Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42C/36/2024

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XX, XXX XX B., D. E., práv. zast.: JUDr. Pavel Lacko, LL.M., PhD., advokát, so sídlom Nešporova 8, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanej: F. G., E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX H., v konaní o zaplatenie 7.000,- eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. O nároku na náhradu trov konania spojených s rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.04.2024 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 7.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.000,- eur od 01.09.2022 do zaplatenia a vo výške 0,25 % denne zo sumy 5.000,- eur od 01.10.2022 do zaplatenia; ako aj nahradenia trov konania žalobkyne. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa je dcérou žalovanej. Na podklade Smlouvy o zápůjčce finančních prostředků zo dňa 27.06.2022 (ďalej len „prvá zmluva o pôžičke“) požičala žalobkyňa žalovanej sumu 2.000,- eur s tým, že žalovaná pôžičku vráti v plnej výške do 31.08.2022. Následne žalobkyňa na podklade Smlouvy o zápůjčce finančních prostředků zo dňa 06.07.2022 (ďalej len „druhá zmluva o pôžičke“) požičala žalovanej sumu 5.000,- eur s tým, že žalovaná pôžičku vráti v plnej výške do 30.09.2022. Žalobkyňa teda na podklade prvej zmluvy o pôžičke a druhej zmluvy o pôžičke požičala žalovanej sumu 7.000,- eur (ďalej len „dlžná suma“). Žalovaná dodnes dlžnú sumu nevrátila, a to napriek výraznej snahe zo strany žalobkyne, aby uvedená vec bola s ohľadom na blízky vzťah sporových strán vyriešená zmierlivo. Na podklade toho žalobkyňa žiada, aby súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobkyni dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Pre poriadok sa žalobkyňa bližšie vyjadruje k výške úroku z omeškania, ktorý bol dohodnutý v prvej zmluve o pôžičke aj druhej zmluve o pôžičke, a to v sume 0,25 % denne z dlžnej istiny od prvého dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky až do zaplatenia. V prvom rade je potrebné uviesť, že obidve zmluvy o pôžičke sa spravujú českým právom, a to na podklade čl. 4 (2) nariadenia Rím I, v zmysle ktorého sa zmluva spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu. V zmysle komentárovej literatúry pritom platí: „V prípade zmluvy o úvere by charakteristickým plnením bolo ... plnenie veriteľa, ako plnenie, ktoré napĺňa príslušnú hospodársku a spoločenskú funkciu zmluvy.“ V zmysle českého právneho poriadku je pritom úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy akceptovateľný v nespotrebiteľských vzťahoch. Konkrétne v zmysle relevantnej judikatúry a odbornej literatúry platí: „S přihlédnutím ke všem těmto konkrétním okolnostem nelze konečné úvaze odvolacího soudu, že sazba úroků 0,5 % při prodlení delším než 30 dnů, nebyla v rozporu s dobrými mravy, resp. nebyla z tohoto hlediska nepřiměřená, vytknout pochybení a dovolací soud se s tímto závěrem ztotožňuje. Co se týče stanovení pevných mantinelů přiměřenosti, toto se doposud ani v rozhodovací praxi nejvyšších soudů nepodařilo, přestože se Nejvyšší soud snažil nalézt hranici u úroku 0,5 % z dlužné částky za každý den prodlení, kdy zásadně za nepřiměřenou již pokládal

sazbu v úrovni 1 % denně z dlužné částky pro rozpor s dobrými mravy a obecně uznávanými pravidly slušnosti a poctivého jednání.“. Úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy je teda za daných okolností potrebné považovať za akceptovateľný a v súlade s rozhodným právom.

