Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 61/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2011

predbežne prerokoval návrh JUDr. A. P., B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Š.,

s. r. o., P., v mene ktorej koná advokát JUDr. B. Š., na preskúmanie rozhodnutia Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/42/10-K z 19. októbra

2010 a takto

rozhodol:

Návrh JUDr. A. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 22. decembra

2010 doručený návrh JUDr. A. P., B. (ďalej len „navrhovateľka“), na preskúmanie

rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej

len „výbor“) č. VP/42/10-K z 19. októbra 2010.

Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že rozhodnutím č. VP/42/10-K z 19. októbra 2010

uložil výbor navrhovateľke ako verejnej funkcionárke v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a)

ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení ústavného (ďalej len „ústavný

zákon“) pokutu v sume 744,50 € za porušenie povinnosti, ktorá jej vyplýva z ustanovenia

čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.

Navrhovateľka v sťažnosti uvádza, že svoju povinnosť porušila, keď písomné

oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podala výboru až

21. septembra 2010 potom, ako jej bolo výborom oznámené začatie konania vo veci

verejného záujmu.

Podľa sťažovateľky oddelenie vládnej a parlamentnej dokumentácie Ministerstva

obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) zaslalo 14. januára 2010 výboru list,

v ktorom zaslalo zoznam štátnych zamestnancov ministerstva, ktorí k 31. decembru 2009

boli verejnými funkcionármi podľa ústavného zákona. Výbor v odôvodnení rozhodnutia

uvádza, že s predmetnou skutočnosťou sa oboznámil 11. augusta 2010 pri rokovaní

o prehľade došlých oznámení verejných funkcionárov za máj – jún 2010. V skutočnosti

však o porušení povinností sťažovateľky podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona mal výbor

vedomosť už od 1. apríla 2010. Konanie proti navrhovateľke bolo výborom začaté

uznesením č. 21 z 11. augusta 2010, t. j. 4 mesiace potom, ako sa dozvedel o skutkoch,

ktoré sú v rozpore so zákonom – povinnosťou verejného funkcionára. Ďalej poukazuje na

to, že aj v prípade, že žiadna lehota nie je stanovená, najmä ak sa správny orgán dozvedel

o skutkoch, ktoré sú v rozpore so zákonom, mal výbor postupovať tak, aby disciplinárne

konanie bolo začaté v primeranej lehote. Ak tak nepostupoval, potom môže toto nesplnenie

povinností podľa sťažovateľky mať za následok nezákonnosť disciplinárneho konania

oneskorene začatý správnym orgánom a môže viesť k zrušeniu disciplinárneho opatrenia

uloženého na konci tohto konania.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že v jej prípade bolo disciplinárne konanie výboru začaté

oneskorene, a preto došlo k porušeniu jej právnej istoty. Toto malo byť porušené aj

nekonaním výboru v primeranej lehote vo veci, v ktorej bolo vydané napadnuté rozhodnutie

výboru o uložení pokuty do 30 dní odo dňa, keď sa navrhovateľka ujala funkcie členky

dozornej rady V., š. p., P. K porušeniu povinnosti vyplývajúcej z ústavného zákona došlo zo

strany navrhovateľky z dôvodu pracovnej vyťaženosti vyplývajúcej z funkcie zástupkyne

vedúceho služobného úradu ministerstva.

Navrhovateľka dáva do pozornosti ústavného súdu tú právnu skutočnosť, že na výbor

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov treba nahliadať ako na

správny orgán, ktorý je povinný rozhodnúť vo veci do 60 dní od začatia konania (čl. 9

ods. 5 ústavného zákona).

Konanie vo veci sťažovateľky bolo začaté 11. augusta 2010, pričom rozhodnutie

výboru bolo vydané až 19. októbra 2010.

Vzhľadom na uvedené navrhovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal návrh na

ďalšie konanie a aby po jeho prerokovaní nálezom takto rozhodol:

„1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií sp. zn.: VP/42/10-K z 19. októbra 2010 sa zrušuje.

2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií je povinný

zaplatiť prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky úhradu trov

konania právnemu zástupcovi navrhovateľky na jeho účet... v sume 254,88,- EUR bez DPH,

spolu s DPH v sume 303,30,- EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh

na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia

rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do

30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute

voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má

odkladný účinok.

Podľa (ďalej len „“) štátne orgány

môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon.

Podľa uznesenia ústavného súdu sp. zn. PLz. z 2. mája 2007 prijatého podľa

o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) o zjednotení odchylných právnych názorov

senátov ústavného súdu sa na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona

vzťahuje , podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Predmetom posudzovaného návrhu, ktorým navrhovateľka žiada zrušiť rozhodnutie

výboru, je žiadosť o preskúmanie napadnutého rozhodnutia výboru v konaní podľa

jedenásteho oddielu druhej hlavy označenom ako „Konanie

o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov“ ( a ).

