Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 488/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. februára 2011

v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa

Mészárosa o sťažnosti A. F., B., zastúpenej advokátom JUDr. P. V., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo A. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť A. F. trovy konania v sume 254,88

€ (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jej právneho zástupcu

JUDr. P. V., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k.

-17 z 15. novembra 2010 na ďalšie konanie sťažnosť A. F. (ďalej len

„sťažovateľka“), v ktorej tvrdila, že postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené jej základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania vo veci vedenej

na okresnom súde pod sp. zn. v postavení žalobkyne.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:

„Dňa 15.10.2003 sťažovateľka podala na Okresný súd Bratislava IV návrh na

určenie neplatnosti výpovede, určenie, že pracovný pomer trvá a náhradu mzdy proti

odporcovi: S. ... B. ... Toto konanie bolo vedené pod sp. zn.: a ukončené

vydaním rozsudku zo dňa 25.09.2006, ktorým súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti

uvedenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa odporca podal odvolanie, o ktorom Krajský

súd v Bratislave dňa 18.09.2008 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia predmetného

rozhodnutia...

Dňa 02.02.2009 však odporca navrhol prerušenie konania, ktorý návrh súd

uznesením zo dňa 11.02.2009 zamietol a toto uznesenie neskôr potvrdil i Krajský súd

v Bratislave. Pojednávanie dňa 11.02.2009 z vyššie uvedeného dôvodu neprebehlo...

Nasledujúci termín pojednávania bol stanovený na 25.11.2009,... i toto bolo odročené bez

prejednania veci. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na deň 09.12.2009, avšak tento

bol opäť bez dôvodu zrušený a bol určený nový termín na deň 08.02.2010. Ani v tento,

v poradí piaty termín, pojednávanie neprebehlo a z dôvodu zmeny rozvrhu práce bolo

odročené na neurčito. Už šiesty termín pojednávania určený na 21.05.2010 bol opäť bez

uvedenia dôvodu zrušený a bol určený nový dátum 11.06.2010. Dňa 11.06.2010 sa

pojednávanie uskutočnilo, teda k prejednaniu veci po jej vrátení súdom druhého stupňa

došlo takmer po dvoch rokoch, pričom vec bola na ďalšie konanie vrátená jedine z dôvodu

nedostatočného odôvodnenia, to znamená, že súd už nemusel vykonávať ďalšie

dokazovanie. Avšak ani na pojednávaní dňa 11.06.2010 žiadne návrhy na doplnenie

dokazovania zo strany účastníkov dané neboli, vyjadrenie navrhovateľa, ktoré na

pojednávaní bolo doručené odporcovi, súd mohol doručiť už skôr poštou, pretože súdu bolo

doručené takmer mesiac pred pojednávaním. Napriek uvedenému toto pojednávanie súd

opätovne odročil na termín 09.07.2010. Uvedený termín bol zo strany novej zákonnej

sudkyne po ôsmi krát zrušený a bol určený termín pojednávania na deň 09.08.2010. V tento

deň sa pojednávanie opäť nekonalo a to jednak bez predošlého upovedomenia a jednak bez

zdôvodnenia a bolo odročené na neurčito, čím došlo ôsmi krát k zmareniu pojednávania a

deviaty krát bolo oddialené rozhodnutie vo veci. Vyššie uvedeným konaním tak došlo zo

strany Okresného súdu Bratislava IV k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov ustanovené v článku 48 …

Taktiež zo strany Okresného súdu Bratislava IV došlo k porušeniu článku 6 odseku

(1) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd…

Sťažovateľka sa proti uvedenému postupu súdu bránila podaním sťažnosti zo dňa

26.08.2010 adresovanú predsedovi Okresného súdu Bratislava IV. Na predmetnú sťažnosť

odpovedala JUDr. I. T, podpredsedníčka súdu listom zo dňa 20.09.2010, doručeným dňa

27.09.2010, v ktorom priznala, že v uvedenom konaní došlo k prieťahom. Uvedenú

skutočnosť odôvodnila personálnymi zmenami zákonných sudcov a zároveň prisľúbila, že

v konaní boli prijaté opatrenia, aby sa ďalej konalo veci zbytočných prieťahov. Do

dnešného dňa však napriek uvedenému pojednávanie nariadené nebolo.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol tak, že vysloví:

„postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod č. k.: 7 Crp

56/2003 bolo porušené základné právo sťažovateľky domáhať sa svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde podľa článku 46 odseku (1) a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odsek (2)

Slovenskej republiky a článku 6 odseku (1) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd

prikázal, aby v konaní číslo konal a to bez zbytočných prieťahov

priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.319, 39 Eur priznal

sťažovateľke náhradu trov konania súdom vo výške 305, 54 Eur.“

Právny zástupca sťažovateľky a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu

oznámili, že súhlasia, aby ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania.

