Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 517/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť V. N., Z. T., zastúpeného advokátom JUDr. R. M., PhD.,

Advokátska kancelária ADVOKÁT, s. r. o., K., vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa postupom Ministerstva hospodárstva

Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. N. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra

2010 doručená sťažnosť V. N., Z. T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. R. M., PhD., Advokátska kancelária ADVOKÁT, s. r. o., K., vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“ alebo len „odporca“).

2. Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že „Sťažovateľ podal

Okresnému súdu v Trebišove ešte v roku 1998 žalobu o vykonanie vhodných a primeraných

opatrení na odvrátenie hroziacej škody, pričom konanie sa viedlo pod sp. zn.

a konajúci súd 8. 10. 2003 vyhovel žalobe v celom rozsahu rozsudkom

sp. zn. -252. Po právoplatnom skončení uvedeného konania, kde odvolací

Krajský súd v Košiciach potvrdil prvostupňové rozhodnutie rozsudkom zo 16. 3. 2004

sp. zn. -285 s právoplatnosťou dňom 7. 6. 2004. Vec však bola dovolacím

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. 5. 2005 postúpená na Ministerstvo

hospodárstva Slovenskej republiky, Bratislava.

Napriek postúpeniu veci a povinnosti porušovateľa ústavného práva konať

na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky elektroenergetického zariadenia

a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku podľa zákona o energetike

č. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky dodnes nápravu

nezjednalo.“.

3. Podľa sťažovateľa „Nesprávnym postupom porušovateľa základného práva je jeho

absolútna nečinnosť v správnom konaní pri odstránení vedenia vysokého napätia, ktoré

zjavne škodí zdraviu sťažovateľa a členov jeho rodiny.… Toto správne konanie dokonca

porušovateľ ani nezačal, preto keď tak neurobil napriek výzve na odstránenie prieťahov

z 29. 9. 2006, žalobca podal proti nemu podľa § 250t a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku č. v znení neskorších predpisov žalobu proti nečinnosti orgánu

verejnej správy, ktorej Najvyšší súd SR 22. 6. 2010 uznesením sp. zn. vyhovel

a uložil porušovateľovi povinnosť konať a rozhodnúť o návrhu navrhovateľa do 60 dní

od doručenia uznesenia.“.

4. Sťažovateľ namieta, že orgány verejnej moci ani po viac ako 12 rokoch od začatia

konania vo veci nerozhodli a ministerstvo napriek právoplatnému rozhodnutiu neodstránilo

stav právnej neistoty sťažovateľa.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo V. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené

v č. v znení neskorších predpisov

postupom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v správnom konaní porušené

bolo.

Ministerstvu hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky sa prikazuje, aby

v správnom konaní V. N. konalo a rozhodlo bez zbytočných prieťahov.

V. N. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 300 000,- €, ktoré mu je

Ministerstvo hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky povinné zaplatiť do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. N. sa priznáva náhrada trov konania, ktoré je Ministerstvo hospodárstva

a výstavby Slovenskej republiky povinné zaplatiť ne účet právneho zástupcu sťažovateľa

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

1. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

2. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

4. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

5. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

7. Podľa (ďalej len „OSP“) fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho

dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní

nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci

konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých

použitie umožňuje osobitný predpis.

8. Podľa súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.

Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,

predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,

v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej

správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

9. Podľa za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa

môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť

pokutu do 3 280 €, a to aj opakovane. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko

nadriadeného správneho orgánu.

III.

1. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o namietanom porušení práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov tým, že od roku 1998 (od podania žaloby

sťažovateľom) nebol odstránený stav právnej neistoty sťažovateľa, a to aj napriek

povinnosti uloženej odporcovi konať a rozhodnúť o jeho návrhu na základe

právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 31 mája 2005 a uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 22. júna 2010.

2. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal 30. apríla 1998 na Okresnom súde Trebišov

(ďalej len „okresný súd“) návrh na začatie konania o vykonanie primeraných a vhodných

opatrení na odvrátenie hroziacej škody proti Východoslovenskej energetike, a. s., K.

Rozsudkom z 8. októbra 2003 č. k. -252 okresný súd návrhu sťažovateľa

vyhovel. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

rozsudkom sp. zn. zo 16. marca 2004 rozsudok prvostupňového súdu

potvrdil.

O dovolaní proti rozsudku krajského súdu sp. zn. zo 16. marca 2004

rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 31. mája 2005 tak, že zrušil

rozsudok krajského súdu sp. zn. zo 16. marca 2004, ako aj rozsudok

prvostupňového súdu a konanie podľa zastavil dôvodiac nedostatkom

právomoci súdu ( ) vo veci konať a rozhodnúť a vec postúpil ministerstvu

ako príslušnému správnemu orgánu.

3. Keďže ministerstvo podľa názoru sťažovateľa napriek povinnosti uloženej

rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 31. mája 2005 vo veci nekonalo,

sťažovateľ podal návrh podľa a nasl. na začatie konania proti nečinnosti orgánu

verejnej správy, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. z 22. júna

2010 tak, že uložil ministerstvu povinnosť konať a rozhodnúť o návrhu sťažovateľa,

a to do 60 dní od doručenia uznesenia najvyššieho súdu.

4. Ústavný súd vo vzťahu k namietanému postupu odporcu konštatuje, že vzhľadom

na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného ustanovenia , môže

ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je

namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže

domôcť v inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky. Preto, pokiaľ

je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva alebo slobody oprávnený konať

alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom

prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

5. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať

postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať

o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného

súdu ().

6. V ustanoveniach a je upravený osobitný druh konania

v správnom súdnictve, a to konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v rámci ktorého

sa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná

bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je

v konaní nečinný, môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy

vo veci konať a rozhodnúť. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie okrem iného aj

primeranú lehotu, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Pre prípad

nedodržania lehoty uvedenej v uznesení súdu zo strany povinného orgánu verejnej správy

citované ustanovenie poskytuje účastníkovi právo podať opakovaný návrh

podľa § 250t, na základe ktorého môže súd uložiť dotknutému orgánu verejnej správy

pokutu, a to aj opakovane.

7. Vzhľadom na uvedené, ak sa sťažovateľ domnieva, že odporca je pri vybavovaní

jeho návrhu naďalej nečinný, je nepochybné, že má možnosť obrátiť sa opakovaným

návrhom na všeobecný súd.

8. Keďže právomoc všeobecného súdu v danej veci vylučuje právomoc ústavného

súdu, bolo treba sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní odmietnuť, tak ako to

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

9. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby

ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010