Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 467/2010
PDF · 184.57 KB
No categories available
II. ÚS 467/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. januára 2011 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészarosa
prerokoval sťažnosť J. M. a D. M., B., prechodne U. F., B., zastúpených advokátom
JUDr. P. V., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia ich základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 221/2006 a takto
rozhodol:
1. Základné právo J. M. a D. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 221/2006 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 221/2006
p r i k a z u j e ďalej konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. M. a D. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 000 €
(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť im do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť J. M. a D. M. trovy konania v sume
254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet ich právneho
zástupcu JUDr. P. V., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením sp. zn.
II. ÚS 467/2010 z 10. novembra 2010 na ďalšie konanie sťažnosť J. M. a D. M. (ďalej len
„sťažovatelia“), v ktorej tvrdili, že postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 221/2006 bolo porušené ich základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“).
Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi konania vo veci vedenej
na okresnom súde pod sp. zn. 26 C 221/2006 v postavení žalobcov. Žalobu „o ochranu
osobnosti“ proti I., a. s., B., podali 7. júla 2006.
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:
«Sťažovatelia podali dňa 07.07.2006 na Okresnom súde Bratislava I žalobu
o ochranu osobnosti proti I., a.s. B. Vec bola pridelená sudkyni JUDr. A. K. a vedená pod
sp. zn. 26C221/2006...
Obsahom žaloby bolo aj porušenie základných ľudských práv, právo na majetok
a následné príčinné súvislosti viedli k nenapraviteľným nevýhodám rodiny s dvomi deťmi,
až do bezdomovstva a preto sťažovatelia očakávali, že súd nebude robiť prieťahy v konaní a
vo veci bude urýchlene konať.
Po niekoľkých výzvach súdu (29.10.2008, 3.11.2009, 9.12.2009) a následných
odpovediach súd ďalej nekonal.
Sťažovatelia sú toho názoru, že od podania žaloby uplynuli už viac ako 4 roky, súd
naďalej nekoná, a s prihliadnutím na závažnosť sporu, že príčinné súvislosti priviedli
sťažovateľom nenapraviteľné nevýhody, ktoré naďalej pretrvávajú, boli porušené ich
základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Sťažovatelia sa sťažujú na nečinnosť súdu... Ku dnešnému dňu je to takmer 10
mesiacov prieťahov, ale vzhľadom k podaniu žaloby dňa 07.07.2006 je to viac ako 4 roky,
čo je pre nás neprijateľné aj vzhľadom na opakujúce prieťahy aj v iných súdnych
konaniach. ...
Osobitne je potrebné odôvodniť návrh no priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia (§ 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha). Aj v takom prípade by sa malo odôvodnenie a požadovaný rozsah riadiť
existujúcou judikatúrou ústavného súdu, prípadne Európskeho súdu pre ľudské práva.
Sťažovatelia sú si vedomí, že podľa zvyklosti a zverejnenej judikatúry ústavný súd
priznáva odškodnenie za prieťahy v konaní len v takej výške, ako ju sám vyhodnotí.
Sťažovatelia si dovoľujú upozorniť, že v tomto konkrétnom prípade ide o dlhotrvajúce
„prenasledovanie“ nezákonnosťou s následkom bezdomovstva a ohrozovania na živote
a zdraví nielen dospelých osôb, ale aj dvoch detí a pretrvávajúcimi prieťahmi v konaní sa
prehlbuje ich utrpenie, a preto žiadajú ústavný súd, aby zhodnotil tieto nenapraviteľné
nevýhody aj pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Meritom sporu je ochrana osobnosti v zmysle Občianskeho zákonníka právo na
majetok, bývanie, s príčinnými súvislosťami porušenia iných práv, akými sú napr. právo na
dávku v nezamestnanosti a právo na účinnú sociálnu pomoc pre štvorčlennú rodinu.
Orgány verejnej moci po vyše 4 ročnom azylovom konaní vo Švajčiarsku odmietli
navrhovateľom priznať uvedené práva z dôvodov, že navrhovatelia sa za posledné 4 roky
nezdržiavali na území Slovenskej republiky.
Len pre ilustráciu súdu uvádzame Rozsudok Okresného súdu v Lučenci 2T247
z 9.2.2010, ktorým preukazujeme, že bola na nás dlhodobe páchaná trestná činnosť
a z tohoto dôvodu sme sa dostali do druhotnej platobnej neschopnosti a následne do
prepadu do bezdomovstva.
Nezákonnosť v rozhodnutiach a postupe je predmetom súdneho konania aj v tomto
prípade, v ktorom sú opäť prieťahy v konaní, spôsobila svojími príčinnými súvislosťami
sťažovateľom neznesiteľné životné podmienky, ktoré sa pritvrdili do neúnosnej miery
ohrozenia zdravia a života. Preto, z dôvodov vymanenia sa z tohoto neznesiteľného stavu,
požadujú sťažovatelia odškodnenie formou finančného zadosťučinenia v takej výške ako
uvádzajú a v akej výške sa odškodňuje vo vyspelých demokraciách. Životy a zdravie majú
nevyčísliteľnú hodnotu, preto si myslíme, že výška finančného zadosťučinenia je vzhľadom
na naše postavenie bezdomovcov primeraná....