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila podaním doručeným

ústavnému súdu 28. decembra 2010. K veci uviedla:

„Návrh na začatie konania bol podaný dňa 17.10.2003.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 25.9.2006, č. k. - 241 tak,

že určil, že výpoveď daná navrhovateľke odporcom dňa 26.5.2003 je neplatná a pracovný

pomer navrhovateľky s odporcom trvá naďalej...

Dňa 28.11.2006 odporca podal proti predmetnému rozsudku odvolanie.

Spis sa od 1.12.2006 do 22.9.2008 nachádzal na Krajskom súde v Bratislave.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 18.9.2008, č. k. - 313

napadnutý rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Nakoľko dňa 2.2.2009 bol súdu doručený návrh odporcu na prerušenie konania,

pojednávanie určené na deň 23.2.2009 bolo odročené.

Uznesením zo dňa 11.2.2009 tunajší súd rozhodol o návrhu odporcu na prerušenie

konania tak, že tento návrh zamietol.

Dňa 9.3.2009 podal odporca proti predmetnému uzneseniu odvolanie, ktoré súd

úpravou zo dňa 12.3.2009 doručoval navrhovateľke.

Spis sa od 6.4.2009 do 22.7.2009 nachádzal na Krajskom súde v Bratislave.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 15.7.2009, č. k. -377

napadnuté uznesenie tunajšieho súdu potvrdil.

Dňa 29.7.2009 bol vo veci určený termín pojednávania na 25.11.2009, ktorý bol

odročený na neurčito z dôvodu odchodu zákonného sudcu.

Dňa 9.10.2009 bol vo veci určený termín pojednávania na 9.12.2009, ktorý bol

odročený na 8.2.2010 z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu odporcu a jeho žiadosti

o odročenie termínu.

Termín určený na deň 8.2.2010 bol odročený na neurčito z dôvodu odchodu

zákonného sudcu z Okresného súdu Bratislava IV.

Nakoľko zákonná sudkyňa JUDr. K. odišla z Okresného súdu Bratislava IV, pričom

jej miesto nebolo hneď obsadené, z dôvodu aby veci v súdnom oddelení 7 C neboli

poznačené prieťahmi, celé toto oddelenie bolo zmenou rozvrhu práce na rok 2010 v zmysle

dočasne prerozdelené medzi civilných

sudcov tunajšieho súdu. Tak sa od 2.2.2010 stala zákonným sudcom vo veci

JUDr. K., ktorej bola táto vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie.

Dňa 24.3.2010 bol vo veci určený termín pojednávania na deň 21.5.2010.

Z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu odporcu a jeho žiadosti o odročenie

termínu, bolo pojednávanie odročené na deň 11.6.2010.

Na pojednávaní dňa 11.6.2010 súd pripustil zmenu petitu v časti náhrady mzdy.

Pojednávanie bolo odročené na deň 9.7.2010 s tým, že právny zástupca odporcu zašle súdu

vyjadrenie a predloží mzdové listy navrhovateľky za druhý a tretí štvrťrok roku 2003.

Termín pojednávania na deň 9.7.2010 bol z vážnych rodinných dôvodov sudkyne

odročený na deň 9.8.2010.

Dňa 22.6.2010 odporca doručil súdu vyjadrenie spolu s návrhmi na vykonanie

ďalších dôkazov.

Na miesto JUDr. K. nastúpila na Okresný súd Bratislava IV v júli 2010 nová

sudkyňa JUDr. N. Z dôvodu zachovania zásady rovnomerného zaťaženia sudcov, bolo

JUDr. N. okrem nového nápadu vecí pridelené na prejednanie a rozhodnutie aj celé súdne

oddelenie 7C. Tak sa opätovným prerozdelením oddelenia 7C od 20.7.2010 stala zákonnou

sudkyňou v predmetnej veci JUDr. N..

