Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 34/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 2. februára 2011

predbežne prerokoval volebnú sťažnosť J. P., P., zastúpenej advokátom JUDr. M. S., Č., vo

veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov obce Povina konaných

27. novembra 2010, za účasti M. R., P. 300, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. P. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra

2010 doručená a 23. decembra 2010 doplnená sťažnosť J. P. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov obce Povina konaných 27.

novembra 2010 z dôvodu nesprávneho/podozrivého sčítania hlasov členmi volebnej

komisie, čím došlo k porušeniu a (ďalej len

„ústava“) a § 11 ods. 3 a 4, § 11a ods. 2 písm. d) a § 37 ods. 3 a 4 zákona Slovenskej

národnej rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).

2. Z obsahu sťažnosti, jej doplnenia a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka

kandidovala vo voľbách konaných 27. novembra 2010 za poslankyňu zastupiteľstva obce

Povina spolu s ďalšími 23 kandidátmi. Do obecného zastupiteľstva sa volilo 9 poslancov.

Sťažovateľka (ĽS – HZDS) získala 116 hlasov a bola v poradí na 15. mieste (ako

6. náhradníčka). Zvolení poslanci dosiahli v rozmedzí od 158 do 323 hlasov. Rozdiel

platných hlasov medzi sťažovateľkou a ostatným zvoleným kandidátom, proti ktorému

sťažnosť smeruje, predstavuje 42 hlasov (nie 41 ako uvádza sťažovateľka, pozn.). Keďže

sťažovateľka požaduje vysloviť neplatnosť volieb poslancov ako takých, významným je tiež

rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľkou a v poradí prvým kandidátom, ktorý

predstavuje 207 hlasov (zo 601 všetkých platne odovzdaných).

3. Sťažovateľka tvrdí, že „po ukončení hlasovania... všetky odovzdané hlasy sa

rozdelili na dve skupiny a jednu skupinu hlasov kontrolovala polovica volebnej komisie

a druhú polovicu druhá časť volebnej komisie. Volebná komisia mala celkom šesť členov.

Ako vyplýva z (k sťažnosti priložených, pozn.) čestných prehlásení členov volebnej komisie,

prerozdelenie na približné polovice hlasovacích lístkov bolo len orientačné a aj napriek

tomu došlo k diametrálne odlišným výsledkom hlasovania. Skupina členov volebnej komisie,

v ktorej boli aj J. B., M. K. a predsedníčka volebnej komisie A. K. prekontrolovali výsledky

hlasovania dva krát, čo vyplýva aj z ich čestných vyhlásení. Naopak druhá časť hlasovacích

lístkov bola kontrolovaná podivným spôsobom, a to tak, že jeden člen volebnej komisie tieto

lístky prezeral a ostatní členovia jeho skupiny hlasy len zapisovali, čiže nebolo možné

akýmkoľvek spôsobom verifikovať, či ním nadiktované údaje sú skutočne aj správne a

vierohodné. Po vykonaní sčítania hlasov boli medzi týmito dvoma skupinami značné

rozdiely, čo podľa čestných vyhlásení členov volebnej komisie bolo podozrivé. Členovia

komisie, tak ako uviedli aj v čestnom vyhlásení, pravdepodobne z dôvodu vypätej situácie,

únavy a hektickosti chvíle podpísali zápisnicu s výsledkami volieb, čím mali de facto

konvalidovať výsledky, avšak s odstupom času si uvedomili, že hlasovanie nebolo v

poriadku, pretože nebola zabezpečená žiadna kontrola pri hlásení výsledkov jedným z

členom volebnej komisie, nebola uskutočnená krížová kontrola, čím mohlo dôjsť k

nepresnostiam pri sčítaní hlasov, ba dokonca aj k zvýhodneniu niektorých kandidátov.