Pasivitou štátnej moci sa J. M. spolu s rodinou a jeho dvomi maloletými deťmi dostal
nie vlastným pričinením do nenapraviteľných nevýhod, ktoré viedli až k strate obydlia a
neznesiteľných životných podmienok a psychického utrpenia.
Po rozhodnutí ústavného súdu o prijateľnosti sťažnosti, sťažovatelia doplnia dôkazy
pre preukázanie výšky primeraného zadosťučinenia.»
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:
„1. Základné právo J. M., D. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26C221/2006
porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
26C221/2006 konal bez zbytočných prieťahov.
3. J. M., D. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 30.000 Eur (slovom
tridsaťtisíc), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia na účet ich
právneho zástupcu JUDr. (meno upresní súd po prijatí sťažností), do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
Právny zástupca sťažovateľov a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu
oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila podaním doručeným
ústavnému súdu 14. decembra 2010. K meritu veci uviedla:
„Dňa 07.07.2006 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej
veci navrhovateľa: J. M., proti odporcovi: I., a.s. o ochranu osobnosti a ľudských práv. Dňa
07.07.2006 doručená žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Dňa
20.09.2006 bol predmetný spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi. Dňa 04.10.2006
doručené doplnenie návrhu na začatie konania. Dňa 29.10.2008 výzva adresovaná
navrhovateľovi. Dňa 24.11.2008 doručené podanie navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľa v
2.rade. Dňa 26.01.2009 súd uznesením, č. k. 26C 221/2006-80 priznal navrhovateľovi
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Dňa 02.04.2009 bol predmetný spis pridelený
novému zákonnému sudcovi. Dňa 06.10.2010 pokyn zákonného sudcu. Dňa 19.10.2009 súd
uznesením, č. k. 26C 221/2006-91 opravil uznesenie zo dňa 26.01.2009 a pripustil vstup
účastníkov konania na stranu odporcu, a to Úrad vlády Slovenskej republiky, A., a.s. Dňa
01.12.2009 súd uznesením, č. k. 26C 221/2006-96 vyzval navrhovateľov na odstránenie vád
návrhu na začatie konania. V decembri 2009 doručené podanie navrhovateľov. Dňa
26.10.2010 súd uznesením, č. k. 26C 221/2006-100 pripustil zmenu žalobného petitu. Dňa
15.11.2010 doručené podanie právneho zástupcu odporcu - Úradu vlády Slovenskej
republiky. Dňa 01.12.2010 výzva adresovaná navrhovateľom.
Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za
objektívny prieťah. Mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi
avšak objektívneho charakteru.
Z vyjadrenia zákonného sudcu bolo zistené, že v predmetnom spise sa nenachádzajú
urgencie navrhovateľov, ako tvrdia v predmetnej sťažnosti. K určitému sklzu v predmetnom
konaní došlo z dôvodu zmeny zákonného sudcu a zmeny vyšších súdnych úradníkov
v predmetnom oddelení, v súvislosti s odovzdávaním a preberaním agendy.
V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že
zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom
na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu prosím Ústavný súd Slovenskej
republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia
vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po
oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným
prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá,
ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka
súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd pritom prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom
konania je rozhodovanie o ochrane osobnosti. Po právnej stránke ide o štandardnú
občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd
konštatuje, že na celkovej dĺžke konania sa sťažovatelia podieľali tým, že vo svojej žalobe
neoznačili správne odporcov, svoje podanie z toho titulu dopĺňali a petit žaloby ustálili až
po výzve konajúceho súdu z 1. decembra 2009.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci dlhodobo nečinný, a to konkrétne od 7. júla
2006 do 29. októbra 2008 (27 mesiacov), od 26. januára 2009 do 19. októbra 2009
(9 mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože
počas troch rokov súd nevykonával vo veci žiadne úkony, ktoré mali smerovať
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako navrhovatelia v predmetnej veci
počas súdneho konania nachádzajú.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Ústavný súd preto prikázal Okresnému súdu Bratislava I, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
26 C 221/2006 konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli
porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
30 000 €, ktoré vo svojej sťažnosti odôvodnili tým, že „... v tomto konkrétnom prípade ide
o dlhotrvajúce prenasledovanie nezákonnosťou s následkom bezdomovstva a ohrozovania
na živote a zdraví nielen dospelých osôb, ale aj dvoch detí a pretrvávajúcimi prieťahmi
v konaní sa prehlbuje ich utrpenie...“.
Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, keď
priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného
finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch,
v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez
porušovania základného práva. Podľa názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa
takým spôsobom, aký bol zistený v predmetnej veci, nerešpektovali a porušovali základné
práva sťažovateľov.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za
dôvodné priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä vzhľadom na dlhodobú bezdôvodnú
nečinnosť okresného súdu považuje za primerané každému vo výške po 3 000 €, tak ako to
je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
Ústavný súd úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu
zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 120,23 €, t. j. za dva úkony 240,46 €, čo spolu
s režijným paušálom 2 x 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 254,88 €.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. januára 2011