Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 505/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. K., S., zastúpeného advokátom Mgr. F. P., B., vo veci

namietaného porušenia v konaní vedenom

Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. V 60/2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. I. K. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra

2010 doručená sťažnosť Ing. I. K., S. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia (ďalej len „“) v konaní vedenom

Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn.

1 Obdo V 60/2008. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 18. októbra 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že na základe konkurznej prihlášky sa sťažovateľ stal

25. januára 2002 veriteľom úpadcu v konkurznej veci vedenej Krajským súdom v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Na prieskumnom pojednávaní správca

konkurznej podstaty poprel sťažovateľom prihlásenú pohľadávku, v dôsledku čoho

sťažovateľ podal incidenčnú žalobu. Aj samotný sťažovateľ v rámci konkurzného konania

poprel pohľadávku iného veriteľa (M., a. s.–ďalej len „žalovaná“) a aj v tejto veci podal

incidenčnú žalobu vedenú krajským súdom pod sp. zn. . Práve tejto žaloby sa

sťažnosť týka. Sťažovateľ v písomnom vyjadrení z 29. decembra 2004 zdôraznil, že napáda

spôsob, akým žalovaná pohľadávku nadobudla. Nadobudla ju totiž zmluvou o postúpení

pohľadávok z 10. apríla 2001 (ešte pred vyhlásením konkurzu), avšak v rozpore s dohodou

uzavretou medzi pôvodným dlžníkom (terajším úpadcom v konkurznej veci) a pôvodným

veriteľom (P., a. s.). Išlo preto o právny úkon, ktorý bol v rozpore s ustanovením § 525

ods. 2 , podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by

postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. Podľa názoru sťažovateľa je neprípustné, aby

všeobecný súd prehliadol tento stav a prejudiciálne sa s ním v rámci incidenčnej žaloby

nevysporiadal a napokon rozhodol tak, ako keby pohľadávka bola postúpená zákonným

spôsobom. Právoplatné rozhodnutie všeobecného súdu potvrdilo nezákonný stav, ktorým sa

v celom priebehu konania nikto nezaoberal. Nezákonným postupom získala žalovaná

zákonné postavenie účastníka konkurzu a nadobudla práva, ktoré jej nepatria, ako aj

majetok, ktorého nie je vlastníčkou. Takéto rozhodnutie poškodzuje práva ostatných

veriteľov. Všeobecný súd vo veci spôsobu postúpenia pohľadávky nevykonal žiadne dôkazy

a tým spôsobil, že sa sťažovateľ k dôkazom nemohol vyjadriť, hoci mali pre vec zásadný

význam. Uznesenie najvyššieho súdu č. k. -151 bolo sťažovateľovi

doručené 16. augusta 2010, keď sa stalo aj právoplatným. Za porušenie

považuje sťažovateľ skutočnosť, že všeobecné súdy tak v odvolacom, ako aj v dovolacom

konaní prehliadali nezákonnosť spôsobu nadobudnutia pohľadávky žalovanou, v dôsledku

čoho sa nikto touto rozhodujúcou skutočnosťou ani nezaoberal.

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označeného článku v konaní vedenom najvyšším súdom pod sp. zn.

1 Obdo V 60/2008 s tým, aby uznesenie z 24. júna 2010 bolo zrušené a vec vrátená na

ďalšie konanie. Žiada tiež priznať náhradu trov konania.

Z uznesenia najvyššieho súdu č. k. -151 z 24. júna 2010 vyplýva,

že ním bolo dovolanie žalobcu vo štvrtom rade T., s. r. o., odmietnuté. Tomu predchádzal

rozsudok krajského súdu č. k. -89 zo 7. júna 2007, ktorým bola žaloba

sťažovateľa ako žalobcu v treťom rade, ako aj ďalších troch žalobcov (B., s. r. o., ako

žalobca v prvom rade, V., s. r. o., ako žalobca v druhom rade a T., s. r. o., ako žalobca

vo štvrtom rade) proti žalovanej o určenie neexistencie pohľadávky zamietnutá. Proti

rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca vo štvrtom rade a na základe tohto

odvolania rozsudkom najvyššieho súdu (ako odvolacieho súdu) č. k. -117

z 26. februára 2008 bol rozsudok krajského súdu potvrdený. Podľa názoru najvyššieho súdu

podané dovolanie bolo treba považovať za neprípustné, keďže jeho prípustnosť nevyplývala

ani z ustanovenia , ale ani z ustanovenia .

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jadrom sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľa s dovolacím uznesením najvyššieho

súdu.

Podľa názoru ústavného súdu treba sťažovateľa považovať za zjavne neoprávnenú

osobu na podanie sťažnosti proti uzneseniu najvyššieho súdu. Sťažovateľ totiž dovolanie

vôbec nepodal, a preto napadnutým uznesením najvyššieho súdu sa rozhodovalo

o mimoriadnom opravnom prostriedku iného subjektu. Treba tiež poznamenať, že

sťažovateľ bol pasívny už aj v skoršej fáze konania, pretože nepodal ani odvolanie proti

rozsudku krajského súdu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2010