Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 517/2010
PDF · 152.44 KB
No categories available
II. ÚS 517/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť V. N., Z. T., zastúpeného advokátom JUDr. R. M., PhD.,
Advokátska kancelária ADVOKÁT, s. r. o., K., vo veci namietaného porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. N. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra
2010 doručená sťažnosť V. N., Z. T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. R. M., PhD., Advokátska kancelária ADVOKÁT, s. r. o., K., vo veci namietaného
porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo“ alebo len „odporca“).
2. Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že „Sťažovateľ podal
Okresnému súdu v Trebišove ešte v roku 1998 žalobu o vykonanie vhodných a primeraných
opatrení na odvrátenie hroziacej škody, pričom konanie sa viedlo pod sp. zn. 13 C 718/98
a konajúci súd 8. 10. 2003 vyhovel žalobe v celom rozsahu rozsudkom
sp. zn. 13 C 718/1998-252. Po právoplatnom skončení uvedeného konania, kde odvolací
Krajský súd v Košiciach potvrdil prvostupňové rozhodnutie rozsudkom zo 16. 3. 2004
sp. zn. 11 Co 10/2004-285 s právoplatnosťou dňom 7. 6. 2004. Vec však bola dovolacím
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. 5. 2005 postúpená na Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky, Bratislava.
Napriek postúpeniu veci a povinnosti porušovateľa ústavného práva konať
na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky elektroenergetického zariadenia
a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku podľa zákona o energetike
č. 656/2004 Z. z. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky dodnes nápravu
nezjednalo.“.
3. Podľa sťažovateľa „Nesprávnym postupom porušovateľa základného práva je jeho
absolútna nečinnosť v správnom konaní pri odstránení vedenia vysokého napätia, ktoré
zjavne škodí zdraviu sťažovateľa a členov jeho rodiny.… Toto správne konanie dokonca
porušovateľ ani nezačal, preto keď tak neurobil napriek výzve na odstránenie prieťahov
z 29. 9. 2006, žalobca podal proti nemu podľa § 250t a nasl. Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov žalobu proti nečinnosti orgánu
verejnej správy, ktorej Najvyšší súd SR 22. 6. 2010 uznesením sp. zn. 5 Sžnč 2/2010 vyhovel
a uložil porušovateľovi povinnosť konať a rozhodnúť o návrhu navrhovateľa do 60 dní
od doručenia uznesenia.“.
4. Sťažovateľ namieta, že orgány verejnej moci ani po viac ako 12 rokoch od začatia
konania vo veci nerozhodli a ministerstvo napriek právoplatnému rozhodnutiu neodstránilo
stav právnej neistoty sťažovateľa.
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Základné právo V. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
postupom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v správnom konaní porušené
bolo.
Ministerstvu hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky sa prikazuje, aby
v správnom konaní V. N. konalo a rozhodlo bez zbytočných prieťahov.
V. N. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 300 000,- €, ktoré mu je
Ministerstvo hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky povinné zaplatiť do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V. N. sa priznáva náhrada trov konania, ktoré je Ministerstvo hospodárstva
a výstavby Slovenskej republiky povinné zaplatiť ne účet právneho zástupcu sťažovateľa
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
1. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
3. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
4. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
5. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
7. Podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho
dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní
nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci
konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis.
8. Podľa § 250t ods. 4 OSP súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.
Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,
predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,
v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej
správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
9. Podľa § 250u OSP za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t
môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť
pokutu do 3 280 €, a to aj opakovane. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko
nadriadeného správneho orgánu.
III.
1. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o namietanom porušení práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov tým, že od roku 1998 (od podania žaloby
sťažovateľom) nebol odstránený stav právnej neistoty sťažovateľa, a to aj napriek
povinnosti uloženej odporcovi konať a rozhodnúť o jeho návrhu na základe
právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
sp. zn. 1 Cdo/190/2004 z 31 mája 2005 a uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžnč 2/2010
z 22. júna 2010.
2. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal 30. apríla 1998 na Okresnom súde Trebišov
(ďalej len „okresný súd“) návrh na začatie konania o vykonanie primeraných a vhodných
opatrení na odvrátenie hroziacej škody proti Východoslovenskej energetike, a. s., K.
Rozsudkom z 8. októbra 2003 č. k. 13 C/718/1998-252 okresný súd návrhu sťažovateľa
vyhovel. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
rozsudkom sp. zn. 11 Co/10/2004 zo 16. marca 2004 rozsudok prvostupňového súdu
potvrdil.
O dovolaní proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 11 Co/10/2004 zo 16. marca 2004
rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 1 Cdo/190/2004 z 31. mája 2005 tak, že zrušil
rozsudok krajského súdu sp. zn. 11 Co/10/2004 zo 16. marca 2004, ako aj rozsudok
prvostupňového súdu a konanie podľa § 104 ods. 1 OSP zastavil dôvodiac nedostatkom
právomoci súdu (§ 7 ods. 1 OSP) vo veci konať a rozhodnúť a vec postúpil ministerstvu
ako príslušnému správnemu orgánu.
3. Keďže ministerstvo podľa názoru sťažovateľa napriek povinnosti uloženej
rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo/190/2004 z 31. mája 2005 vo veci nekonalo,
sťažovateľ podal návrh podľa § 250t a nasl. OSP na začatie konania proti nečinnosti orgánu
verejnej správy, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Sžnč 2/2010 z 22. júna
2010 tak, že uložil ministerstvu povinnosť konať a rozhodnúť o návrhu sťažovateľa,
a to do 60 dní od doručenia uznesenia najvyššieho súdu.
4. Ústavný súd vo vzťahu k namietanému postupu odporcu konštatuje, že vzhľadom
na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, môže
ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je
namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže
domôcť v inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky. Preto, pokiaľ
je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva alebo slobody oprávnený konať
alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom
prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
5. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať
postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať
o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného
súdu (IV. ÚS 128/04).
6. V ustanoveniach § 250t a § 250u OSP je upravený osobitný druh konania
v správnom súdnictve, a to konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v rámci ktorého
sa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná
bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je
v konaní nečinný, môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy
vo veci konať a rozhodnúť. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie okrem iného aj
primeranú lehotu, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Pre prípad
nedodržania lehoty uvedenej v uznesení súdu zo strany povinného orgánu verejnej správy
citované ustanovenie § 250u OSP poskytuje účastníkovi právo podať opakovaný návrh
podľa § 250t, na základe ktorého môže súd uložiť dotknutému orgánu verejnej správy
pokutu, a to aj opakovane.
7. Vzhľadom na uvedené, ak sa sťažovateľ domnieva, že odporca je pri vybavovaní
jeho návrhu naďalej nečinný, je nepochybné, že má možnosť obrátiť sa opakovaným
návrhom na všeobecný súd.
8. Keďže právomoc všeobecného súdu v danej veci vylučuje právomoc ústavného
súdu, bolo treba sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní odmietnuť, tak ako to
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
9. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby
ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených v jeho sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. decembra 2010