Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 467/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. januára 2011 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészarosa

prerokoval sťažnosť J. M. a D. M., B., prechodne U. F., B., zastúpených advokátom

JUDr. P. V., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo J. M. a D. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. M. a D. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť im do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť J. M. a D. M. trovy konania v sume

254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet ich právneho

zástupcu JUDr. P. V., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením sp. zn.

z 10. novembra 2010 na ďalšie konanie sťažnosť J. M. a D. M. (ďalej len

„sťažovatelia“), v ktorej tvrdili, že postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené ich základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“).

Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi konania vo veci vedenej

na okresnom súde pod sp. zn. v postavení žalobcov. Žalobu „o ochranu

osobnosti“ proti I., a. s., B., podali 7. júla 2006.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

«Sťažovatelia podali dňa 07.07.2006 na Okresnom súde Bratislava I žalobu

o ochranu osobnosti proti I., a.s. B. Vec bola pridelená sudkyni JUDr. A. K. a vedená pod

sp. zn. ...

Obsahom žaloby bolo aj porušenie základných ľudských práv, právo na majetok

a následné príčinné súvislosti viedli k nenapraviteľným nevýhodám rodiny s dvomi deťmi,

až do bezdomovstva a preto sťažovatelia očakávali, že súd nebude robiť prieťahy v konaní a

vo veci bude urýchlene konať.

Po niekoľkých výzvach súdu (29.10.2008, 3.11.2009, 9.12.2009) a následných

odpovediach súd ďalej nekonal.

Sťažovatelia sú toho názoru, že od podania žaloby uplynuli už viac ako 4 roky, súd

naďalej nekoná, a s prihliadnutím na závažnosť sporu, že príčinné súvislosti priviedli

sťažovateľom nenapraviteľné nevýhody, ktoré naďalej pretrvávajú, boli porušené ich

základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia sa sťažujú na nečinnosť súdu... Ku dnešnému dňu je to takmer 10

mesiacov prieťahov, ale vzhľadom k podaniu žaloby dňa 07.07.2006 je to viac ako 4 roky,

čo je pre nás neprijateľné aj vzhľadom na opakujúce prieťahy aj v iných súdnych

konaniach. ...

Osobitne je potrebné odôvodniť návrh no priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia ( , ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha). Aj v takom prípade by sa malo odôvodnenie a požadovaný rozsah riadiť

existujúcou judikatúrou ústavného súdu, prípadne Európskeho súdu pre ľudské práva.

Sťažovatelia sú si vedomí, že podľa zvyklosti a zverejnenej judikatúry ústavný súd

priznáva odškodnenie za prieťahy v konaní len v takej výške, ako ju sám vyhodnotí.

Sťažovatelia si dovoľujú upozorniť, že v tomto konkrétnom prípade ide o dlhotrvajúce

„prenasledovanie“ nezákonnosťou s následkom bezdomovstva a ohrozovania na živote

a zdraví nielen dospelých osôb, ale aj dvoch detí a pretrvávajúcimi prieťahmi v konaní sa

prehlbuje ich utrpenie, a preto žiadajú ústavný súd, aby zhodnotil tieto nenapraviteľné

nevýhody aj pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Meritom sporu je ochrana osobnosti v zmysle právo na

majetok, bývanie, s príčinnými súvislosťami porušenia iných práv, akými sú napr. právo na

dávku v nezamestnanosti a právo na účinnú sociálnu pomoc pre štvorčlennú rodinu.

Orgány verejnej moci po vyše 4 ročnom azylovom konaní vo Švajčiarsku odmietli

navrhovateľom priznať uvedené práva z dôvodov, že navrhovatelia sa za posledné 4 roky

nezdržiavali na území Slovenskej republiky.

Len pre ilustráciu súdu uvádzame Rozsudok Okresného súdu v Lučenci 2T247

z 9.2.2010, ktorým preukazujeme, že bola na nás dlhodobe páchaná trestná činnosť

a z tohoto dôvodu sme sa dostali do druhotnej platobnej neschopnosti a následne do

prepadu do bezdomovstva.

Nezákonnosť v rozhodnutiach a postupe je predmetom súdneho konania aj v tomto

prípade, v ktorom sú opäť prieťahy v konaní, spôsobila svojími príčinnými súvislosťami

sťažovateľom neznesiteľné životné podmienky, ktoré sa pritvrdili do neúnosnej miery

ohrozenia zdravia a života. Preto, z dôvodov vymanenia sa z tohoto neznesiteľného stavu,

požadujú sťažovatelia odškodnenie formou finančného zadosťučinenia v takej výške ako

uvádzajú a v akej výške sa odškodňuje vo vyspelých demokraciách. Životy a zdravie majú

nevyčísliteľnú hodnotu, preto si myslíme, že výška finančného zadosťučinenia je vzhľadom

na naše postavenie bezdomovcov primeraná....

