Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 497/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. V., B., zastúpeného advokátom Mgr. J. P., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. v konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: ORP-497/OEK-B3-2010 a rozhodnutím z 18. júna 2010 a rozhodnutím

Okresnej prokuratúry B. č. k. -6 z 28. júla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra

2010 doručená sťažnosť Ing. M. V., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. v konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: ORP-497/OEK-B3-2010 a rozhodnutím z 18. júna 2010 a rozhodnutím

Okresnej prokuratúry B. (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -6 z 28. júla

2010.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ písomným podaním z 15. mája 2010 podal

podnet na začatie trestného stíhania pre podozrenie, že konkrétnymi osobami boli spáchané

trestné činy, v dôsledku čoho mu vznikla značná škoda. K oznámeniu priložil aj dôkazy

svedčiace o spáchaní trestného činu. Vyšetrovateľ Policajného zboru trestné oznámenie

odmietol s odôvodnením, že nebol naplnený úmysel k spáchaniu trestného činu. Toto

rozhodnutie napadol sťažnosťou, okresná prokuratúra však sťažnosť zamietla ako

nedôvodnú s odôvodnením, že z predložených materiálov podávateľa nedospela k záveru,

že bola naplnená skutková podstata trestného činu. Tieto rozhodnutia považuje sťažovateľ

za také, ktoré sú v rozpore so zákonom, s odôvodnením, že išlo o nekonformný výklad

právnych noriem uvedených orgánov, v dôsledku čoho došlo aj k nesprávnemu právnemu

záveru. Rozoberá skutkové okolnosti prípadu, výklad príslušných ustanovení Trestného

priadku, pre ktoré malo byť vznesené obvinenie a začaté trestné konanie proti konkrétnym

osobám, zaoberá sa aj pojmom úmyselného konania a jeho výkladu. Žiada, aby ústavný súd

vo veci vydal tento nález:

„1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v B. v konaní vedenom pod ČVS: ORP-

497/OEK-B3-2010 a Okresná prokuratúra B. v konaní sp. zn.: -6 porušili

základné právo Ing. M. V. na ochranu práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa

.

2. Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v B. zo dňa 18.6.2010 ČVS:

ORP-497/OEK-B3-2010 a Uznesenie Okresnej prokuratúry B. zo dňa 28.7.2010 sp. zn. 1

Pn 364/10-6 sa zrušuje a vec sa vracia na nové konanie a rozhodnutie.

3. Ing. M. V. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú sú Okresné

riaditeľstvo Policajného zboru v B. (tak ako to bude uvedené v písomnom vyhotovení

nálezu) a Okresná prokuratúra B. (tak ako to bude uvedené v písomnom vyhotovení nálezu)

povinné vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Mgr. J. P. do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie, že rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného

zboru B. a okresnej prokuratúry, tak ako ich označil sťažovateľ, došlo k porušeniu jeho

základného práva na inú ochranu podľa .

Ústavný súd už vo svojej judikatúre opakovane vyslovil, že právo fyzickej, resp.

právnickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe na základe podaného

trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy

a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd ().

Tieto závery je možné v danom prípade vzťahovať aj na oznamovateľa v trestnom konaní,

teda na sťažovateľa.

Ani z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pokiaľ je jeho

aplikovateľnosť založená na „trestnom obvinení“ inej osoby) poškodenému nevyplýva

v trestnom konaní právo na začatie a vedenie trestného stíhania proti niekomu (mutatis

mutandis rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napr. v prípade Helmers

v. Švédsko – rozsudok pléna z 29. októbra 1991, sťažnosť č. 1826/85, séria A, č. 212-A,

ods. 29, v prípade Perezová v. Francúzsko – rozsudok Veľkej komory z 12. februára 2004,

sťažnosť č. 47287/99, ods. 70, 71, ECHR 200-1).

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že sťažovateľ sa môže domáhať svojich

práv inými právnymi prostriedkami s využitím oprávnení daných mu aj zákonom

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd o odmietnutí sťažnosti

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2010