Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 13/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v

konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. decembra

2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uviedol, že „Podľa čo zákonná

sudkyňa odmieta konať, čím porušuje zákon. Namiesto zákonného konania, napriek 2x

podaným majetkovým pomerom a doručenia Rozhodnutia o občanovi v hmotnej núdzi

rozhodol zase protizákonne o neoslobodení od súdnych poplatkov, čo dokonca potvrdil aj

Krajský súd v Žiline ďalším protizákonným rozhodnutím. Takto konajú súdy v Žiline od

roku 1997 a Ústavný súd im protizákonnosti toleruje. Teda ide i kriminálny výkon súdnictva

a nie hrubý jazyk ale pravdivé označenie a využitie základného práva čl. 10 Dohovoru –

právo na slobodu prejavu a právo na pravdivé vyjadrenie.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

o nej takto rozhodol:

„II.A. Okresný súd v Žiline porušuje v konaní základné práva D. B.

garantované a Dohovoru a to

opakovane po , , , a po rozsudku

Európskeho súdu pre ľudské práva č. 46844/99!

II.B. Ústavný súd Slovenskej republiky na základe podaných dôkazov oslobodzuje D.

B. od súdnych poplatkov v konaní a ruší uznesenie odvolacieho súdu 7

Co/269/2010-64 z dňa 27. 10. 2010 aj uznesenie prvostupňového súdu -40 z

dňa 28. 07. 2010.

II.C. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Žiline konať vo veci

bezodkladne a bez ďalších prieťahov.

II.D. Ústavný súd prikazuje zaplatiť Okresnému súdu v Žiline satisfakciu D. B. vo

výške 10.000 Eur (pre opakované delikty, pre surovosť súdu) plus trovy advokáta.

Okresný súd v Žiline je povinný všetko zaplatiť do 3 dní od dňa právoplatnosti

Nálezu Ústavného súdu. V prípade omeškania je OS Žilina povinný zaplatiť úroky

z omeškania vo výške 200 EUR denne za každý deň omeškania od dňa povinnosti zaplatiť

do zaplatenia.

II. E. Ústavný súd dáva výstrahu Okresnému súdu v Žiline, že ak tento súd nepresne

porušovať základné ľudské práva ako nepolepšiteľný, bude nútený platiť satisfakcie

v násobkoch hoci aj likvidačných pre súd. Pokračovanie porušovania základných práv je

trestným činom a Ústavný súd začne podávať trestné oznámenia proti Okresnému súdu

v Žiline ako organizovanej zločineckej organizácii (pre nečinnosť v konaniach

, , , pri zmarení vykonateľnosti rozsudku

16 , keď tento sa stal právoplatným až po 12 – rokoch – justična brutalita

najhrubšieho zrna!!!!!!“

Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o ustanovenie advokáta na svoje

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z čl. 6 ods. 1 dohovoru vyplýva, že jeho prostredníctvom sa garantuje právo na

spravodlivé súdne konanie, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

Sťažovateľ v sťažnosti nešpecifikoval, porušenie ktorého z uvedených práv namieta, a preto

ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť vo vzťahu k obom uvedeným právam.

1. K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta predovšetkým nespravodlivé

rozhodovanie okresného súdu o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Z dokumentácie priloženej k sťažnosti vyplýva, že okresný súd uznesením

č. k. -40 z 28. júla 2010 nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych

poplatkov. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -64 z 27. októbra 2010

napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený podať proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -40 z 28. júla 2010 odvolanie (čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj

povinný rozhodnúť krajský súd, ktorého postup sťažovateľ v petite nenamieta. Právomoc

krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v súlade s princípom subsidiarity

vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol pri

predbežnom prerokovaní podľa z dôvodu nedostatku

svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ tiež namieta porušenie svojho základného práva

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní. Ústavný súd

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že k porušeniu označených práv postupom všeobecného súdu

môže v konaní pred všeobecnými súdmi dôjsť len v prípade, ak postupu súdu nebráni

zákonná prekážka. Jednou z takýchto prekážok je aj nezaplatenie súdneho poplatku.

Z dokumentácie priloženej k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v danom prípade

nezaplatil súdny poplatok a požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. O jeho žiadosti

právoplatne rozhodli vo veci konajúce všeobecné súdy tak, že mu oslobodenie od súdnych

poplatkov nepriznali. Za týchto okolností nemôže sťažovateľ účinne namietať porušenie

svojho základného práva podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bez odstránenia prekážky ďalšieho postupu

okresného súdu v namietanom konaní, t. j. bez zaplatenia súdneho poplatku. Uznesenie

okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v spojení s uznesením

krajského súdu je právoplatné, a preto okresný súd bude povinný vo veci konať až potom,

keď sťažovateľ súdny poplatok zaplatí.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným

postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom,

porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Vychádzajúc z uvedeného v danom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu základného

práva sťažovateľa podľa a ani práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto v tejto časti sťažnosť pri

predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2011