Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 36/2011
PDF · 162.39 KB
No categories available
II. ÚS 36/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd pôvodne postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.
23 C 306/2004, postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn.
3 C 103/2008 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.
9 Co 205/2010 a jeho uznesením z 27. júla 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra
2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 306/2004, postupom Okresného súdu
Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 103/2008
a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
9 Co 205/2010 a jeho uznesením z 27. júla 2010. Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu
1. decembra 2010.
Zo sťažnosti a z predloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal Okresnému
súdu Žilina 29. septembra 2004 žalobu o náhradu škody a nemajetkovej ujmy proti
žalovanému M. P. – B., Ž. (ďalej len „žalovaný“). Konanie bolo vedené pod sp. zn.
23 C 306/2004. Uznesením krajského súdu č. k. 5 NcC 94/2007-162 z 29. apríla 2008 bola
vec prikázaná na ďalšie konanie a rozhodnutie okresnému súdu, ktorý ďalej konal vo veci
pod sp. zn. 3 C 103/2008. Po späťvzatí žaloby sťažovateľom okresný súd uznesením č. k.
3 C 103/2008-300 z 30. apríla 2010 konanie zastavil a sťažovateľa zaviazal na náhradu trov
konania žalovanému vo výške 78,17 €. Uznesenie okresného súdu z 30. apríla 2010
vo výroku o trovách konania napadol sťažovateľ odvolaním, o ktorom rozhodol krajský súd
uznesením sp. zn. 9 Co 205/2010 z 27. júla 2010 tak, že napadnuté uznesenie okresného
súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil. Z obsahu sťažnosti, ako aj
z priloženej dokumentácie vyplýva, že proti povrdzujúcemu uzneseniu krajského súdu
z 27. júla 2010 podal sťažovateľ 7. októbra 2010 dovolanie.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„... Sťažovateľ podal žalobu sp.zn.: 23C/306/2004 dňa 29.09.2004 na Okresnom
súde v Žiline, zákonný sudca Mgr.M. Š. vo veci nekonal a osobne podal na sťažovatela
PODNET NA KONANIE O JEHO SPÔSOBILOSTI na právne úkony. Toto konanie
prebehlo pod sp.zn.: Ps 12/04 na Okresnom súde Bratislava II, ktoré skončilo tak, že súd
sťažovatela nezbavil spôsobilosti na právne úkony v roku 2007.
Týmito prieťahmi 3-roky zákonný sudca Mgr.Š. dosiahol, že trestná činnosť - daňové
podvody - páchané odporcom sa stali premlčané.
... Vec bola postúpená z neznámych dôvodov na Okresný súd v Ružomberku, pod
sp.zn.: 3C/103/2008, keď v zbytočných prieťahoch pokračovala ďalšia sudkyňa Mgr.R. K.
Táto sudkyňa konala iba protizákonne, neoslobodila žalobcu-sťažovateľa od
poplatkov, napriek tomu, že nemal žiaden príjem, bol invalid a nositeľom ŤZP, nemal
možnosť zárobku; neustanovila sťažovateľovi advokáta za účelom ochrany jeho základných
práv pred súdom...
Táto sudkyňa aj po spätvzatí žaloby 3C/103/2008 po 4-rokoch marenia súdneho
konanie napokon rozhodla chybne, keď odporcovi priznala náhradu trov konania čo je
v ropzore s § 146 ods.1 písm.c) O.S.P.
... Toto protizákonné rozhodnutie jej potvdil odvolací súd v konaní 9 Co/205/2009-?
ďalším protizákonným rozhodnutím, čim si sudkyňa K. vynútila šikanóznym spôsobom
DOVOLANIE. Toto však bolo sudkyňou K. vopred zmarené, pre neustanovenie advokáta na
dovolacie konanie.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„… Okresný súd v Žiline v konaní 23C/306/2004, Okresný súd v Ružmoberku
v konaní 3C/103/2008 a Krajský súd v Žiline porušovali základné práva D. B. garantované
čl.46 ods.1, čl.47 ods.2, čl.48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a čl.6 ods.1 a čl.13
Dohovoru opakovane .