Dňa 3.8.2010 bol súdu doručený návrh navrhovateľky na zmenu petitu v časti

náhrady mzdy o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 11.8.2010.

Zákonná sudkyňa JUDr. N. po naštudovaní spisu (vzhľadom na opätovnú zmenu

petitu ako aj podané návrhy na doplnenie dokazovania zo strany odporcu) určila nový

termín pojednávania na deň 16.12.2010...

Ako to vyplýva aj z vyššie urobeného prehľadu úkonov, musím s poľutovaním

konštatovať, že konanie bolo poznačené prieťahmi.

Navrhovateľka (sťažovateľka) podala dňa 31.8.2010 na tunajšom súde sťažnosť na

prieťahy v predmetnom konaní. Jej sťažnosť bola riadne prešetrená v zmysle príslušných

ustanovení zákona č. 757/04 Z. z. a navrhovateľke bola daná odpoveď zo dňa 20.9.2010

Spr. 2095/10, v ktorej sa konštatovalo, že sťažnosť na prieťahy je dôvodná. Šetrením bolo

zistené, že prieťah v konaní bol spôsobený z objektívnych príčin, v súvislosti s personálnymi

zmenami zákonných sudcov.

Pre náležité posúdenie veci tiež dodávam, že vzniknuté prieťahy v konaní boli

zavinené aj ďalšími objektívnymi skutočnosťami.

K predĺženiu konania objektívne prispela tiež skutočnosť, že spis bol v dôsledku

podaných odvolaní dva krát predkladaný na Krajský súd v Bratislave. Spis sa nachádzal na

odvolacom súde v čase od 1.12.2006 do 22.9.2008 ako aj od 6.4.2009 do 22.7.2009. Mám

za to, že tieto obdobia preto nemožno brať do úvahy pri posudzovaní prieťahov v konaní

spôsobených tunajších súdom.

Poukazujem aj na skutočnosť, že tunajší súd vec dňa 25.9.2006 meritórne rozhodol,

toto rozhodnutie však bolo odvolacím súdom zrušené. Od zrušenia tohto rozhodnutia bolo

vo veci vytýčených celkom 6 pojednávaní.

Pojednávanie určené na deň 23.2.2009 bolo odročené z dôvodu, že dňa 2.2.2009

odporca podal návrh na prerušenie konania (o návrhu súd rozhodol dňa 11.2.2009).

Pojednávania určené na deň 25.11.2009 a 8.2.2010 boli odročené z dôvodu odchodu

zákonnej sudkyne JUDr. K. z tunajšieho súdu. Pojednávania určené na deň 9.12.2009

a 21.5.2010 boli odročené z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu odporcu a jeho

žiadosti o odročenie. Pojednávanie určené na deň 9.7.2010 bolo odročené z vážnych

rodinných dôvodov sudkyne.“

Predsedníčka okresného súdu poukázala na skutočnosť, že vzniknuté prieťahy

v konaní nemali preukázateľne za následok spôsobenie ujmy sťažovateľke, preto nesúhlasí

s tým, aby jej bolo priznané akékoľvek finančné zadosťučinenie.

Navrhla, aby ústavný súd sťažnosť vo vzťahu k okresnému súdu „ako nedôvodnú

zamietol.“

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. zistil tento priebeh konania:

Dňa 17. októbra 2003 bola okresnému súdu doručená sťažovateľkina žaloba. Bola

zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 8. marca 2004 okresný súd uznesením č. k. -60 vyzval odporcu, aby

sa v lehote 30 dní vyjadril k žalobe.

Dňa 16. apríla 2004 bolo doručené vyjadrenie žalovaného.

Dňa 24. novembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná.

Pojednávanie bolo odročené na 23. marec 2005 s tým, že odporca doloží písomnú

informáciu pre národný úrad práce týkajúcu sa hromadného prepúšťania a doloží doklad

o priemernom zárobku sťažovateľky.

Dňa 23. marca 2005 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka nebola prítomná.

Pojednávanie bolo odročené na 29. jún 2005 s tým, že bude predvolaná svedkyňa Ing. B.

Dňa 11. apríla 2005 odporca oznámil priemerný zárobok sťažovateľky a informáciu

o výsledku prerokovania podľa .

Dňa 29. júna 2005 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná.

Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že ďalší termín pojednávania bude určený

zákonným sudcom a odporca doloží zoznam novo prijatých zamestnancov externých

a interných za obdobie od 1. októbra 2003 do 31. decembra 2004.