Takýmto postupom volebnej komisie som bola poškodená ako kandidátka na poslankyňu do

obecného zastupiteľstva a bola porušená aj zákonnosť a ústavnosť volieb, tak ako to

vyžaduje ... a zákon... o voľbách... Domnievam sa, že zásadným spôsobom došlo k

porušeniu zákonnosti a ústavnosti volieb, čo ma viedlo aj k podaniu trestného oznámenia z

dôvodu, že sa domnieva, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa ust. §

351 ods. 2 písmeno a).“. Ďalej sťažovateľa odcitovala v bode 1 uvedené ustanovenia

a zákona o voľbách a uviedla, že pri sčítaní hlasov volebnou komisiou „bola zvolená

neštandardná metóda, bez akejkoľvek ďalšej kontroly členov volebnej komisie, čo malo za

následok diametrálne odlišné výsledky volieb a počty odovzdaných hlasov kandidátom na

poslancom v jednej skupine ako v skupine druhej, čím bola značným spôsobom narušená

hodnovernosť a zákonnosť výsledkov volieb“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyhlásil voľby

poslancov do Obecného zastupiteľstva v obci Povina konané 27. novembra 2010 za

neplatné.

5. Sťažovateľka k sťažnosti priložila „čestné prehlásenia“ troch (z celkovo šiestich,

pozn.) členiek volebnej komisie J. B., K. L. a M. K. z 1. decembra 2010 (ďalej len „časť

komisie“), ktoré sú obsahovo zhodné s – v bode 3 uvedeným, t. j. že volebné lístky sčítavali

dve skupiny členov volebnej komisie, pričom v druhej (namietanej) jeden člen volebnej

komisie diktoval ďalším dvom členkám čísla a ďalšie dve ich zapisovali. Na základe

uvedených troch „čestných prehlásení“ sťažovateľka podala 1. decembra 2010 na Okresnej

prokuratúre Ž. podnet na začatie trestného stíhania.

6. Na výzvu ústavného súdu z 13. decembra 2010 prokurátorka Okresnej prokuratúry

Ž. reagovala podaním z 27. decembra 2010 tak, že podnet sťažovateľky bol postúpený na

ďalšie konanie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Obvodnému oddeleniu

Policajného zboru v K., ktoré predprípravné konanie nie je ukončené.

7. Ústavnému súdu bolo 25. januára 2011 doručené „rozšírenie návrhu na

rozhodnutie vo veci samej“ z 20. januára 2011, v rámci ktorého sťažovateľka rozšírila

navrhovaný petit (pozri bod 4) v tomto znení:

„Ústavný súd ruší rozhodnutie volebnej komisie zriadenej pre obec Povina pre voľby

konané dňa 27. 11. 2010 a vyhlasuje za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, a to J. P...“.

8. Sťažovateľka zároveň doručila ústavnému súdu uznesenie Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Č. sp. zn. ČVS: ORP–1957/KM-CA-2010 zo 14. januára 2011, ktorým

bolo odmietnuté jej trestné oznámenie vo veci podozrenia z prečinu marenia prípravy

a priebehu volieb, ku ktorému malo dôjsť pri komunálnych voľbách 27. novembra 2010

v obci Povina, a to tým, že pri sčítaní hlasov kandidujúcich poslancov do obecného

zastupiteľstva došlo v jednej zo sčítacích skupín vedome k nesprávnemu sčítaniu hlasov.

Policajný orgán odmietol trestné oznámenie potom, ako vypočul všetkých 6 členov volebnej

komisie a zapisovateľku volebnej komisie, pričom v tejto súvislosti uviedol: „Ani jeden

člen volebnej komisie si počas sčítavania hlasov nevšimol, že by došlo k manipulácii

s volebnými lístkami a správnosť a regulárnosť volieb potvrdili aj svojimi podpismi na

Zápisnici. Hlasy sa spočítavali v jednej miestnosti za prítomnosti všetkých členov volebnej

komisie, a po sčítaní všetci súhlasili s priebehom volieb aj so správnosťou spočítania hlasov

a na znak súhlasu bola ja podpísaná Zápisnica všetkými členmi volebnej komisie bez

akýchkoľvek dotazov.“ Traja členovia volebnej komisie, ktorých spočítavanie hlasov

poslancov sťažovateľka spochybnila (sťažovateľka hlasy spočítavala v rámci časti komisie,

pozn.), a to F. D., A. Š. a K. L. v podstatnom uviedli:

