Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 506/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia

a 5 a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove pod sp. zn.

, ako aj v konaní vedenom Krajským

súdom v Prešove pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra

2010 doručená sťažnosť M. M., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie a 5 (ďalej len „“) a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní

vedenom Krajským súdom v Prešove (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. , ako

aj v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. .

Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 1. novembra 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol 21. októbra 2008 obvinený z prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa a . Následne si 23. októbra

2008 zvolil za obhajcu advokáta JUDr. J. V. (ďalej len „JUDr. V.“). Uznesením Okresného

súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 15. apríla 2009 bol

sťažovateľ po podaní obžaloby v rámci jej predbežného prerokovania ponechaný vo väzbe,

pričom lehota väzby z prípravného konania mu mala skončiť 20. apríla 2009. Ako to

sťažovateľ neskôr zistil, rozhodnutie o ďalšom trvaní väzby sa opieralo o ustanovenie § 244

ods. 5 , ktoré však už od 1. februára 2009 neplatilo. Ani sudca, ale ani

prokurátor a obhajca nemali tušenie o tejto zmene a nevedel to samozrejme ani sťažovateľ.

Proti uzneseniu podal ústne sťažnosť do zápisnice, a keď sa od spoluväzňa náhodne

o zmene dozvedel, ústnu sťažnosť doplnil písomným podaním

prostredníctvom faxu 28. apríla 2009, pričom fax bol odoslaný o 11.59 h. Krajský súd

rozhodol o sťažnosti uznesením sp. zn. z 28. apríla 2009. Konanie sa skončilo

o 10.50 h. Hoci v tom čase písomné dôvody sťažnosti krajský súd ešte nemal k dispozícii,

a nemohol ich teda pri rozhodovaní brať do úvahy, napriek tomu v písomnom vyhotovení

uznesenia sa písomné podanie sťažovateľa cituje. Možno tiež konštatovať, že krajský súd

rozhodol osem dní po skončení lehoty väzby z prípravného konania, hoci podľa § 192 ods. 4

mal rozhodnúť najneskôr do uplynutia lehoty, ktorá sa má predĺžiť.

Sťažovateľ zostal preto nezákonne vo väzbe. JUDr. V. mal toto všetko vedieť a podať

sťažnosť ústavnému súdu vo veci nezákonnej väzby. Preto mu sťažovateľ plnú moc 1. mája

2010 vypovedal. V neskoršej fáze potom vo veci samej konal na okresnom súde ten istý

sudca, ktorý rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby v rámci prípravného konania

22. októbra 2008, čo je v rozpore s nezávislým konaním sudcu a čo bolo podľa Trestného

poriadku účinného do 31. decembra 2005 vylúčené. Po vypovedaní plnej moci JUDr. V.

snažil sa sťažovateľ obstarať si iného advokáta, čo sa však nepodarilo. Predseda senátu

krajského súdu sťažovateľovi ustanovil 13. júla 2010 náhradného obhajcu JUDr. N. (ďalej

len „náhradný obhajca“), a to aj napriek tomu, že v tom čase sťažovateľ nemal ani

zvoleného obhajcu, ale ani ustanoveného obhajcu. Napokon 2. augusta 2010 sa stal jeho

ustanoveným obhajcom JUDr. K. (ďalej len „ustanovený obhajca“). Po týchto udalostiach

advokát Mgr. P. z N. (ďalej len „zvolený obhajca“) prejavil ochotu obhajovať sťažovateľa

v odvolacom konaní, požadoval však kópiu spisu a zálohu na trovy obhajoby. Kópiu spisu,

o ktorú sťažovateľ požiadal krajský súd ešte v júli 2010, napokon doručili jeho matke

17. augusta 2010. Zvolený obhajca bol v tom čase na dovolenke a preto spis dostal

k dispozícii až 27. augusta 2010 (piatok), pričom verejné zasadnutie o odvolaní bolo

krajským súdom stanovené na 2. september 2010. Zvolený obhajca preto 1. septembra 2010

