Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 536/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. V. C., K., zastúpeného advokátom JUDr. D. S., K.,

vo veci namietaného porušenia , porušenia

základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých

podmienok zaručeného v a základného práva na

súdnu ochranu zaručeného v postupom Krajského

súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 14. apríla

2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. V. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júna 2010

doručená sťažnosť MUDr. V. C., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

(ďalej len „“), porušenie základného práva

na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok zaručeného v čl.

30 ods. 4 a základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom zo 14. apríla 2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol vo voľbách konaných

2. decembra 2006 zvolený za poslanca Mestského zastupiteľstva mesta K. (ďalej len

„mestské zastupiteľstvo“). Mandát poslanca mestského zastupiteľstva vykonával do

7. septembra 2009, keď bol zo strany Mesta K. (ďalej len „mesto“) v zastúpení primátora

Mgr. J. B. upovedomený o zániku poslaneckého mandátu poslanca mestského

zastupiteľstva, a to k 28. augustu 2009. K zániku poslaneckého mandátu sťažovateľa malo

dôjsť z dôvodu, že sa trikrát po sebe (28. júla 2009, 3. augusta 2009 a 27. augusta 2009) bez

riadneho ospravedlnenia nezúčastnil riadneho rokovania mestského zastupiteľstva.

Podľa sťažovateľa dôvodom takéhoto postupu primátora mesta bola skutočnosť, že

sťažovateľ spolu s ostatnými poslancami mestského zastupiteľstva poukazoval na

nedostatky a nesprávny postup vedenia mesta pri správe vecí verejných.

Sťažovateľ svojím podaním adresovaným mestu, ktoré bolo doručené 10. septembra

2009, primátora informoval, že podľa jeho názoru neboli splnené zákonné dôvody uvedené

v o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) potrebné na to, aby došlo k zániku jeho

mandátu poslanca mestského zastupiteľstva. Sťažovateľ ako vážny dôvod, ktorý mu bránil

27. augusta 2009 zúčastniť sa zasadnutia mestského zastupiteľstva, uviedol celodenné

lekárske vyšetrenie, ktoré v ten deň absolvoval. Zároveň v predmetnom podaní žiadal

o nerušené vykonávanie svojho mandátu.

Na prezenčnej listine zo zasadnutia nasledujúceho mestského zastupiteľstva mesta

konaného 10. septembra 2009 už sťažovateľ ako poslanec mestského zastupiteľstva

uvedený nebol.

Sťažovateľ podal 14. septembra 2009 proti písomnému upovedomeniu mesta

o zániku jeho mandátu poslanca mestského zastupiteľstva zo 7. septembra 2009 na

krajskom súde návrh na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy, ktorým sa domáhal, aby krajský súd zakázal mestu pokračovať

v porušovaní jeho práva uplatňovať mandát poslanca mestského zastupiteľstva. Krajský súd

vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -44 zo 14. apríla 2010 tak, že jeho návrh

zamietol a nepriznal mu právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie krajského súdu

nadobudlo právoplatnosť 6. mája 2010.

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd napadnutým rozsudkom sp. zn.

zo 14. apríla 2010 porušil , ako aj základné právo na prístup k voleným

a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok zaručené v

a základné právo na súdnu ochranu zaručené v . Sťažovateľ zastáva

názor, že „Napadnuté rozhodnutie súdu je arbitrárnym rozhodnutím porušujúcim moje

základné práva, keď pri výklade a aplikácii zákonného predpisu došlo k značnému

odchýleniu od znenia príslušného ustanovenia čím sa poprel jeho účel a význam.“.

Sťažovateľ svoje tvrdenia ďalej odôvodnil takto:

„... oznámenie o zániku môjho mandátu poslanca Mestského zastupiteľstva mesta K.

zo dňa 07. 09. 2009 číslo 09/04039 považujem za neplatné, uvádzané dôvody za nepravdivé

nakoľko som mal vážny dôvod, ktorým bola účasť na celodennom lekárskom ošetrení dňa

27. 08. 2009, o čom som predložil potvrdenie od MUDr. K. R. Taktiež som písomne

oznámil, že chcem naďalej uplatňovať mandát poslanca mestského zastupiteľstva.

... neprislúcha v tomto prípade Krajskému súdu v Košiciach spochybňovať uvedené

lekárske potvrdenie tak, ako to uviedol vo svojom rozsudku. Nie je zrejmé, na základe akých

skutočností dospel krajský súd k záveru, že vážny dôvod zúžil iba na vážne onemocnenie,

ktoré mohlo byť prekážkou mojej účasti na zasadnutí...“

Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo MUDr. V. C. ... uvedené v článku 12 ods. 2, článku 46 ods. 1 a

článku 30 ods. 4 SR v rámci konania a rozsudkom vedeným na Krajskom súde v

Košiciach pod sp. zn.: porušené bolo.

