Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 460/2010
PDF · 137.48 KB
No categories available
I. ÚS 460/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť L. B., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. L., K., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 7
Cb 5/2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť L. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. októbra
2010 doručená sťažnosť L. B., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J.
L., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 5/2005.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:
„Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 7 Zm 102/04-13 zo dňa 29. 03. 2005, bol
sťažovateľ zaviazaný uhradiť navrhovateľovi T. Š... 50.000,- Sk s prísl. a trovy konania na
účet právneho zástupcu navrhovateľa. Proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu podal
sťažovateľ dňa 06. 04. 2005 námietky.
Vo veci nebolo do dnešného dňa vytýčené ani jedno pojednávanie...
Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ namieta dĺžku celého konania a to obdobie
od podania námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu až do dňa podania tejto
ústavnej sťažnosti.
Konanie bolo začaté ešte v roku 2004, pričom do dnešného dňa, po viac ako päť
a pol roku, sa vo veci ešte stále nerozhodlo. Sťažovateľ má za to, že dĺžka konania je
neprimeraná a preto dňa 16. 07. 2010 podal sťažnosť predsedovi Krajského súdu
v Košiciach pre prieťahy v tomto konaní....
Listom zo dňa 11. 08. 2010 bola sťažovateľovi doručená odpoveď predsedu
Krajského súdu v Košiciach na sťažnosť pre prieťahy v konaní č. 7 Cb/5/2005. Predseda
krajského súdu sa k dôvodom prečo od roku 2005 nebolo vo veci vytýčené ani jedno
pojednávanie bližšie nevyjadril. Vo svojej odpovedi len uviedol, že vzhľadom na plánované
čerpanie dovolenky zákonného sudcu, môže sťažovateľ vo veci očakávať vytýčenie termínu
pojednávania v priebehu mesiaca október 2010.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo sťažovateľa L. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prejednanie veci v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb/5/2005
porušené bolo.
Krajskému súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn, 7 Cb/5/2005 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi L. B. primerané finančné
zadosťučinenie v sume 5.000,- Eur (slovom päťtisíc eur), ktoré je jej Krajský súd
v Košiciach povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť L. B. trovy konania v sume 254,88 Eur…
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu
sťažovateľky...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 Cb 5/2005.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia
porušenia svojich v sťažnosti označených práv, považuje za prostriedok nápravy postupu
všeobecného súdu, ktorý môže prispieť k urýchleniu konania, resp. odstráneniu nečinnosti
súdu, sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“).
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva
účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62
ods. 1 a nasl. zákona o súdoch je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil
protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd
preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil právne
prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 16. júla 2010 podal do rúk predsedu krajského
súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch.
V odpovedi sp. zn. Spr. 138/2010 z 11. augusta 2010 predseda krajského súdu
sťažovateľovi oznámil, že „vzhľadom na plánované čerpanie dovolenky zákonného sudcu
môžete očakávať vytýčenie termínu pojednávania v priebehu mesiaca október 2010“.
Ústavný súd zastáva názor, že podanie sťažnosti predsedovi krajského súdu 16. júla
2010 (vybavenej 11. augusta 2010) v tak krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému
súdu (18. októbra 2010), ako aj s ohľadom na obsah odpovede predsedu krajského súdu sa
javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká
sťažnosť mohla mať, ak by predseda krajského súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu
na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04,
III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05).
Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je
potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. decembra 2010