Pasivitou štátnej moci sa J. M. spolu s rodinou a jeho dvomi maloletými deťmi dostal

nie vlastným pričinením do nenapraviteľných nevýhod, ktoré viedli až k strate obydlia a

neznesiteľných životných podmienok a psychického utrpenia.

Po rozhodnutí ústavného súdu o prijateľnosti sťažnosti, sťažovatelia doplnia dôkazy

pre preukázanie výšky primeraného zadosťučinenia.»

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo J. M., D. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. M., D. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 30.000 Eur (slovom

tridsaťtisíc), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia na účet ich

právneho zástupcu JUDr. (meno upresní súd po prijatí sťažností), do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

Právny zástupca sťažovateľov a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu

oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila podaním doručeným

ústavnému súdu 14. decembra 2010. K meritu veci uviedla:

„Dňa 07.07.2006 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej

veci navrhovateľa: J. M., proti odporcovi: I., a.s. o ochranu osobnosti a ľudských práv. Dňa

07.07.2006 doručená žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Dňa

20.09.2006 bol predmetný spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi. Dňa 04.10.2006

doručené doplnenie návrhu na začatie konania. Dňa 29.10.2008 výzva adresovaná

navrhovateľovi. Dňa 24.11.2008 doručené podanie navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľa v

2.rade. Dňa 26.01.2009 súd uznesením, č. k. -80 priznal navrhovateľovi

oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Dňa 02.04.2009 bol predmetný spis pridelený

novému zákonnému sudcovi. Dňa 06.10.2010 pokyn zákonného sudcu. Dňa 19.10.2009 súd

uznesením, č. k. -91 opravil uznesenie zo dňa 26.01.2009 a pripustil vstup

účastníkov konania na stranu odporcu, a to Úrad vlády Slovenskej republiky, A., a.s. Dňa

01.12.2009 súd uznesením, č. k. -96 vyzval navrhovateľov na odstránenie vád

návrhu na začatie konania. V decembri 2009 doručené podanie navrhovateľov. Dňa

26.10.2010 súd uznesením, č. k. -100 pripustil zmenu žalobného petitu. Dňa

15.11.2010 doručené podanie právneho zástupcu odporcu - Úradu vlády Slovenskej

republiky. Dňa 01.12.2010 výzva adresovaná navrhovateľom.

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za

objektívny prieťah. Mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi

avšak objektívneho charakteru.

Z vyjadrenia zákonného sudcu bolo zistené, že v predmetnom spise sa nenachádzajú

urgencie navrhovateľov, ako tvrdia v predmetnej sťažnosti. K určitému sklzu v predmetnom

konaní došlo z dôvodu zmeny zákonného sudcu a zmeny vyšších súdnych úradníkov

v predmetnom oddelení, v súvislosti s odovzdávaním a preberaním agendy.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že

zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom

na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu prosím Ústavný súd Slovenskej

republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia

vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po

oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka

súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

konania je rozhodovanie o ochrane osobnosti. Po právnej stránke ide o štandardnú

občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd

konštatuje, že na celkovej dĺžke konania sa sťažovatelia podieľali tým, že vo svojej žalobe

neoznačili správne odporcov, svoje podanie z toho titulu dopĺňali a petit žaloby ustálili až

po výzve konajúceho súdu z 1. decembra 2009.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci dlhodobo nečinný, a to konkrétne od 7. júla

2006 do 29. októbra 2008 (27 mesiacov), od 26. januára 2009 do 19. októbra 2009

(9 mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože

počas troch rokov súd nevykonával vo veci žiadne úkony, ktoré mali smerovať

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako navrhovatelia v predmetnej veci

počas súdneho konania nachádzajú.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľov podľa a práva podľa dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd preto prikázal Okresnému súdu Bratislava I, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

30 000 €, ktoré vo svojej sťažnosti odôvodnili tým, že „... v tomto konkrétnom prípade ide

o dlhotrvajúce prenasledovanie nezákonnosťou s následkom bezdomovstva a ohrozovania

na živote a zdraví nielen dospelých osôb, ale aj dvoch detí a pretrvávajúcimi prieťahmi

v konaní sa prehlbuje ich utrpenie...“.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, keď

priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného

finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch,

v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho

stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez

porušovania základného práva. Podľa názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa

takým spôsobom, aký bol zistený v predmetnej veci, nerešpektovali a porušovali základné

práva sťažovateľov.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za

dôvodné priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä vzhľadom na dlhodobú bezdôvodnú

nečinnosť okresného súdu považuje za primerané každému vo výške po 3 000 €, tak ako to

je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný súd úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 120,23 €, t. j. za dva úkony 240,46 €, čo spolu

s režijným paušálom 2 x 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 254,88 €.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. januára 2011