2. Ústavný súd zrušuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. 04. 2010

sp. zn.: a vracia vec na nové prejednanie a rozhodnutie.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je

povinný zaplatiť Krajský súd v Košiciach.

4. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V prvom rade je potrebné poznamenať, že podľa

je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených

v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje

predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti

(v konaní podľa ), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od

ústavného súdu domáha ( ), čím zároveň vymedzí

predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej

ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za

porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom (m. m. , ). Tvrdenie

sťažovateľa o porušení iných práv (v tomto prípade práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) uvedené

mimo petitu pokladá ústavný súd za súčasť argumentácie, ktorá však nemôže doplniť petit.

V tomto zmysle je predmetom sťažnosti namietané porušenie

a porušenie základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám

za rovnakých podmienok zaručeného v a základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v rozsudkom krajského súdu sp. zn.

zo 14. apríla 2010.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa v tej časti, ktorou namieta

porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

napadnutým rozsudkom krajského súdu sp. zn. zo 14. apríla 2010, ktorým bol

zamietnutý návrh na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej

správy, je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že podľa svojej ustálenej judikatúry nemá

zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil (). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej

ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných

súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi

ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Ústavný súd teda, tak ako to už vyslovil vo viacerých svojich nálezoch, nie je

opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. ), a preto nemôže preskúmavať

rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade

s právami na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). Z takéhoto pohľadu pristúpil ústavný súd aj k posúdeniu

napadnutého uznesenia krajského súdu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu sp. zn. zo

14. apríla 2010 okrem iného vyplýva:

„Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je

poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na

svojich práva a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej

správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho

dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Súdne konanie sa stáva zárukou, že súd vyslovením

povinnosti odporcu nepokračovať v porušení práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to

možné obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného

stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaní, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy...

Navrhovateľ podaním zo dňa 10. 9. 2009 oznámil odporcovi, že k zániku mandátu

nedošlo podľa ust. o obecnom zriadení...

Uviedol, že dňa 27. 8. 2009 bol na celodennom lekárskom ošetrení, čo bolo vážnym

dôvodom jeho neúčasti na zasadnutí mestského zastupiteľstva, konanom v uvedený deň.

Poukázal súčasne na a 4 . Z týchto dôvodov potom

je potrebné právne uzavrieť, že bola splnená zákonná podmienka na podanie návrhu podľa

ust. .

Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľ sa nezúčastnil zasadnutí

mestského zastupiteľstva ani v dňoch 27. 7. 2009 a 3. 8. 2009, dôvody pre ktoré sa týchto

zasadnutí nezúčastnil nespochybnil. Ospravedlnenie predložené v písomnej forme dňa 10. 9.

2009, kedy už dňa 7. 9. 2009 bolo navrhovateľovi odoslané upovedomenie o zániku

poslaneckého mandátu, bolo právne neúčinné...

Pre účely posúdenia právneho stavu, ktorý vznikol upovedomením o zániku

poslaneckého mandátu je dôležitá skutočnosť, či bola naplnená zákonná podmienka ust.

o obecnom zriadení, v znení nesk. predpisov.

Podľa ust. o obecnom zriadení, v znení

nesk. predpisov, mandát poslanca zaniká aj z dôvodu, ak sa poslanec bez vážneho dôvodu a

bez ospravedlnenia nezúčastní trikrát po sebe riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva.

V danom prípade, k riadnemu zasadnutiu mestského zastupiteľstva opakovane trikrát

nedošlo z dôvodu, že navrhovateľ neuviedol v prvých dvoch prípadoch vážny dôvod, ktorý

by bol v súlade s ust. § 7 ods. 5 rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva v K.,

účinného od 31. 5. 2007. Posledným vážnym dôvodom by bolo vážne onemocnenie

navrhovateľa, ktoré mohlo byť prekážkou zúčastniť sa zasadnutia mestského zastupiteľstva

dňa 27. 8. 2009, ale len v prípade, ak tento dôvod by bol preukázaný pred začatím

rokovania mestského zastupiteľstva (náhla nevoľnosť a pod.). Vyhotovenie lekárskeho

potvrdenia dňom 27. 8. 2009, predložené následne 10. 9. 2009, nie je vierohodným dôkazom

pre posúdenie skutkovej podstaty ust. v platnom

znení. Následné šetrenie súdu, v akom rozsahu došlo k vzájomnej komunikácii pri zisťovaní

