Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 40/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. M., t. č. vo väzbe, a advokáta JUDr. J. B., G.,

zastúpených advokátom Mgr. R. T., B., vo veci namietaného porušenia ich základných práv

podľa a 4, a 2, , a

Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej prokuratúry

v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. a JUDr. J. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola faxom

29. novembra 2010 a 3. decembra 2010 poštou doručená sťažnosť M. M. a JUDr. J. B.

(ďalej len „sťažovatelia“, resp. „sťažovateľ v 1. rade“ alebo „sťažovateľ v 2. rade“), ktorou

namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1 a 2, čl. 46

ods. 1, a (ďalej len „“), ako aj

práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

postupom Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom

pod sp. zn. v súvislosti so zamedzením vstupu zamestnanca sťažovateľa v 2.

rade 19. apríla 2010 do objektu Ústavu na výkon väzby Žilina (ďalej len „ústav na výkon

väzby“) pre účely vykonania porady so sťažovateľom v 1. rade.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že medzi sťažovateľmi bola 7. januára 2010

uzavretá zmluva o poskytovaní právnych služieb (ďalej len „zmluva“), pričom hodinová

odmena bola dohodnutá v prípade poskytovania právnej služby sťažovateľom v 2. rade

osobne v sume 100 € alebo prostredníctvom jeho zamestnanca v sume 50 € (bez dane

z pridanej hodnoty).

Uznesením vyšetrovateľa Oddelenia vyšetrovania v Trnave „Odboru Západ Úradu

boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ z 13. 07. 2009 ČVS: PPZ-112/BOK-Z-

2008“ bolo sťažovateľovi v 1. rade vznesené obvinenie pre prečin krivej výpovede a krivej

prísahy podľa .

Pri svojom výsluchu si 2. apríla 2010 sťažovateľ v 1. rade zvolil za svojho obhajcu

v trestnom konaní sťažovateľa v 2. rade.

Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. z 3. apríla 2010

v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 15. apríla 2010 sp. zn.

bol sťažovateľ v 1. rade vzatý do väzby, ktorý 19. apríla 2010 vyslovil súhlas, aby ho mohol

v ústave na výkon väzby zastupovať zamestnanec sťažovateľa v 2. rade.

Dňa 16. apríla 2010 sťažovateľ v 2. rade uzavrel s Katarínou Michálkovou ako

zamestnancom dohodu o pracovnej činnosti, v ktorej bol dohodnutý druh práce–právny

asistent, a ktorej bol 19. apríla 2010 v sprievode sťažovateľa v 2. rade zamedzený vstup

do objektu ústavu na výkon väzby.

Sťažovateľ v 1. rade preto podaniami z 30. apríla 2010 a 3. mája 2010 žiadal Okresnú

prokuratúru Žilina (ďalej len „okresná prokuratúra“) o preskúmanie zákonnosti odopretia

vstupu zamestnankyne do ústavu na výkon väzby.

Oznámením okresnej prokuratúry č. k. -49 z 24. mája 2010 bolo

sťažovateľovi v 1. rade oznámené, že ústav na výkon väzby postupoval v súlade so

zákonom.

Sťažovatelia sa preto podaním z 23. augusta 2010 na krajskej prokuratúre

opakovaným podnetom domáhali preskúmania zákonnosti postupu okresnej prokuratúry,

ktorá oznámením z 20. septembra 2010 sťažovateľovi v 1. rade oznámila, že prokurátor

nezistil dôvod na prijatie opatrenia na nápravu.

Porušenie svojich práv (práva na spravodlivé súdne konanie, práva na právnu pomoc

a práva na obhajobu [, a , a

ods. 3 písm. c) dohovoru] vidí v tom, že podľa o výkone väzby v

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone väzby“) obvinený v ústave má právo

stýkať sa osobne s obhajcom bez prítomnosti tretej osoby a tiež jeho obhajca môže pri

zastupovaní klientov dať sa zastúpiť (advokátskym koncipientom, alebo aj iným

zamestnancom) pred orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, za čo mu patrí

odmena.

Z oznámenia krajskej prokuratúry vyplýva, že sa stotožnila so zužujúcim výkladom

ustanovenia § 18 zákona o výkone väzby, a za osoby, ktorých osobný kontakt nad rámec

režimu návštev zákon predpokladá, sú z okruhu osôb poskytujúcich profesionálne právne

poradenstvo doslovne len obhajca, resp. advokát (a v zákonom vymedzených prípadoch

koncipient), čo nie je podľa sťažovateľov správne a ide o „zužujúcu interpretáciu“, aj

s ohľadom na niektoré ustanovenia o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“).

.

Vzhľadom na to sa sťažovatelia domnievajú, že ústav na výkon väzby a krajská

prokuratúra „nevpustením zamestnankyne zároveň zasiahli neoprávnene do práva

sťažovateľa v 2. rade na uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti, keďže je nútený

vykonávať obhajobu sťažovateľa v 1. rade spôsobom, ktorý nepovažuje za účelný a

hospodárny. Zároveň zasiahli aj do jeho práva vlastniť majetok, keď sťažovateľ v 2. rade je

nútený vykonávať porady so sťažovateľom v 1. rade osobne, hoci časť z nich mohol

uskutočniť prostredníctvom zamestnankyne a ušetrený čas mohol venovať odplatnému

poskytovaniu právnych služieb iným klientom a zhodnotiť tak svoj majetok. Rovnako bolo

zasiahnuté aj do práva sťažovateľa v 1. rade vlastniť majetok, keď tento je nútený

vynakladať väčšie finančné prostriedky za poskytnuté právne služby osobne sťažovateľom v

2. rade, než aké by vynaložil v prípade poskytovania právnych služieb sťažovateľom v 2.

rade prostredníctvom zamestnankyne, čo vyplýva z bodu 3.1 Zmluvy.

