Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 9/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. T., P., zastúpenej advokátkou JUDr. D. K., P., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Prešov v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. T. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra

2010 doručená sťažnosť J. T., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. . Podaním doručeným

ústavnému súdu 8. novembra 2010 bola sťažnosť doplnená o splnomocnenie sťažovateľky

na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. D. K., P.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom z 11. februára 2008 sa sťažovateľka

v postavení navrhovateľky domáhala proti odporcom 1. R. v P. a 2. Nadácia R. (ďalej len

„odporca v druhom rade“) vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 942 512 Sk

s príslušenstvom. Konanie bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn. .

Súčasťou návrhu bola aj žiadosť sťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Uznesením okresného súdu č. k. -33 z 28. novembra 2008 bolo sťažovateľke

priznané oslobodenie od súdnych poplatkov nad sumu 25 000 Sk. Okresný súd po viac ako

dvoch rokoch od podania návrhu vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 20 Ro

40/2008-37 z 19. februára 2010. Proti platobnému rozkazu podal odporca v druhom rade

odpor 8. marca 2010.

Sťažovateľka sťažnosťou zo 17. augusta 2010 adresovanou predsedníčke okresného

súdu namietala prieťahy v konaní. Na sťažnosť sťažovateľky odpovedala predsedníčka

okresného súdu prípisom sp. zn. z 27. augusta 2010, v ktorom

sťažovateľke oznámila, že v jej právnej veci je nariadený termín pojednávania na

20. október 2010. Na pojednávaní konanom 20. októbra 2010 okresný súd rozsudkom návrh

zamietol a zaviazal sťažovateľku na náhradu trov konania. V čase podania sťažnosti

ústavnému súdu nebola vec ešte právoplatne skončená.

Sťažovateľka zastáva názor, že „Okresný súd Prešov od podania návrhu na vydanie

platobného rozkazu do jeho vydania a od podania odporu zo strany odporcu v 2. rade do

vytýčenia termínu pojednávania konanie neúmerne predlžuje (od podania návrhu na

vydanie platobného rozkazu do jeho vydania a doručenia uplynula doba 2 rokov, a od

podania odporu zo strany odporcu v 2. rade do termínu pojednávania uplynula doba

7 mesiacov), čím porušil moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upravené v .“.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

základné právo J. T., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.

48 ods. 2 SR.

2. J. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur (slovom:

desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Prešove povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresnému súdu v Prešove prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.:

konal bez zbytočných prieťahov.

4. Okresný súd v Prešove je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia J. T., ktoré je

povinný zaplatiť právnej zástupkyni sťažovateľky advokátke JUDr. D. K., P. vo výške

303,30 Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne

neopodstatnená.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ).

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním si vyžiadal od okresného súdu

príslušný súdny spis, z ktorého zistil toto:

1. Návrh sťažovateľky na vydanie platobného rozkazu z 11. februára 2008 bol

okresnému súdu doručený 12. februára 2008.

2. Okresný súd uznesením č. k. -33 z 28. novembra 2008 sťažovateľke

priznal oslobodenie od súdnych poplatkov nad sumu 25 000 Sk.

3. Dňa 6. mája 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku na úhradu súdneho poplatku

v sume 829,50 € (sťažovateľka zaplatila súdny poplatok 22. mája 2009).

4. Okresný súd vydal 19. februára 2010 platobný rozkaz č. k. -37,

proti ktorému 8. marca 2010 podal odporca v druhom rade odpor.

5. Po podaní odporu bola právna vec sťažovateľky 11. marca 2010 zapísaná do

registra „C“ pod sp. zn. a zákonným sudcom sa stal JUDr. E. V. (ďalej len

„zákonný sudca“).

6. Zákonný sudca pokynom z 24. marca 2010 nariadil kancelárii doručiť odpor spolu

s výzvou na vyjadrenie sťažovateľke.

7. Uznesením sp. zn. zo 7. apríla 2010 okresný súd poučil účastníkov

konania o ich procesných právach.

8. Sťažovateľka podala 17. augusta 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú

adresovala predsedníčke okresného súdu.

9. Dňa 23. augusta 2010 okresný súd nariadil termín pojednávania na 20. október

2010.

10. Predsedníčka okresného súdu odpovedala na sťažnosť sťažovateľky prípisom

sp. zn. z 27. augusta 2010, v ktorom sťažovateľke oznámila, že v jej

právnej veci je nariadený termín pojednávania na 20. október 2010.

11. Na pojednávaní konanom 20. októbra 2010 okresný súd rozsudkom návrh

sťažovateľky z dôvodu premlčania nároku zamietol a zaviazal sťažovateľku na náhradu trov

konania; rozsudok bol písomne vyhotovený 19. novembra 2010 a v ten istý deň aj

expedovaný (právnej zástupkyni sťažovateľky bol doručený 24. novembra 2010).

12. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie (keďže od

10. decembra 2010 sa spis nachádzal na ústavnom súde, nemohol byť dosiaľ predložený

odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že bezprostredne potom, ako sťažovateľka podala

sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu, bol vo veci nariadený termín

pojednávania a okresný súd na tomto pojednávaní (v lehote dvoch mesiacov od podania

sťažnosti) vo veci rozsudkom meritórne rozhodol, pričom v zákonom ustanovenej lehote

( ) rozsudok aj vyhotovil a odoslal účastníkom

konania.

V nadväznosti na uvedené zistenia ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú

judikatúru, podľa ktorej v prípadoch ak rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v konaní pred

všeobecným súdom, vyžaduje preukázanie podania sťažnosti proti porušovaniu práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov predsedovi príslušného súdu podľa § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť ústavný súd považuje

za účinný právny prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným

právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

V danom prípade sťažovateľka sťažnosť predsedníčke okresného súdu podala,

pričom v dôsledku jej podania okresný súd zabezpečil odstránenie prieťahov v konaní tým,

že okamžite nariadil vo veci pojednávanie a meritórne o nej rozhodol. V tejto súvislosti

ústavný súd poukazuje na svoj právny názor vyplývajúci z jeho doterajšej judikatúry, podľa

ktorého ak sa náprava vo veci sťažovateľa zabezpečí v rámci všeobecného súdnictva, tak

ústavný súd v zásade nemôže vysloviť porušenie sťažovateľom označeného základného

práva (m. m. , ), pričom v okolnostiach posudzovaného prípadu

táto skutočnosť zakladá aj dôvod na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom

prerokovaní.

Keďže v danom prípade po podaní sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch

okresný súd zabezpečil odstránenie prieťahov v namietanom konaní, neexistoval dôvod na

prijatie sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní rozhodol o jej odmietnutí sťažnosti podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľky

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2011