Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 452/2010
PDF · 137.61 KB
No categories available
IV. ÚS 452/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. decembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. R., T., zastúpeného advokátkou Mgr. M. D., K.,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 11 P 71/2007-165
z 10. novembra 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 CoP 26/2010-195
z 30. júna 2010, a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. R. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2010
doručená sťažnosť M. R., T. (ďalej len „sťažovateľ), zastúpeného advokátkou Mgr. M. D.,
K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Košice I
(ďalej len „okresný súd“) č. k. 11 P 71/2007-165 z 10. novembra 2009 a rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 CoP 26/2010-195 z 30. júna
2010.
Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:
„Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/71/2007-165 zo dňa 10. 11. 2009
Okresný súd Košice I v poradí prvým výrokom rozhodol, že zvyšuje výživné zo strany otca
M. R. na mal. S. R. zo sumy 3.500,- Sk na 160,- EUR mesačne od 1.4.2007 do budúcna,
ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V
poradí druhým výrokom rozhodol, že zvyšuje výživné zo strany otca M. R. na mal. D. R. zo
sumy 3.000,- Sk na 140,- EUR mesačne od 1. 4. 2007 do budúcna, ktoré výživné je otec
povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a v poradí tretím výrokom
rozhodol, že dlžné výživné vzniklé na mal. S. R. za obdobie od 1. 4. 2007 do 31. 10. 2009 vo
výške 1.211,97 EUR povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- EUR spolu s
bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok počínajúc mesiacom
nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku.“
Proti rozsudku okresného súdu č. k. 11 P 71/2007-165 z 10. novembra 2009 podal
sťažovateľ odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa tak, že návrh na zvýšenie výživného zo strany matky zamietne, lebo súdom zistené
pomery na strane rodičov a na strane maloletých detí neodôvodňovali zvýšenie výživného,
keďže životná úroveň otca je neporovnateľne nižšia ako životná úroveň matky a maloletých
detí. Krajský súd rozsudkom č. k. 8 CoP 26/2010-195 z 30. septembra 2010 v poradí prvým
výrokom potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o zvýšení výživného pre
maloleté za obdobie od 1. januára 2008 do budúcna a vo výroku o trovách konania.
V poradí druhým výrokom krajský súd rozhodol, že mení rozsudok okresného súdu v časti
výroku o zvýšení výživného za obdobie od 1. apríla 2007 do 31. decembra 2007 tak, že
návrh na zvýšenie výživného za toto obdobie zamieta, a v poradí tretím výrokom krajský
súd rozhodol, že mení prvostupňový rozsudok okresného súdu vo výroku o dlžnom
výživnom tak, že dlžné výživné za obdobie od 1. januára 2008 do 31. októbra 2009 pre
maloleté zaväzuje otca zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletých detí.
Sťažovateľ považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu za
zmätočné a nepreskúmateľné v časti, v ktorej krajský súd dospel k záveru, že otec bol
schopný v rozhodnom období zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na
uspokojovanie svojich vlastných potrieb v rozsahu vyššieho štandardu, a preto možno od
neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil maloletým deťom formou
výživného.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:
„... keďže obidvaja rodičia si v zmysle § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
v platnom znení majú plniť vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov a pokiaľ sú majetkové pomery matky oveľa
lepšie, ako majetkové pomery otca, tak nie je spravodlivé od otca požadovať plnenie
vyživovacej povinnosti v rovnakej výške v akej výške si ju plní matka.“
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa M. R. na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 11
P/71/2007 a v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8 CoP
26/2010 v právnej veci mal. S. R. a mal. D. R., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny K., detí rodičov A. R. bývajúcej v K. a otca M. R.,
bývajúceho v T. v konaní o zvýšenie výživného porušené bolo.
2. Zrušuje v poradí prvý výrok rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
8 CoP 26/2010-195 zo dňa 30. 6. 2010, ktorým Krajský súd v Košiciach potvrdil rozsudok
v napadnutom výroku o zvýšení výživného pre mal. S. R. a pre mal. D. R. za obdobie od 1. 1.
2008 do budúcna a vo výroku o trovách konania a zrušuje v poradí tretí výrok, ktorým
Krajský súd v Košiciach zmenil rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné
za obdobie od 1. 1. 2008 do 31. 10. 2009 pre mal. S. R. 817,69 EUR a pre mal. D. R. 850,47
EUR zaväzuje otca zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletých detí a
vec vracia odvolaciemu Krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
3. Sťažovateľovi M. R. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- EUR
(slovom dvetisíc eur), ktoré sú mu Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť do 60 dní od doručenia tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa Mgr. M. D., advokátky náhradu trov
konania vo výške, ktorá bude vyčíslená v konaní.“
K sťažnosti nebolo priložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa v konaní
pred ústavným súdom ani namietané rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu. Ústavný
súd preto prípisom z 25. októbra 2010 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby v lehote
10 dní od doručenia výzvy nedostatky sťažnosti odstránila, a zároveň ju upozornil, že
v prípade, ak sťažnosť v určenej lehote nedoplní, môže ju podľa § 25 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odmietnuť z dôvodu nesplnenia zákonom
predpísaných náležitostí. Právna zástupkyňa sťažovateľa na výzvu ústavného súdu v určenej
lehote a ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti nereagovala.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú
dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že k návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie
navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí
výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu musia pripojiť kópie
právoplatných rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd.
Vzhľadom na skutočnosť, že ani napriek výzve ústavného súdu z 25. októbra 2010
právna zástupkyňa sťažovateľa v určenej lehote a ani do dňa predbežného prerokovania
sťažnosť o chýbajúce náležitosti nedoplnila, pričom ústavný súd ju na možnosť odmietnutia
sťažnosti upozornil, ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť
odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. decembra 2010