Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 9/2011
PDF · 151.83 KB
No categories available
IV. ÚS 9/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. T., P., zastúpenej advokátkou JUDr. D. K., P., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 C 57/2010, a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. T. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra
2010 doručená sťažnosť J. T., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 57/2010. Podaním doručeným
ústavnému súdu 8. novembra 2010 bola sťažnosť doplnená o splnomocnenie sťažovateľky
na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. D. K., P.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom z 11. februára 2008 sa sťažovateľka
v postavení navrhovateľky domáhala proti odporcom 1. R. v P. a 2. Nadácia R. (ďalej len
„odporca v druhom rade“) vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 942 512 Sk
s príslušenstvom. Konanie bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn. 20 Ro 40/2008.
Súčasťou návrhu bola aj žiadosť sťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Uznesením okresného súdu č. k. 20 Ro 40/2008-33 z 28. novembra 2008 bolo sťažovateľke
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov nad sumu 25 000 Sk. Okresný súd po viac ako
dvoch rokoch od podania návrhu vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 20 Ro
40/2008-37 z 19. februára 2010. Proti platobnému rozkazu podal odporca v druhom rade
odpor 8. marca 2010.
Sťažovateľka sťažnosťou zo 17. augusta 2010 adresovanou predsedníčke okresného
súdu namietala prieťahy v konaní. Na sťažnosť sťažovateľky odpovedala predsedníčka
okresného súdu prípisom sp. zn. 1 SprO 1282/2010 z 27. augusta 2010, v ktorom
sťažovateľke oznámila, že v jej právnej veci je nariadený termín pojednávania na
20. október 2010. Na pojednávaní konanom 20. októbra 2010 okresný súd rozsudkom návrh
zamietol a zaviazal sťažovateľku na náhradu trov konania. V čase podania sťažnosti
ústavnému súdu nebola vec ešte právoplatne skončená.
Sťažovateľka zastáva názor, že „Okresný súd Prešov od podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu do jeho vydania a od podania odporu zo strany odporcu v 2. rade do
vytýčenia termínu pojednávania konanie neúmerne predlžuje (od podania návrhu na
vydanie platobného rozkazu do jeho vydania a doručenia uplynula doba 2 rokov, a od
podania odporu zo strany odporcu v 2. rade do termínu pojednávania uplynula doba
7 mesiacov), čím porušil moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“.
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.: 14 C 57/2010 porušil
základné právo J. T., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.
48 ods. 2 Ústavy SR.
2. J. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur (slovom:
desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Prešove povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresnému súdu v Prešove prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.:
14 C 57/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
4. Okresný súd v Prešove je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia J. T., ktoré je
povinný zaplatiť právnej zástupkyni sťažovateľky advokátke JUDr. D. K., P. vo výške
303,30 Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne
neopodstatnená.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za
zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež
napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním si vyžiadal od okresného súdu
príslušný súdny spis, z ktorého zistil toto:
1. Návrh sťažovateľky na vydanie platobného rozkazu z 11. februára 2008 bol
okresnému súdu doručený 12. februára 2008.
2. Okresný súd uznesením č. k. 20 Ro 40/2008-33 z 28. novembra 2008 sťažovateľke
priznal oslobodenie od súdnych poplatkov nad sumu 25 000 Sk.
3. Dňa 6. mája 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku na úhradu súdneho poplatku
v sume 829,50 € (sťažovateľka zaplatila súdny poplatok 22. mája 2009).
4. Okresný súd vydal 19. februára 2010 platobný rozkaz č. k. 20 Ro 40/2008-37,
proti ktorému 8. marca 2010 podal odporca v druhom rade odpor.
5. Po podaní odporu bola právna vec sťažovateľky 11. marca 2010 zapísaná do
registra „C“ pod sp. zn. 14 C 57/2010 a zákonným sudcom sa stal JUDr. E. V. (ďalej len
„zákonný sudca“).
6. Zákonný sudca pokynom z 24. marca 2010 nariadil kancelárii doručiť odpor spolu
s výzvou na vyjadrenie sťažovateľke.
7. Uznesením sp. zn. 14 C 57/2010 zo 7. apríla 2010 okresný súd poučil účastníkov
konania o ich procesných právach.
8. Sťažovateľka podala 17. augusta 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú
adresovala predsedníčke okresného súdu.
9. Dňa 23. augusta 2010 okresný súd nariadil termín pojednávania na 20. október
2010.
10. Predsedníčka okresného súdu odpovedala na sťažnosť sťažovateľky prípisom
sp. zn. 1 SprO 1282/2010 z 27. augusta 2010, v ktorom sťažovateľke oznámila, že v jej
právnej veci je nariadený termín pojednávania na 20. október 2010.
11. Na pojednávaní konanom 20. októbra 2010 okresný súd rozsudkom návrh
sťažovateľky z dôvodu premlčania nároku zamietol a zaviazal sťažovateľku na náhradu trov
konania; rozsudok bol písomne vyhotovený 19. novembra 2010 a v ten istý deň aj
expedovaný (právnej zástupkyni sťažovateľky bol doručený 24. novembra 2010).
12. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie (keďže od
10. decembra 2010 sa spis nachádzal na ústavnom súde, nemohol byť dosiaľ predložený
odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní).
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že bezprostredne potom, ako sťažovateľka podala
sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu, bol vo veci nariadený termín
pojednávania a okresný súd na tomto pojednávaní (v lehote dvoch mesiacov od podania
sťažnosti) vo veci rozsudkom meritórne rozhodol, pričom v zákonom ustanovenej lehote
(§ 158 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku) rozsudok aj vyhotovil a odoslal účastníkom
konania.
V nadväznosti na uvedené zistenia ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú
judikatúru, podľa ktorej v prípadoch ak rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred
všeobecným súdom, vyžaduje preukázanie podania sťažnosti proti porušovaniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov predsedovi príslušného súdu podľa § 62 a nasl.
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť ústavný súd považuje
za účinný právny prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným
právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných
prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
V danom prípade sťažovateľka sťažnosť predsedníčke okresného súdu podala,
pričom v dôsledku jej podania okresný súd zabezpečil odstránenie prieťahov v konaní tým,
že okamžite nariadil vo veci pojednávanie a meritórne o nej rozhodol. V tejto súvislosti
ústavný súd poukazuje na svoj právny názor vyplývajúci z jeho doterajšej judikatúry, podľa
ktorého ak sa náprava vo veci sťažovateľa zabezpečí v rámci všeobecného súdnictva, tak
ústavný súd v zásade nemôže vysloviť porušenie sťažovateľom označeného základného
práva (m. m. I. ÚS 191/06, IV. ÚS 263/08), pričom v okolnostiach posudzovaného prípadu
táto skutočnosť zakladá aj dôvod na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom
prerokovaní.
Keďže v danom prípade po podaní sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch
okresný súd zabezpečil odstránenie prieťahov v namietanom konaní, neexistoval dôvod na
prijatie sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní rozhodol o jej odmietnutí sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľky
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. januára 2011