… Ústavný súd zrušuje uznesenie 9Co/205/2010-? Krajského súdu v Žiline z dňa
27.07.2010 vzhľadom na platný § 146 ods.1 písm.c) O.S.P. ako nezákonné rozhodnutie.
… Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Žiline zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške
50.000 EUR (pre opakované delikty a pokračovanie porušovania základných práv vid
III.ÚS 76/01, III.ÚS 77/01, IV.ÚS 174/05, III.ÚS 187/05 a rozsudok ESĽP č.46844/99)
Okresný súd v Ružomberku je povinný zaplatiť satisfakciu vo výške 20.000 EUR
a Krajský súd v Žiline je povinný zaplatiť satisfakciu vo výške 50.000 EUR (pre úmyselne
chybné rozhodnutie…).
… Okresný súd v Žiline, Okresný súd v Ružomberku a Krajský súd v Žiline sú povinní
zaplatiť v lehote 2-mesiace od dňa právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu.
V prípade omeškania sú súdy povinné zaplatiť úroky z omeškania vo výške 200 EUR
za každý deň omeškania od dňa povinnosti zaplatiť satisfakciu do zaplatenia.
… Ústavný súd prikazuje senátu JUDr.J. B. z Krajského súdu v Žiline doručiť D. B.
písomne ospravedlnenie vo veci protizákonného… uznesenia 9Co/205/2010 k uzneseniu
C/103/2008-300…“
Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred
ústavným súdom z dôvodu, že „nemá žiaden príjem okrem 125,57 EUR mesačne od mája
2010… je invalidný od roku 2001, nositeľom ŤZP od roku 2003, nemá možnosť zárobku pre
zlý zdravotný stav“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných
práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13
dohovoru postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 306/2004,
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 103/2008 a postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 205/2010 a jeho uznesením z 27. júla
2010.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,
že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).
Zo zapožičaného spisu okresného súdu sp. zn. 3 C 103/2008 ústavný súd zistil, že
namietané uznesenie krajského súdu z 27. júla 2010 bolo sťažovateľovi doručené
30. septembra 2010, pričom týmto dňom nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením
okresného súdu č. k. 3 C 103/2008-300 z 30. apríla 2010, t. j. obe namietané konania vedené
okresným súdom, ako aj krajským súdom boli právoplatne skončené 30. septembra 2010.
Sťažovateľ podal sťažnosť adresovanú ústavnému súdu na poštovú prepravu
1. decembra 2010, pričom lehota na podanie sťažnosti v prípade sťažovateľa uplynula
30. novembra 2010. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu
doručená (resp. podaná na poštovú prepravu) po uplynutí lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že podanie dovolania nemá
vplyv na plynutie lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Obdobná je situácia aj vo vzťahu k pôvodnému konaniu, ktoré bolo vedené
Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 23 C 306/2004. Toto sťažovateľom namietané konanie
bolo skončené na základe uznesenia krajského súdu č. k. 5 NcC 94/2007-162 z 29. apríla
2008, ktorým bola predmetná vec sťažovateľa prikázaná na ďalšie konanie a rozhodnutie
okresnému súdu. Uvedené uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 2. júna
2008, pričom týmto dňom nadobudlo aj právoplatnosť. Pretože sťažovateľ svoju sťažnosť
nepodal v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd námietky
sťažovateľa o porušení ním označených práv postupom Okresného súdu Žilina v konaní
vedenom pod sp. zn. 23 C 306/2004 preskúmavať nemohol.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom
prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľa mohla
byť odmietnutá aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti s poukazom na ustálenú judikatúru
ústavného súdu, podľa ktorej o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť
predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej
príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,
porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci
vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval
uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne
nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby
ústavný súd rozhodoval o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu
v konaní pred ústavným súdom, ako aj o ďalších nárokoch uplatnených v jeho sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2011