2. Spoločne so žalobou žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa nakladania (vrátane prenájmu, vypožičania a zaťaženia v prospech tretích osôb) s nehnuteľnosťou vedenou I. J. H., katastrálnym odborom pre katastrálne územie H., obec Žilina, okres H., na liste vlastníctva č. XXXX, spoluvlastníckeho podielu 5/6 k bytu č. 1, poschodie: prízemie, vchod č. 19, nachádzajúci sa v bytovom dome (obytný dom) so súpisným číslom XXX (postavenom na pozemkoch, parcely registra „C“ číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X), vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v pomere 489/11538, a to až do uplynutia 30 dní po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalovaná sa v poslednej dobe „zbavuje“ majetku bez náležitého protiplnenia a ako posledný dohľadateľný majetok jej zostáva nehnuteľnosť vedená I. J. H., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie H., obec H., I. H., na liste vlastníctva č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 5/6 k bytu č. 1, poschodie: prízemie, vchod č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome (obytný dom) so súpisným číslom XXX (postavenom na pozemkoch, parcely registra „C“ číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X), vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v pomere 489/11538 (ďalej len „relevantný byt“). V ďalšom texte žalobkyňa detailne objasňovala skutočnosť, že žalovaná previedla svoje nehnuteľnosti bezodplatne (na podklade darovania) svojmu synovi, skutočnosť, že voči žalovanej sa už dlhšiu dobu vedie exekučné konanie, čo naznačuje jej platobnú neschopnosť, a skutočnosť, že nakladanie s relevantným bytom musí byť obmedzené (na podklade neodkladného opatrenia), aby bolo možné úhradu dlžnej sumy od žalovanej vymôcť. Žalobkyňa uviedla, že ako vyplýva z predložených dôkazov, žalovaná v poslednej dobe realizovala dispozície so svojim nehnuteľným majetkom, ktoré naznačujú jej úmysel vyhnúť sa plateniu dlžných súm veriteľom. Žalovaná v máji 2022 darovala svojmu synovi F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX H., rekreačnú chatu (REK.CHATA ČS.XX), súpisné číslo XX, postavenú na pozemku, parc. č. XXXX/X, parcela registra „C“, spolu s pozemkami, parcela registra „C“ číslo XXXX/X o výmere 1.798 m2, trvalý trávny porast; parcela registra „C“ číslo XXXX/X o výmere 173 m2, zastavaná plocha a nádvorie a parcela registra „C“ číslo XXXX/X o výmere 89 m2, trvalý trávny porast (uvedené nehnuteľnosti spolu ďalej označované ako „rekreačná chata“). Rekreačná chata je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie I., obec I., I. D.. Žalovaná zároveň nechala zriadiť pre seba vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného a neobmedzeného užívania rekreačnej chaty. Žalovaná v decembri 2023 darovala synovi F. G. byt č. XX, poschodie: X, vchod č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome (obyt. dom) so súpisným číslom XXXX (postavenom na pozemkoch, parcely registra „C“ číslo 7810), vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v pomere XXX/XXXXX (spolu ďalej len „byt na Martinskej ulici“). Byt na F. K. je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H., obec H., I. H.. Žalovaná zároveň nechala zriadiť pre seba vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania bytu na F. K.. Okrem skutočnosti, že žalovaná doposiaľ nevrátila žalobkyni dlžnú sumu na podklade zmlúv o pôžičke, odôvodnený predpoklad jej platobnej neschopnosti vyplýva aj zo skutočnosti, že na nasledovné nehnuteľnosti žalovanej boli postupne od roku 2022 zriadené 4 záložné práva v prospech Daňového úradu Žilina: parcely registra CKN č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.523 m2, parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 397 m2 a stavba: nebytové priestory - Hromadné garáže, číslo XXX, vchod č. X, X. p., súp. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX (ďalej len „garáž“); Garáž je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H., obec H., I. H.. Žalovaná teda nebola schopná dlh voči Daňovému úradu Žilina splatiť od roku 2022. Z vyššie prezentovaných dôkazov je podľa žalobkyne zrejmé, že žalovaná darovala svoj nehnuteľný majetok synovi F. G., pričom si v nehnuteľnostiach nechala doživotné právo užívania. Uvedený „majetkový režim“ umožňuje žalovanej nehnuteľnosti neobmedzene užívať bez rizika uspokojenia jej veriteľov prostredníctvom exekúcie uvedených nehnuteľností. Podľa vedomostí žalobkyne už žalovaná nemá k dispozícii iný nehnuteľný majetok (okrem relevantného bytu a garáže zaťaženej záložným právom v prospech Daňového úradu Žilina) a na podklade exekučného konania vedeného zo strany Daňového úradu Žilina vedeného od roku 2022 nemá žalovaná pravdepodobne k dispozícii ani iný likvidný majetok. Súdiac z predchádzajúceho konania žalovanej pritom hrozí, že akonáhle sa dozvie, že žalobkyňa vymáha dlžnú sumu vyplývajúcu zo zmlúv o pôžičke súdnou cestou, daruje aj relevantný byt synovi F. G., resp. uskutoční inú dispozíciu s relevantným bytom (napr. ho prenajme sa dlhé obdobie za nízke nájomné). Dlžnú sumu tak nebude možné reálne vymôcť. Čo