F. D. – „ich skupina robila taktiež spätnú kontrolu hlasov jednotlivých poslancov. P. Š. a p.

L. si k jednotlivých číslam poznačovali hlasy a následne, keď zistili nejakú nezhodu medzi

jednotlivými počtami hlasov, robili spätnú kontrolu... toto spočítavanie bolo robené v jednej

miestnosti za prítomnosti všetkých členov volebnej komisie. Nevidel, žeby došlo

k manipulácii s volebnými lístkami... po sčítaní hlasov sa predsedníčka volebnej komisie...

spýtala, či súhlasia s tým, ako boli hlasy sčítané, teda, či má niekto nejaké dotazy

k spočítaniu hlasov a priebehu volieb... všetci súhlasili.“.

K. L. – „Uviedla, že ich skupina robila taktiež spätnú kontrolu hlasov jednotlivých

poslancov. K jednotlivým číslam si poznačovalí hlasy a následne, keď zistili nejakú nezhodu

medzi jednotlivými počtami hlasov robili spätnú kontrolu... Toto spočítavame bolo robené

v jednej miestnosti za prítomnosti všetkých členov volebnej komisie. Nevidela, že by došlo

k manipulácii s volebnými lístkami...“.

A. Š. – „Uviedla, že ich skupina robila taktiež spätnú kontrolu hlasov jednotlivých

poslancov. Oni si k jednotlivým číslam poznačovali hlasy a následne, keď zistili nejakú

nezhodu medzi jednotlivými počtami hlasov, robili spätnú kontrolu ... toto spočítavanie bolo

robené v jednej miestnosti za prítomností všetkých členov volebnej komisie. Nevidela, že by

došlo k manipulácii s volebnými lístkami... Uviedla, že sa niekedy, ak jej to čas dovoľoval,

pozrela na volebné lístky, ktoré čítal p. D., nakoľko vedľa neho sedela. Vždy videla, ako p.

D. číta lístky tak, ako to tam bolo zaškrtnuté. Teda nevidela, že by on zámerne zvýhodňoval

nejakých poslancov, on vždy čítal to, čo bolo na volebnom lístku. Následne po sčítaní hlasov

sa predsedníčka volebnej komisie p. K. spýtala, či súhlasia s tým, ako boli hlasy sčítané,

teda či má niekto nejaké dotazy k spočítaniu hlasov a priebehu volieb. Tu sa nikto

nevyjadril a všetci súhlasili s priebehom aj so správnosťou spočítania hlasov...“.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

do orgánov územnej samosprávy.

10. Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí obsahovať odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Podľa sťažnosť pre neústavnosť

alebo nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb

môže podať aj kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov. Sťažnosť

na začatie konania vo volebných veciach podľa popri

všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať aj dôvody, pre ktoré voľby

napáda, s označením dôkazov.

11. Podľa ústavný súd návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Sťažovateľka namieta, že v dôsledku nesprávneho/podozrivého sčítania hlasov

časti členov volebnej komisie (pozri bod 3 a 5) „bola porušená aj zákonnosť a ústavnosť

volieb“ poslancov zastupiteľstva obce Povina konaných 27. novembra 2010.

13. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné

porušenie alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb

môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť

podľa . Namietané protiústavné alebo nezákonné

konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí

sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie

dôkazov (, a , ). Súčasťou zákonných

náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov

[ ]. Vzhľadom na význam volieb

v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je

na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie

(pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré

vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo

nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé

preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku

volieb. V tejto súvislosti ústavný súd už iba dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci

prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by

v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to

povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe

špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý

volebný proces (). K uvedeným zaužívaným záverom ústavný súd dodáva, že

prezumpcia ústavnosti a zákonnosti volieb požaduje od ústavného súdu okrem iného tiež

rozumnú zdržanlivosť, ktorej relevantným kritériom v okolnostiach danej veci je dôkazná

konzistentnosť („čo som tvrdil“ a „čo tvrdím“).

