Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 30/2011
PDF · 124.68 KB
No categories available
IV. ÚS 30/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom
Slovenskou advokátskou komorou pod sp. zn. 236/2461/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra
2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Slovenskou advokátskou
komorou (ďalej len „komora“) pod sp. zn. 236/2461/2009.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi bol na zastupovanie v konaní vedenom
Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 17 C 161/2003 ustanovený advokát JUDr. V. G.
(ďalej len „advokát“), ktorý podľa sťažovateľa „nepoznal spis, nezúčastňoval sa
pojednávaní, neprebral doporučený list od súdu s rozsudkom a takto umožnil správoplatniť
rozsudok, čím súčasne zabránil sťažovateľovi podať odvolanie proti rozsudku
prvostupňového súdu“.
Sťažovateľ preto podal 22. júla 2009 sťažnosť komore. Komora však podľa
sťažovateľa bola „nečinná a dodnes nevyriešila nečinnosť tohto advokáta“. Komora
na urgencie a sťažnosť na jej nečinnosť podľa sťažovateľa nereaguje. Ide o sťažnosti
z 1. marca 2010, 4. augusta 2010 a 3. novembra 2010, ktoré zostali bez odpovede.
Z príloh k sťažnosti vyplýva, že komora prípisom z 22. januára 2010 sťažovateľovi
oznámila, že jeho sťažnosť bola prerokovaná na zasadnutí revíznej komisie komory a tá ju
postúpila disciplinárnej komisii komory na ďalšie vybavenie.
Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených práv sťažovateľa v konaní vedenom komorou pod sp. zn. 236/2461/2009 s tým,
aby komore prikázal vec prerokovať bez ďalších prieťahov a spravodlivo. Požaduje
finančnú satisfakciu v sume 40 000 € s tým, aby ústavný súd upozornil komoru, že pri
opakovanom porušovaní jeho základných práv bude požadovať finančné zadosťučinenie
v dvojnásobnej sume. Napokon žiada, aby mu bol v konaní pred ústavným súdom
ustanovený advokát.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ svojou sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému
došlo podľa neho nečinnosťou komory v disciplinárnom konaní. Účastníkmi tohto konania
sú sťažovateľom označený advokát a predseda revíznej komisie, resp. ním poverený člen
revíznej komisie.
Ústavný súd poukazuje v prvom rade na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej
sťažnosť nemôže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie
základných práv alebo slobôd iných osôb, nie svojich (I. ÚS 56/98).
O návrhu podanom zjavne neoprávnenou osobou možno hovoriť vtedy, keď
namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov.
Za návrh podaný niekým zjavne neoprávneným preto možno považovať návrh, pri
predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd z obsahu sťažnosti, ako
aj z obsahu priložených listín a disciplinárneho poriadku komory nepochybne zistil, že
sťažovateľ v disciplinárnom konaní vedenom komorou nemá postavenie účastníka konania.
Podľa § 9 disciplinárneho poriadku komory účastníkom disciplinárneho konania je advokát,
proti ktorému bolo začaté disciplinárne konanie, a predseda revíznej komisie alebo ním
poverený člen revíznej komisie alebo minister spravodlivosti Slovenskej republiky.
Sťažovateľ teda v okolnostiach danej veci nie je oprávnenou osobou na podanie sťažnosti
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 113/02, III. ÚS 162/09).
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa
uplatnenými v sťažnosti (napr. žiadosťou o ustanovenie advokáta) už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2011