sa týka možnosti, resp. nemožnosti dosiahnutia sledovaného účelu cez inštitút zabezpečovacieho opatrenia (a subsidiarity neodkladného opatrenia), v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj v prípade, že záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením je prvé a jediné záložné právo na zálohu (majetku žalovanej), nemá žalobkyňa úplnú istotu, že jej pohľadávka bude nakoniec uspokojená speňažením zálohu. Je tomu tak preto, že záložné právo nebráni žalovanej nakladať so zálohom takým spôsobom, že výkon záložného práva – speňaženie zálohu – žalovaná sťaží, či dokonca úplne zmarí, a tým zmarí aj uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Žalovaná môže sťažiť, či dokonca úplne zmariť speňaženie zálohu tým, že záloh zaťaží právami tretích osôb. V prípade, ak budú na zálohu viaznuť práva tretích osôb, môže vzniknúť stav, kedy nebude mať nikto záujem záloh (relevantný byt) kúpiť – speňaženie zálohu bude preto neúspešné. Žalovaná totiž napriek existencii záložného práva v prospech žalobkyne môže k zálohu uzatvoriť nájomnú zmluvu, ktorou sa zaviaže prenajať záloh tretej osobe na neprimerane dlhý čas a za neprimerane nízke nájomné; uzatvoriť zmluvu o výpožičke alebo inú obdobnú zmluvu, ktorou sa zaviaže bezodplatne odovzdať tretej osobe záloh do užívania na neprimerane dlhý čas; vykonať iné obdobné úkony, ktorými záloh nevýhodne zaťaží s cieľom zmariť speňaženie zálohu, a tým aj uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Dôvodom sťaženia, či dokonca prípadného zmarenia speňaženia zálohu je skutočnosť, že nájomné práva a tiež iné práva (aj vecné bremená) zostanú tretím osobám zachované aj po speňažení zálohu v exekučnej dražbe. Ich existencia, najmä ak sú zriadené nevýhodne, môže za určitých okolností spôsobiť, že sa žiadny záujemca o kúpu zálohu nenájde, teda, že nik nebude ochotný záloh kúpiť. Nadobúdateľ – vydražiteľ – by totiž nemohol vec riadne užívať a brať z nej úžitky, keďže by musel strpieť výkon práv inej osoby. V zmysle odbornej komentárovej literatúry v tejto súvislosti zároveň platí: „Pripustiť nariadenie neodkladného opatrenia možno aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Pôjde spravidla o situácie, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo.“. V tomto ohľade je potrebné zdôrazniť, že žalovaná je len spoluvlastníčkou nehnuteľnosti (relevantného bytu), ktorý by mal byť použitý na uspokojenie pohľadávky žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v tomto prípade nedostatočné a žalovanú je potrebné obmedziť pri dispozícii s relevantným bytom až do doby, keď bude žalobkyňa na podklade exekučného titulu (právoplatného rozsudku súdu, ktorý žalovanú zaviaže uhradiť dlžnú sumu). V tomto prípade žalobkyňa navrhuje, aby žalovanej bolo obmedzené právo disponovať s relevantným bytom do uplynutia 30 dní po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Pre úplnosť žalobkyňa uvádza, že rokovala s druhou spoluvlastníčkou relevantného bytu, pani A. L. (sestrou žalovanej), ktorá je ochotná poskytnúť žalovanej súčinnosť tak, aby v prípade potreby mohol byť predaný celý relevantný byt.

3. Podľa , v platnom znení (ďalej len „“): Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa : Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa : Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa veta prvá : Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7. Podľa : Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

8. Podľa : Ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi stranami sporu. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné

skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo právo strany sporu ohrozené. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobkyňou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou žalobkyne označiť a predložiť dôkazné prostriedky, osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.

10. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil obsahom žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobkyňou, a to so Smlouvou o zápůjčce finančních prostředků zo dňa 06.07.2022 (č.l. 8), Smlouvou o zápůjčce finančních prostředků zo dňa 27.06.2022 (č.l. 9), potvrdeniami o bankových prevodoch zo dňa 27.06.2022 (č.l. 10) a 07.07.2022 (č.l. 11) a výpismi z listov vlastníctva č. XXX pre k. ú. I. (č.l. 12), č. XXXX pre k. ú. H. (č.l. 13), č. XXXX pre k. ú. H. (č.l. 14) a č. XXXX pre k. ú. H. (č.l. 15).

11. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, a to najmä existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ku ktorej by došlo v prípade, ak by súd dočasne neupravil pomery nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd nemal osvedčené také skutočnosti, z ktorých by mohol vyvodiť jednoznačný záver o bezprostredne hroziacej ujme žalobkyni spočívajúcej v možnom sťažení vymoženia pohľadávky žalobkyne v rozsahu, ktorý by si vyžadoval dočasnú a neodkladnú úpravu pomerov strán sporu. Samotná skutočnosť, že žalovaná je v čase rozhodovania súdu podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti (bytu č. X nachádzajúceho sa v obytnom dome so súpisným číslom XXX, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H.) a v súčasnosti nie je nijak obmedzená vo výkone svojich vlastníckych práv, nie je dôvodom pre uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa nakladania s touto nehnuteľnosťou. Tvrdenie žalobkyne, že má obavu, aby zo strany žalovanej nedošlo k nakladaniu s predmetnou nehnuteľnosťou, vrátane jej prenájmu, vypožičania a zaťaženia v prospech tretích osôb, zostalo iba v rovine tvrdení a nebolo zo strany žalobkyne právne ani skutkovo podložené, keďže žalobkyňa nepredložila súdu žiadny dôkaz o aktívnom konaní žalovanej spočívajúcom v inzerovaní predmetnej nehnuteľnosti, či v inej snahe o nevýhodné naloženie s touto nehnuteľnosťou. Za vyššie popísaného procesného stavu súd zastáva názor, že je nedôvodné nariadiť neodkladné opatrenie požadované žalobkyňou, keďže žalobkyňa predostrela iba svoje nekonkrétne úvahy (domnienky) o hroziacom konaní žalovanej a jeho eventuálnych následkoch. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia konštatuje, že nie sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a preto súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

12. Vo väzbe na subsidiaritu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia v zmysle súd ďalej uvádza, že existencia dlhu žalovanej nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože skutočnosťami, ktoré osvedčujú, že by exekúcia mohla byť zmarená, je predovšetkým také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovanej spočívajúce v zbavovaní sa jej majetku na úkor žalobkyne ako veriteľa, teda, že by žalovaná realizovala faktické či právne kroky smerujúce ku sťaženiu exekúcie. Žalobkyňa taktiež neosvedčila, že by žalovaná okrem žalobkyňou uvádzaného nehnuteľného majetku nedisponovala iným majetkom (hnuteľnými vecami, finančnými prostriedkami, inými majetkovými právami alebo hodnotami), ktorých hodnota by na uspokojenie jej pohľadávky (t. j. 7.000,- eur s príslušenstvom) nepostačovala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že žalobkyňa neosvedčila existenciu obavy z ohrozenia exekúcie v prípade, že by predmetná pohľadávka bola žalobkyni priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím, a to v takej intenzite, aby

to mohlo viesť k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia v zmysle . Zároveň má súd za to, že zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením v súlade s ustanovením musí spĺňať kritérium primeranosti a proporcionality a nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov strán, najmä žalovanej. Zriadením záložného práva prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia dochádza k zásahu do právneho postavenia žalovanej z hľadiska obmedzenia, resp. sťaženia možnosti nakladať s jej majetkom zaťaženým súdom zriadeným záložným právom, kedy v zmysle záložné právo v zásade pôsobí voči nadobúdateľovi zálohu pri jeho prevode alebo prechode. Kritérium primeranosti a proporcionality zabezpečovacieho opatrenia tak musí zohľadňovať hodnotu zabezpečovanej pohľadávky veriteľa v pomere k hodnote veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, ku ktorej súd zabezpečovacím opatrením zriaďuje záložné právo. Bez poznania aspoň približnej hodnoty potenciálneho zálohu nemožno bez ďalšieho zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo v pomeroch prejednávanej veci ku nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka, nakoľko nie je vylúčené, že jej hodnota niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu zabezpečovacej pohľadávky veriteľa, čo by následne znamenalo neprimeraný zásah do práv dlžníka, konkrétne do jeho vlastníckeho práva a možnosti dispozície a ďalšieho využitia jeho majetku. Je pritom súčasťou povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobkyne, aby osvedčila primeranosť zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k osvedčovanej pohľadávke žalobkyne voči žalovanej. Bez uvedenia konkrétnych tvrdení zo strany žalobkyne a osvedčenia konkrétnych skutočností súvisiacich s primeranosťou zabezpečovacieho opatrenia súd nie je v civilnom sporovom konaní povinný a ani oprávnený tieto skutočnosti skúmať, nakoľko to vylučuje ustanovenie , z ktorého taxatívne vyplýva (ods. 2), kedy súd v civilnom sporovom konaní môže vykonávať dôkazy aj bez návrhu strán, pričom takáto situácia v prejednávanej veci nenastala.

13. Podľa : O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. O nároku na náhradu trov konania spojených s rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.