Z týchto dôvodov boli zároveň porušené práva sťažovateľov vlastniť majetok podľa

, ods. 4 SR a podľa Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru a

právo sťažovateľa v 2. rade uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. I, ods. 2

...“.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Krajská prokuratúra Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. porušila

základné právo sťažovateľa v 1. rade na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo sťažovateľa v 1.

rade na právnu pomoc podľa , základné právo

sťažovateľa v 1. rade na obhajobu podľa a

základné právo sťažovateľa v 1. rade obhajovať sa s pomocou obhajcu podľa vlastného

výberu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajská prokuratúra v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. porušila

základné práva sťažovateľa v 1. rade a sťažovateľa v 2. rade vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 a a podľa Dodatkového protokolu č. 1

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo sťažovateľa v

2. rade uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa a

Slovenskej republiky.

3. Krajskej prokuratúre Žilina sa zakazuje pokračovať v porušovaní označených

základných práv sťažovateľa v 1. rade a sťažovateľa v 2. rade.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi v 1. rade ako primerané

finančné zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 5 000 €, ktorú mu je povinná zaplatiť

Krajská prokuratúra Žilina do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi v 2. rade ako primerané

finančné zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 5 000 €, ktorú mu je povinná zaplatiť

Krajská prokuratúra Žilina do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Krajská prokuratúra Žilina je povinná uhradiť trovy konania k rukám advokáta

Mgr. R. T., so sídlom B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu“.

Sťažovatelia tiež žiadajú o anonymizáciu ich mena a priezviska v rozhodnutiach

ústavného súdu sprístupňovaných na internete alebo uverejňovaných v Zbierke nálezov

a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti sťažovateľov je to, že krajská prokuratúra v konaní vedenom

pod sp. zn. porušila základné právo sťažovateľa v 1. rade na súdnu a inú právnu

ochranu podľa , na právnu pomoc podľa a na

obhajobu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru a právo obhajovať sa s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu podľa čl. 6

ods. 3 písm. c) dohovoru, ako aj vlastniť majetok podľa a 4 a právo

podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj základné právo sťažovateľa v 2. rade vlastniť

majetok podľa a 4 a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa

ods. 1 a 2 a jeho právo podľa dodatkového protokolu.

Porušenie svojich práv vidia sťažovatelia jednak v arbitrárnosti, ale i nesprávnej

a zužujúcej aplikácii a výkladu ustanovení zákona o výkone väzby a zákona o advokácii,

ku ktorému malo dôjsť postupom krajskej prokuratúry pri riešení ich podnetu na

preskúmanie zákonnosti postupu ústavu na výkon väzby.

K tomu ústavný súd poznamenáva, že v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky

alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných

predpisov.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy

veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej

moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v ().

To znamená, že sťažnosť podľa možno ústavnému súdu podať

spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť

neprípustná.

Sťažovatelia v sťažnosti podanej ústavnému súdu namietajú, že krajská prokuratúra

pri výkone svojej právomoci urobila arbitrárny (zužujúci) výklad zákona o výkone väzby

resp. zákona o advokácii, keď neumožnila návštevu sťažovateľa v 1. rade vo väzbe

zamestnankyňou sťažovateľa v 2. rade.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť

v trestnom konaní v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi.

Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre prokurátor najmä vykonáva dozor

nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k

tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby... vykonal

iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o

preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu,... či môže... vykonať iné opatrenia, na

ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 54 ods. 1 písm. c) zákona o prokuratúre za nadriadeného prokurátora sa

považuje prokurátor generálnej prokuratúry a príslušný krajský prokurátor, ak ide

o prokurátora krajskej prokuratúry.

Citované ustanovenia zákona o prokuratúre nasvedčujú tomu, že proti vybaveniu

žiadosti sťažovateľa o preskúmanie postupu krajského prokurátora mali sťažovatelia

možnosť podať podnet na preskúmanie zákonnosti tohto vybavenia príslušnému krajskému

prokurátorovi alebo prokurátorovi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“). Z obsahu sťažnosti podanej ústavnému súdu však nevyplýva, že

by tak sťažovatelia urobili.

Vyčerpanie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom (napr. , ).

K osobitným zákonom, na ktoré sa odkazuje v § 17 ods. 1 zákona o prokuratúre, patrí

aj v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“).

Podľa dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred

začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom, že každý

sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne

prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr.

, ).

Z uvedeného dôvodu sťažnosť sťažovateľov ústavný súd odmietol pre neprípustnosť

podľa v spojení s .

V súvislosti s námietkou o porušení napr. práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajskej prokuratúry je nad rámec ešte

potrebné poznamenať, že konania, v ktorých vykonáva dozor orgán prokuratúry

v prípravnom konaní, nie sú konaniami o trestnom obvinení a ani konaniami o občianskych

právach alebo záväzkoch, ako to vyžaduje citovaný článok dohovoru. Konaním krajskej

prokuratúry preto podľa názoru ústavného súdu nemohlo v žiadnom prípade dôjsť

k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako sa to domnievajú sťažovatelia. Preto je sťažnosť

v tejto časti aj zjavne neopodstatnená ( ) a napokon,

pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv sťažovateľa v 2. rade, ústavný súd

poznamenáva, že jeho sťažnosť je v tejto časti podaná aj zjavne neoprávnenou osobou,

pretože ústav na výkon väzby neumožnil vstup inej osobe, ktorá nie je ani sťažovateľkou

v konaní pred ústavným súdom.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť sťažovateľov bola ako celok odmietnutá,

neprichádzalo do úvahy rozhodovať o ich ďalších požiadavkách uvedených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. januára 2011