Podľa názoru ústavného súdu návrh, ktorým navrhovateľka žiada zrušiť rozhodnutie

výboru, je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh

preto možno považovať ten návrh, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

Podľa konanie sa začína na návrh verejného

funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).

Podľa o podaní návrhu platí . K návrhu sa

pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Podľa účastníkom konania je navrhovateľ

a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že v konaní

o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov musí navrhovateľ preukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára nebolo

v rozpore s týmito ustanoveniami ústavného zákona, teda že povinnosti verejného

funkcionára vyplývajúce z citovaného ústavného zákona neporušil, a teda nebol dôvod, aby

mu bola uložená pokuta.

Ústavný súd vychádzajúc z obsahu návrhu považuje za podstatné, že navrhovateľka

nenamieta, že ako verejná funkcionárka bola v zmysle citovaných ustanovení ústavného

zákona povinná predložiť výboru oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, a

nenamieta, resp. nepopiera ani to, že porušila povinnosť, ktorú jej ako verejnej funkcionárke

ukladalo ustanovenie čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, tvrdí však, že oneskorené konanie

výboru a následne jeho nekonaním v primeranej lehote, rozhodnutie vydané po uplynutí

lehoty 60 dní od začatia konania je rozhodnutím nezákonným a ako také má byť v ďalšom

procedurálnom postupe na podnet účastníka konania (navrhovateľky) zrušené.

1. Výbor po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľka, členka

dozornej rady V., š. p., P., nepodala oznámenie za rok 2009 v lehote uvedenej v ústavnom

zákone (oznámenie mala podať do 31. marca 2010, podala ho však až 21. septembra 2010) z

dôvodu opomenutia spôsobeného pracovným vyťažením.

Z tohoto dôvodu bolo prijaté uznesenie, ktorým výbor uložil navrhovateľke pokutu

za porušenie povinnosti uloženej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona vo výške mesačného platu

verejného funkcionára podľa § 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona v sume 744,50 € (v

súlade s listom ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 7154/10-

II/I z 19. marca 2010).

Výška mesačného platu verejného funkcionára bola stanovená v súlade s čl. 9 ods. 16

ústavného zákona vo výške priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve

Slovenskej republiky za rok 2009, keďže verejná funkcionárka v tomto období ešte

nepoberala v roku 2009 za výkon verejnej funkcie mzdu a nebola jej vyplatená žiadna

odmena.

Podľa predmet tohto konania, v rámci ktorého

ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu

výboru, je jednoznačne obmedzený na posúdenie konania navrhovateľa ako verejného

funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu.

2. Ústavný súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku sťažovateľky o tom, že výbor

disciplinárne konanie proti nej začal oneskorene (podľa nej o tejto skutočnosti mal

vedomosť od 1. apríla 2010 a konanie proti nej začal až uznesením č. 21 z 11. augusta

2010). Ďalej poukazuje na to, že konanie začaté 11. augusta 2010 bolo rozhodnuté

výborom napadnutým rozhodnutím až 19. októbra 2010.

Preskúmaním návrhu navrhovateľky ústavný súd dospel k záveru, že jej návrh je aj

v tejto časti zjavne neopodstatnený.

Z hľadiska právnych následkov nedodržania uvedenej lehoty ale ústavný súd v zhode

so svojou doterajšou judikatúrou (napr. , ) konštatoval, že

v ústavnom zákone ani v nijakom inom právnom predpise nie je obsiahnutá právna úprava

následkov prekročenia tejto lehoty, t. j. jej uplynutie sa nespája so žiadnymi právnymi

účinkami. Na základe toho možno dospieť k záveru, že výbor môže ústavne

akceptovateľným spôsobom rozhodnúť aj po uplynutí tejto lehoty, t. j. ide len o poriadkovú

lehotu, ktorej márne uplynutie nemôže byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia

výboru. Bez ohľadu na tento právny záver ústavný súd považoval aj v tomto prípade za

potrebné zdôrazniť, že je v záujme dodržiavania princípov právneho štátu, najmä právnej

istoty účastníkov konania, aby výbor vydával a aj vyhotovoval rozhodnutia v lehote

ustanovenej v čl. 9 ods. 5 prvej vete ústavného zákona aj napriek tomu, že táto lehota je

poriadková.

Zjavná neopodstatnenosť predmetného návrhu vyplýva z toho, že jeho odôvodneniu

chýba akákoľvek argumentácia týkajúca sa toho, že by konanie navrhovateľky nebolo

v rozpore s právami a povinnosťami uloženými jej ústavným zákonom, a teda neuvádza

žiadne skutočnosti, ktoré by ústavný súd mohol kvalifikovať ako relevantné v rámci

konania podľa .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd návrh už po jeho predbežnom

prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnený ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2011