Dňa 1. decembra 2005 okresný súd vyzval odporcu, aby doručil zoznam novo

prijatých zamestnancov externých a interných za obdobie od 1. októbra 2003

do 31. decembra 2004 a zároveň v lehote 20 dní oznámil, s ktorými externými pracovníkmi

spolupracuje a ktorí externí pracovníci vykonávajú funkciu vedúceho výrobného štábu

v športovom spravodajstve.

Dňa 1. februára 2006 doručil odporca listinné požadované dôkazy.

Dňa 15. februára 2006 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná.

Pojednávanie bolo odročené na 17. máj 2006 s tým, že bude predvolaný svedok Mgr. Ľ. Č.

Dňa 16. mája 2006 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky.

Dňa 17. mája 2006 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná. Bolo

odročené na 29. máj 2006.

Dňa 29. mája 2006 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná. Bolo

odročené na 26. jún 2006.

Dňa 29. mája 2006 odporca doručil doplnenie k svojmu vyjadreniu k žalobe.

Dňa 5. júna 2006 odporca navrhol vypočuť svedka Mgr. M.

Dňa 26. júna 2006 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná. Bolo

odročené na 22. september 2006.

Dňa 26. júna 2006 odporca navrhol vykonať dokazovanie.

Dňa 26. júna 2006 sťažovateľka doručila vyjadrenie.

Dňa 24. júla 2006 sa právny zástupca odporcu vyjadril k výpovedi svedka Č.

Dňa 18. septembra 2006 bolo doručené doplnenie vyjadrenia sťažovateľky.

Dňa 22. septembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná.

Bolo odročené na 25. september 2006 s tým, že vo veci bude vyhlásený rozsudok.

Dňa 25. septembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie. Bol vyhlásený rozsudok.

Dňa 28. novembra 2006 odporca doručil odvolanie proti rozsudku.

Dňa 1. decembra 2006 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) ().

Dňa 13. decembra 2006 krajský súd vyzval sťažovateľku na vyjadrenie sa

k odvolaniu a odporcu na zaplatenie súdneho poplatku 56 604 Sk.

Dňa 8. januára 2007 odporca zaplatil súdny poplatok.

Dňa 28. augusta 2008 sa sťažovateľka vyjadrila k odvolaniu.

Dňa 10. septembra 2008 odporca doručil listinné dôkazy.

Dňa 18. septembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde.

Sťažovateľka bola prítomná. Krajský súd uznesením č. k. -313 napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 22. septembra 2008 bol spis doručený okresnému súdu.

Dňa 2. februára 2009 podal odporca návrh na prerušenie konania.

Dňa 11. februára 2009 okresný súd uznesením sp. zn. zamietol návrh

na prerušenie konania.

Dňa 9. februára 2009 doručila vyjadrenie a listinné dôkazy sťažovateľka.

Dňa 10. marca 2009 bolo doručené odvolanie odporcu proti uzneseniu okresného

súdu z 11. februára 2009.

Dňa 6. apríla 2009 bol krajskému súdu doručený spis a bol zaevidovaný pod sp. zn.

.

Dňa 22. júla 2009 bol okresnému súdu doručený spis spolu s uznesením krajského

súdu sp. zn. z 15. júla 2009, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.

Dňa 12. novembra 2009 právny zástupca odporcu ospravedlnil svoju neúčasť na

pojednávaní nariadenom na 9. december 2009.

Dňa 18. novembra 2009 bolo zaslané upovedomenie o odročení pojednávania

na 8. február 2010.

Dňa 14. januára 2010 bolo zaslané upovedomenie o odročení pojednávania

na neurčito.

Dňa 28. apríla 2010 právny zástupca odporcu ospravedlnil svoju neúčasť na

pojednávaní nariadenom na 21. máj 2010.

Dňa 6. mája 2010 bolo zaslané upovedomenie o zrušení pojednávania určeného

na 21. máj 2010. Pojednávanie bolo odročené na 11. jún 2010.

Dňa 24. mája 2010 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky.

Dňa 11. júna 2010 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka aj odporca boli

prítomní. Okresný súd uznesením pripustil zmenu petitu. Pojednávanie bolo odročené

na 9. júl 2010 s tým, že právny zástupca odporcu v lehote 10 dní predloží vyjadrenie

k sťažovateľkinmu návrhu zmeny petitu.

