolací súd protizákonné rozhodnutie odobril a taktiež konal protizákonne
a protiústavne a proti medzinárodnému dohovoru, ide o jasný dôkaz MAFIÁNSKEHO
PREPOJENIA SÚDOV a KRIMINÁLNY VÝKON SÚDNICTVA.
Sťažovateľ podal dovolanie, ale on nie je povinný neustále zápasiť s SVOJVÔĽOU
SUDCOV ! ktorí navyše nerešpektujú rozsudok nadriadeného súdu ...“.
Sťažovateľ na podporu porušenia svojich práv neuviedol v sťažnosti žiadnu právnu
argumentáciu.
3. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci rozhodol o porušení ním označených
práv okresným a krajským súdom, prikázal okresnému súdu priznať mu oslobodenie od
súdnych poplatkov a vo veci konať, zrušil uznesenie krajského súdu č. k. 8 Co 52/2009-125
z 27. februára 2009 a uložil okresnému súdu a krajskému súdu povinnosť, aby mu zaplatili
primerané finančné zadosťučinenie, a to každý v sume 10 000 € a trovy právneho
zastúpenia.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 48/2006 v konaní o ochranu
osobnosti zistil, že návrh bol podaný na okresnom súde 5. júna 2006 a rozšírený
11. septembra 2006 a 26. júla 2007. Vzhľadom na to, že išlo o návrh s nedostatkami,
okresný súd opakovane (1. decembra 2006 a 18. júla 2007) vyzval sťažovateľa na ich
odstránenie, zároveň 7. novembra 2007 vyzval sťažovateľa a 12. júna 2008 ho urgoval, aby
dokladoval svoje osobné a majetkové pomery pre účely oslobodenia od platenia súdneho
poplatku. Okresný súd uznesením č. k. 15 C 48/06-106 zo 14. októbra 2008 sťažovateľovi
neustanovil zástupcu z radov advokátov a uznesením č. k. 15 C 48/06-112 zo 7. novembra
2008 pripustil rozšírenie návrhu. Okresný súd vyzval 11. decembra 2008 sťažovateľa na
zaplatenie súdneho poplatku v čiastke 308 000 Sk. Sťažovateľ súdny poplatok nezaplatil,
v dôsledku čoho okresný súd konanie vo veci uznesením č. k. 15 C 48/06-120 zastavil
a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. O odvolaní sťažovateľa proti
rozhodnutiu okresného súdu rozhodol krajský súd uznesením č. k. 8 Co 52/2009-125
z 27. februára 2009 tak, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil a odporcom
nepriznal trovy odvolacieho konania. Sťažovateľ podal 1. júna 2009 proti rozhodnutiu
krajského súdu dovolanie a požiadal o ustanovenie právneho zástupcu. (Uvedeného dňa
bola ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa.) Okresný súd 2. septembra 2009
vyzval sťažovateľa na preukázanie jeho rodinných, zárobkových a majetkových pomerov.
Uznesením č. k. 15 C 48/2006-135 z 1. októbra 2009 rozhodol, že sťažovateľovi zástupcu
z radov advokátov neustanovuje. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľa 15. októbra
2009 odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č. k. 4 Co 425/2009-141
z 28. apríla 2010 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Okresný súd vyzval
13. augusta 2010 sťažovateľa na zvolenie si právneho zástupcu a špecifikáciu dovolacieho
dôvodu. Na základe reakcie sťažovateľa ho opätovne vyzval na preukázanie rodinných,
zárobkových a majetkových pomerov a aj sám uskutočnil výzvy na ich prešetrenie.
6. Zo sťažnosti, z jej príloh a zo spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 48/2006 ústavný
súd zistil, že v konaní o ochranu osobnosti, v ktorom sťažovateľ namieta porušenie svojich
práv prokurátorkou a riaditeľom V. B. a policajnými orgánmi Úradu inšpekčnej služby
Policajného zboru Bratislava, bolo konanie zastavené a v konaní o dovolaní sa nepokračuje,
keďže nie je v súčasnom období vyriešená otázka právneho zastúpenia sťažovateľa
v dovolacom konaní.
7. Ústavný súd koná na základe princípu subsidiarity zakotvenej v čl. 127 ods. 1
ústavy, ktorý znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových
práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti
a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom
prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané
porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj
právomoc ústavného súdu na konanie o nich.
Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie
je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých
orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú
v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny
prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5
ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré
ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd
predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až
v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane
ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci
ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
8. Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie postupu a následného
rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu najmä z hľadiska rešpektovania jeho práva na
spravodlivé súdne konanie a z neho vyplývajúcich (a na neho nadväzujúcich ) označených
práv, v dôsledku porušenia ktorých sa domáhal ochrany v konaní pred ústavným súdom
a podaním dovolania najvyššiemu súdu a zrušenia rozhodnutia krajského súdu. Ústavný
súd poznamenáva, že konanie o ochranu osobnosti, ktoré bolo zastavené pre nezaplatenie
súdneho poplatku, nie je právoplatne ukončené pred všeobecnými súdmi, keďže dosiaľ nie
je vyriešená otázka právneho zastúpenia sťažovateľa pre dovolacie konanie. Je potrebné tiež
uviesť, že doterajšia dĺžka konania na okresnom súde je zásadným spôsobom ovplyvnená
prístupom a nespoluprácou sťažovateľa pri vykonávaní jednotlivých úkonov. Právo
sťažovateľa na súdnu ochranu sa tak nemôže naplniť v dôsledku marenia postupu súdov
ním samotným. Z uvedeného dôvodu je potrebné sťažnosť sťažovateľa považovať v celom
rozsahu za zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd ju preto podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. novembra 2010