Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 11/2011
PDF · 125.36 KB
No categories available
I. ÚS 11/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv
podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 187/2005 a vo
veci namietaného porušenia jeho bližšie neurčených práv uznesením Krajského súdu v
Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 19/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára
2011 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 187/2005 a vo veci namietaného porušenia
jeho bližšie neurčených práv uznesením Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod
sp. zn. 15 Co 19/2008.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Sudkyňa L. sa postarala o pomstu, za rozsudok č.
46844/99 ESLP a zabezpečila marenie súdnej exekúcie ER 2683/98 Ex 0733/98 o ktorej
rozhodol Ústavný súd v konaní II. ÚS 366/10. L. marí pôvodné konanie už 13-rokov
a ďalšie konanie 5-rokov a 4-mesiace...
Predseda súdu neodstránil právnu neistotou a nepotrestal šialenú sudkyňu L., ale ju
pochválil ako najagilnejšiu – predseda súdu má zvrátený názor.
Zastáva sa sudkyne, ktorá bola neúspešná pred Európskym súdom aj Ústavným
súdom, je agilná ale zvrátene.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o sťažnosti takto rozhodol:
„II.A. Okresný súd Bratislava III v konaní 7C/187/2005 porušuje základné práva D.
B. garantované čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru, a to
opakovane, keď v minulosti rozhodol o činnosti Európsky súd rozsudkom č. 46844/99.
II.B. Ústavný súd zrušuje Uznesenie Krajského súdu Bratislava 15Co/19/08-250
z dňa 30. 06. 2008 ako protizákonné.
II.C. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava III zaplatiť satisfakcie vo
výške 94.715.- Sk = 3.144 EUR ktorá sa rovná výške vymáhaných súdnych poplatkov –
protizákonne vymáhaných 2x, v lehote 15 dní od právoplatnosti nálezu.
II.D. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava III konať bez ďalších
prieťahov.
II.E. Okresný súd Bratislava III je povinný začať disciplinárne konanie proti sudkyni
JUDr. V. L. v lehote 30- dní, pre opakované delikty.
II.F. Okresný súd je povinný zaplatiť trovy konania advokáta.“
II.
Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa z 12. januára 2011 obsahuje hrubo
urážlivé výroky, dehonestujúce a neopodstatnené obvinenia adresované proti sudcom
všeobecných súdov.
Predmetné výroky a vyjadrenia sťažovateľa okrem iného neprimeraným spôsobom
obviňujú sudcov z nespravodlivého rozhodovania vo vzťahu k sťažovateľovi a naznačujú
zaujatosť sudcov pri ich rozhodovaní.
Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť
odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená
na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk“
(Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).
Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými
v sťažnosti prekročil hranicu únosnej kritiky a hrubo urážal sudcov všeobecných súdov, a to
v rozpore s princípom zachovávania úcty k právam iných, ktorý má byť v rámci
občianskoprávneho konania v súlade s § 1 a § 2 Občianskeho súdneho poriadku
rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci
konania rešpektovali ľudskú dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov
konania, ale i samotného vo veci konajúceho súdu tak vo svojich písomných,
ako i verbálnych prejavoch.
Správanie sťažovateľa, ktorého cieľom je uškodiť reputácii súdu, je teda podľa
názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je
v rozpore s účelom takéhoto práva.
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
V závere možno ešte uviesť, že súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu
na začatie konania podaného ústavnému súdu je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní,
na čo už bol sťažovateľ rozhodnutím ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 52/06 zo 14. februára
2006 upozornený, avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.
V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť tento
odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, pokiaľ záujmy ochrany
ústavnosti nevyžadujú iný postup.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. januára 2011