(deň pracovného voľna) faxom oznámil predsedovi senátu krajského súdu, že prijal

splnomocnenie na obhajobu sťažovateľa. Hoci krajský súd fax prijal, predseda senátu

uviedol, že nemal povahu splnomocnenia, hoci (ako to sťažovateľ neskôr zistil) zvolený

obhajca zaslal faxom krajskému súdu nielen prípis oznamujúci prevzatie obhajoby, ale aj

splnomocnenie, ktoré však krajský súd buď zaprel, alebo ho ktosi zašantročil. Napriek

protestom sťažovateľa, ktorý namietal, že má právo na zvoleného obhajcu, keďže

ustanovený obhajca a náhradný obhajca vystupujú iba formálne (ani jeden z nich sa

sťažovateľa nepokúsil kontaktovať), krajský súd sa rozhodol ignorovať sťažovateľovho

zvoleného obhajcu a v odvolacom konaní pokračoval. Tak ustanovený obhajca, ako aj

náhradný obhajca po zastrašení predsedom senátu zostali v súdnej sieni, a to aj napriek

tomu, že ustanovenému obhajcovi bol tiež doručený fax zvoleného obhajcu. Obaja potom

iba asistovali pri odvolacom konaní a v podstate sa pridŕžali stručného odvolania podaného

JUDr. V. Uvedeným postupom krajského súdu došlo k porušeniu práva sťažovateľa na

obhajcu podľa vlastného výberu, a tým aj jeho práva na spravodlivý súdny proces.

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 17

ods. 1 a 5 a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

, ako aj v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

s tým, aby boli uznesenia krajského súdu sp. zn. z 28. apríla

2009, ako aj sp. zn. z 2. septembra 2010 zrušené a okresnému súdu sa

prikázalo sťažovateľa ihneď prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody. Požaduje tiež

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia za nezákonnú väzbu vo výške 40 000 €,

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia advokátom, pričom zároveň žiada, aby mu ústavný

súd advokáta ustanovil.

Zo žiadosti sťažovateľa o prepustenie zo súdnej väzby z 22. augusta 2009 doručenej

krajskému súdu 27. augusta 2009 vyplýva, že sťažovateľovi bolo už v tom čase doručené

uznesenie krajského súdu sp. zn. z 28. apríla 2009.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť v časti namietaného porušenia a 5 a

dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. treba považovať za

oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Hoci ústavnému súdu nie je známe, kedy presne bolo sťažovateľovi, resp. jeho

obhajcovi doručené uznesenie krajského súdu sp. zn. z 28. apríla 2009, je

zrejmé, že v čase podania žiadosti o prepustenie zo súdnej väzby z 22. augusta 2009

uznesenie už bolo doručené. Preto túto časť sťažnosti odovzdanej na poštovú prepravu

1. novembra 2010 treba považovať za oneskorene podanú.

Odlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu

vedenému krajským súdom pod sp. zn. . V tejto časti nie je daná právomoc

ústavného súdu.

Právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je

daná subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú

všeobecné súdy.

Podľa a dovolanie sa podáva na súde, ktorý

rozhodol vo veci v prvom stupni, do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu, ak sa

podáva dovolanie v neprospech obvineného. Ak sa dovolanie podáva v prospech

obvineného, dovolanie sa podáva najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu.

Podľa dovolanie možno podať, ak

zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Z citovaných ustanovení možno vyvodiť, že na základe sťažovateľom uplatnenej

námietky porušenia neumožnením výkonu obhajoby sťažovateľa

prostredníctvom zvoleného obhajcu je možné podať proti odvolaciemu rozhodnutiu

krajského súdu dovolanie, a to v zákonnej trojročnej lehote, ktorá ešte neuplynula.

Sťažovateľ má teda možnosť domáhať sa ochrany označeného práva v rámci dovolacieho

konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Tým je zároveň vylúčená právomoc

ústavného súdu.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

zákona o súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2010