účasti poslanca (poslancov) v prípade zasadnutia mestského zastupiteľstva dňa 27. 8. 2009,

bolo negatívne, teda v neprospech navrhovateľa, čo potvrdzuje obchodná spoločnosť O.,

a. s. v odpovedi na dotaz súdu zo dňa 22. 3. 2010, či došlo k oznámeniu akýmkoľvek

spôsobom, že neúčasť na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 27. 8. 2009 bola len z

vyššie uvedených dôvodov. Obsah rozhovorov zverejnený nebol a nebol potvrdený ani

obsah vzťahujúci sa na relevantný dôkaz, tvrdenie navrhovateľa, že mal vážny dôvod –

podľa lekárskeho vyšetrenia v uvedený deň (27. 8. 2009).

Nezákonný zásah orgánu verejnej správy do práv a právom chránených záujmov

fyzickej či právnickej osoby musí byť zrejmý už z konkrétneho právneho predpisu, teda už v

čase jeho zásahu musí byť narušená legalita rozhodnutia zasahujúca do výkonu práva

(napr. mandátu poslanca) ako jeho právneho následku. V konkrétnom prípade, neboli

preukázané vážne dôvody, pre ktoré sa mandát poslanca nemohol vykonať, pričom dôkazná

povinnosť je na strane žalobcu.“

V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd jednoznačným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré návrh sťažovateľa na začatie konania o ochrane pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy zamietol. Ústavný súd považuje za potrebné

konštatovať, že predmetný postup krajského súdu pri odôvodňovaní svojho právneho záveru

vo veci sťažovateľa nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Krajský

súd teda v danom prípade neporušil označené základné právo sťažovateľa „arbitrárnym

rozhodnutím porušujúcim... základné práva, keď pri výklade a aplikácii zákonného predpisu

došlo k značnému odchýleniu od znenia príslušného ustanovenia čím sa poprel jeho účel

a význam“.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto

názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu

svojím vlastným. Prípadný zásah ústavného súdu, a to nahrádzanie právneho názoru

krajského súdu je možné realizovať len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou

zákonov všeobecných súdov, v zmysle ustálenej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý

právny názor krajského súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený,

resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu

všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil

od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.

Podľa názoru ústavného súdu z uvedeného vyplýva, že predmetný právny výklad

krajským súdom nevykazuje nedostatky, ktoré by odôvodňovali záver o porušení

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v , a preto bolo potrebné

sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu namietaným rozhodnutím

krajského súdu ústavný súd uvádza, že predmetný kvalifikuje stabilizovaná

judikatúra ústavného súdu ako všeobecné kritéria ochrany základných práv a slobôd, ktoré

treba vykladať a chápať ako ústavné direktívy adresované predovšetkým orgánom

pôsobiacim v normotvornej činnosti všetkých stupňov a ktoré nemôžu plniť poslanie priamo

aplikovateľných ustanovení v individuálnych záležitostiach. Ich aplikácia je možná iba v

spojení s ochranou konkrétnych práv a slobôd uvedených v ústave. Ústavný súd nezistil, že

by rozhodnutím krajského súdu došlo k porušeniu zákazu diskriminácie zakotveného v čl.

12 ods. 2 . Sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne relevantné skutočnosti,

ktoré by aspoň čiastočne opodstatňovali úvahy o možnom porušení predmetného článku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti

odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť ( ).

Rovnako tak v prípade namietaného porušenia , ktorého obsahom

je právo občanov za rovnakých podmienok na prístup k voleným a iným verejným

funkciám, ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne

skutočnosti, ktorými by preukázal možné porušenie, resp. aspoň ohrozenie predmetného

práva. Naopak, ako sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, vo voľbách do orgánov

samosprávy obcí konaných 2. decembra 2006 kandidoval za poslanca mestského

zastupiteľstva mesta a vzhľadom na dosiahnuté výsledky v predmetných voľbách sa po

zložení sľubu na prvom zasadnutí mestského zastupiteľstva poslancom stal. Zákon

o obecnom zriadení v platnom znení vo svojom § 25 ods. 2 uvádza zákonné podmienky

zániku mandátu poslancov obecných zastupiteľstiev. Podľa názoru ústavného súdu obsahom

práva občanov za rovnakých podmienok na prístup k voleným a iným verejným funkciám

nie je právny nárok na zotrvanie vo volených a iných verejných funkciách neobmedzene,

resp. bez možnosti, aby mandát zanikol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné

sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2

).

Ústavný súd už o ďalších požiadavkách sťažovateľa (návrh na priznanie finančného

zadosťučinenia a na úhradu trov právneho zastúpenia) vzhľadom na odmietnutie sťažnosti

nerozhodoval.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2010