Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 452/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. decembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. R., T., zastúpeného advokátkou Mgr. M. D., K.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. -165

z 10. novembra 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -195

z 30. júna 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. R. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2010

doručená sťažnosť M. R., T. (ďalej len „sťažovateľ), zastúpeného advokátkou Mgr. M. D.,

K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) rozsudkom Okresného súdu Košice I

(ďalej len „okresný súd“) č. k. -165 z 10. novembra 2009 a rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -195 z 30. júna

2010.

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:

„Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. -165 zo dňa 10. 11. 2009

Okresný súd Košice I v poradí prvým výrokom rozhodol, že zvyšuje výživné zo strany otca

M. R. na mal. S. R. zo sumy 3.500,- Sk na 160,- EUR mesačne od 1.4.2007 do budúcna,

ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V

poradí druhým výrokom rozhodol, že zvyšuje výživné zo strany otca M. R. na mal. D. R. zo

sumy 3.000,- Sk na 140,- EUR mesačne od 1. 4. 2007 do budúcna, ktoré výživné je otec

povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a v poradí tretím výrokom

rozhodol, že dlžné výživné vzniklé na mal. S. R. za obdobie od 1. 4. 2007 do 31. 10. 2009 vo

výške 1.211,97 EUR povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- EUR spolu s

bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok počínajúc mesiacom

nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku.“

Proti rozsudku okresného súdu č. k. -165 z 10. novembra 2009 podal

sťažovateľ odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa tak, že návrh na zvýšenie výživného zo strany matky zamietne, lebo súdom zistené

pomery na strane rodičov a na strane maloletých detí neodôvodňovali zvýšenie výživného,

keďže životná úroveň otca je neporovnateľne nižšia ako životná úroveň matky a maloletých

detí. Krajský súd rozsudkom č. k. -195 z 30. septembra 2010 v poradí prvým

výrokom potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o zvýšení výživného pre

maloleté za obdobie od 1. januára 2008 do budúcna a vo výroku o trovách konania.

V poradí druhým výrokom krajský súd rozhodol, že mení rozsudok okresného súdu v časti

výroku o zvýšení výživného za obdobie od 1. apríla 2007 do 31. decembra 2007 tak, že

návrh na zvýšenie výživného za toto obdobie zamieta, a v poradí tretím výrokom krajský

súd rozhodol, že mení prvostupňový rozsudok okresného súdu vo výroku o dlžnom

výživnom tak, že dlžné výživné za obdobie od 1. januára 2008 do 31. októbra 2009 pre

maloleté zaväzuje otca zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletých detí.

Sťažovateľ považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu za

zmätočné a nepreskúmateľné v časti, v ktorej krajský súd dospel k záveru, že otec bol

schopný v rozhodnom období zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na

uspokojovanie svojich vlastných potrieb v rozsahu vyššieho štandardu, a preto možno od

neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil maloletým deťom formou

výživného.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:

„... keďže obidvaja rodičia si v zmysle o rodine

v platnom znení majú plniť vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov a pokiaľ sú majetkové pomery matky oveľa

lepšie, ako majetkové pomery otca, tak nie je spravodlivé od otca požadovať plnenie

vyživovacej povinnosti v rovnakej výške v akej výške si ju plní matka.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa M. R. na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 11

a v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8 CoP

26/2010 v právnej veci mal. S. R. a mal. D. R., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom

práce, sociálnych vecí a rodiny K., detí rodičov A. R. bývajúcej v K. a otca M. R.,

bývajúceho v T. v konaní o zvýšenie výživného porušené bolo.

2. Zrušuje v poradí prvý výrok rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

-195 zo dňa 30. 6. 2010, ktorým Krajský súd v Košiciach potvrdil rozsudok

v napadnutom výroku o zvýšení výživného pre mal. S. R. a pre mal. D. R. za obdobie od 1. 1.

2008 do budúcna a vo výroku o trovách konania a zrušuje v poradí tretí výrok, ktorým

Krajský súd v Košiciach zmenil rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné

za obdobie od 1. 1. 2008 do 31. 10. 2009 pre mal. S. R. 817,69 EUR a pre mal. D. R. 850,47

EUR zaväzuje otca zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletých detí a

vec vracia odvolaciemu Krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

3. Sťažovateľovi M. R. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- EUR

(slovom dvetisíc eur), ktoré sú mu Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach povinní

spoločne a nerozdielne zaplatiť do 60 dní od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach sú povinní spoločne a nerozdielne

zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa Mgr. M. D., advokátky náhradu trov

konania vo výške, ktorá bude vyčíslená v konaní.“

K sťažnosti nebolo priložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa v konaní

pred ústavným súdom ani namietané rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu. Ústavný

súd preto prípisom z 25. októbra 2010 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby v lehote

10 dní od doručenia výzvy nedostatky sťažnosti odstránila, a zároveň ju upozornil, že

v prípade, ak sťažnosť v určenej lehote nedoplní, môže ju podľa § 25 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) odmietnuť z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí. Právna zástupkyňa sťažovateľa na výzvu ústavného súdu v určenej

lehote a ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti nereagovala.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z ustanovenia vyplýva, že k návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie

navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí

výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa sa k návrhu musia pripojiť kópie

právoplatných rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd.

Vzhľadom na skutočnosť, že ani napriek výzve ústavného súdu z 25. októbra 2010

právna zástupkyňa sťažovateľa v určenej lehote a ani do dňa predbežného prerokovania

sťažnosť o chýbajúce náležitosti nedoplnila, pričom ústavný súd ju na možnosť odmietnutia

sťažnosti upozornil, ústavný súd podľa sťažnosť

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2010