14. Ústavný súd v rozsahu nosných dôvodov sťažnosti (bod 1, 3 a 5) predovšetkým

konštatuje, že miestna volebná komisia v súvislosti s voľbami konanými do orgánov

samosprávy (poslancov obecného zastupiteľstva a starostu) obce Povina dňa 27. novembra

2010 bez výhrad ktoréhokoľvek člena volebnej komisie verifikovala/potvrdila 28. novembra

2010 o 00:15 h podpismi všetkých jej členov správnosť údajov uvedených v zápisnici

o výsledku volieb v obci. K zisteným výsledkom volieb v tom čase nemala výhrady ani časť

komisie, ktorá túto verejnú listinu bez výhrad taktiež podpísala, pričom na tretí deň od jej

podpisu u notára spísala „čestné prehlásenia“ (bod 5), v ktorých už námietky k činnosti

volebnej komisie mala (pozri bod 13 in fine). Zmenu (zásadnú, pozn.) svojho názoru na

priebeh sčítavania hlasov časť komisie odôvodnila (iba) hektičnosťou doby pri ukončení

sčítavania lístkov, pričom členka skupinky K. L. navyše výslovne uviedla, že „zápisnicu

som síce podpísala, ale v tej dobe som si ešte neuvedomovala, že takáto situácia sa mohla

stať...“. Inými slovami, práve na základe takto zvolenej formulácie nemožno vylúčiť, že K.

L. zmenila názor nie iba na základe svojej vnútornej úvahy, ale skôr na základe vonkajšieho

prostredia (napr. tých, ktorí volili nezvolených poslancov). Zápisnica o výsledku volieb

v obci Povina konaných 27. novembra 2010 tvorí prílohu sťažnosti, resp. ústavný súd si ju

tiež vyžiadal z obecného úradu.

15. V kontexte s uvedeným v bode 14 ústavný súd dodáva, že z jeho zistení

uvedených v bode 2 vyplýva, že vo voľbách poslancov zastupiteľstva obce Povina

konaných 27. novembra 2010 sa sťažovateľka umiestnila na 15. (nezvoliteľnom) mieste,

pričom rozdiel medzi počtom platných hlasov odovzdaných v prospech ostatného zvoleného

poslanca na 9. mieste (158) a počtom platných hlasov odovzdaných v prospech

sťažovateľky (116) je 42, čo vzhľadom na celkový počet platných hlasov (601) možno

považovať za závažný rozdiel. V tomto ohľade nie je nezanedbateľné aj to, čo je uvedené

v bode 2 poslednej vete.

16. Na základe už uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako

zjavne neopodstatnenú, pretože sťažovateľka neponúkla/nepredložila relevantné dôkazy,

a tým ani nepoukázala na také porušenia alebo/a volebného zákona, ktoré by boli

v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom napadnutých volieb. „Čestné prehlásenia“

časti komisie ústavný súd vzhľadom na už uvedené (body 13 in fine, 14) nemohol

považovať za relevantný dôkaz, za ktorý v okolnostiach danej veci ústavný súd považoval

zápisnicu o výsledku volieb v obci Povina z 28. novembra 2010 (verejnú listinu) potvrdenú

bez výhrad všetkými členmi miestnej volebnej komisie (orgánom verejnej moci), teda aj

časťou komisie. Ústavný súd v rozsahu dôvodov vedúcich k odmietnutiu tejto sťažnosti

poukazuje tiež na obsah uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Č. sp. zn.

ČVS: ORP–1957/KM-CA-2010 zo 14. januára 2011 a jeho závery, predovšetkým

vyjadrenia členov volebnej komisie F. D., A. Š. a K. L. (bod 8), proti ktorým (iba)

sťažovateľka namietala spôsob spočítavania hlasov poslancov. V neposlednom rade ústavný

súd dodáva, že na spôsobe spočítavania hlasov poslancov sa členovia volebnej komisie

dohodli, tieto hlasy spočítavali v jednej miestnosti, pričom nebolo nikým

tvrdené/preukázané, že by niekto bránil možnosti nazerať do hlasovacích lístkov

ktorémukoľvek z členov volebnej komisie.

17. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2011