Dňa 17. júna 2010 úprava kancelárii: odročiť termín pojednávania určený na 9. júl

2010 na 9. augusta 2010.

Dňa 22. júna 2010 bolo doručené vyjadrenie odporcu k podaniu sťažovateľky

z 24. mája 2010.

Dňa 8. augusta 2010 sťažovateľka doručila návrh na zmenu petitu v časti náhrady

mzdy.

Dňa 11. augusta 2010 okresný súd uznesením sp. zn. pripustil zmenu

petitu.

Dňa 6. októbra 2010 okresný súd vyzval Daňový úrad B. na oznámenie príjmov

sťažovateľky od roku 2003 dosiaľ a úrad práce sociálnych vecí a rodiny na oznámenie, či

bola sťažovateľka od 1. septembra 2003 dosiaľ vedená v evidencii uchádzačov

o zamestnanie. Sociálnu poisťovňu vyzval na predloženie potvrdenia o priebehu zamestnaní

sťažovateľky od 1. septembra 2003 dosiaľ.

Dňa 18. októbra 2010 doručil požadované údaje Daňový úrad B.

Dňa 16. decembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka doručila návrh na

zmenu petitu. Pojednávanie bolo odročené na 8. február 2011 s tým, že bude vykonané

ďalšie dokazovanie dopytom na Sociálnu poisťovňu, a v súvislosti so zmenou petitu

okresný súd uložil odporcovi vyjadriť sa k návrhu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka

súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

konania je rozhodovanie v pracovnoprávnej veci. Po právnej stránke ide o štandardnú vec

patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva, preto skutkový a právny stav

v danej veci nie je v príčinnej súvislosti s dĺžkou posudzovaného konania.

2. Z hľadiska hodnotenia uvedeného kritéria je potrebné uviesť, že sťažovateľka bola

v konaní aktívna. Zúčastnila sa okrem jedného všetkých nariadených pojednávaní.

Skutočnosť, že sťažovateľka v priebehu konania niekoľkokrát menila petit žaloby, však

mala vzhľadom na to, že konajúci súd sa musel vždy s novou procesnou situáciou

relevantne vysporiadať (od vyžiadavaní si vyjadrení protistrany cez rozhodovanie

o pripustení zmeny petitu, nevynímajúc doručovanie rozhodnutí), svoj podiel na dĺžke

konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že konanie v pracovnoprávnej veci trvá už viac ako sedem rokov. Počas tejto

doby bol okresný súd viackrát bezdôvodne nečinný (od 17. októbra 2003 do 8. marca 2004

– 5 mesiacov, od 29. júna 2005 do 1. decembra 2005 – 6 mesiacov, od 22. septembra 2008

do 2. februára 2009 – 5 mesiacov, od 22. júla 2009 do 11. júna 2010 – 11 mesiacov).

Označená nečinnosť okresného súdu celkove v dĺžke 27 mesiacov nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas viac ako dvoch rokov súd nevykonával vo veci žiadne

úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako

navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd preto prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré

odôvodnila tým, že „... stratila zamestnanie, ktoré vykonávala 32 rokov, má v dôsledku

veku problém sa uplatniť, a nemôže sa ani len domôcť svojho práva na súdne rozhodnutie.

Sťažovateľka z uvedených dôvodov požaduje i primerané finančné zadosťučinenie vo výške

3.319, 39 €, ktoré predstavuje kompenzáciu za dlhodobý stav právnej i osobnej neistoty

sťažovateľky v jednej z najdôležitejších otázok jej existencie.“.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, keď priznáva spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne

sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie

ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu

došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva. Podľa

názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom, aký bol zistený

v predmetnej veci, nerešpektovali a porušovali základné práva sťažovateľky.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za

dôvodné priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia jej práv, najmä vzhľadom na opakovanú bezdôvodnú nečinnosť

okresného súdu, považuje za primerané vo výške 2 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3

výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti). Za jeden úkon

právnej pomoci vykonaný v roku 2010 patrí odmena v sume 120,23 €, čo za dva úkony

predstavuje sumu 240,46 €. Spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (2 x 7,21 €) tvorí

náhrada trov právnej služby advokátom celkovú sumu 254,88 € v zmysle vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd preto o uplatnených trovách konania sťažovateľkou rozhodol tak, ako to

je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2011