Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 75/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 22. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Š. F., O., a Ing. L. Z., O., zastúpených JUDr. M. J., P., vo

veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu a poslancov Obecného

zastupiteľstva obce Olejníkov konaných 27. novembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. F. a Ing. L. Z. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra

2010 doručená sťažnosť Š. F., O. (ďalej len „sťažovateľ“), a Ing. L. Z., O. (ďalej len

„sťažovateľka“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali neústavnosť a

nezákonnosť volieb starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Olejníkov (ďalej aj

„obec“) konaných 27. novembra 2010 z dôvodu porušenia Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“).

Zo sťažnosti vyplýva presvedčenie sťažovateľov, že v priebehu volieb do orgánov

samosprávy obce došlo k porušeniu ich základného práva zaručeného v ,

podľa ktorého občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným

funkciám. Zasiahnuté do tohto základného práva bolo „priamym ovplyvňovaním voličov

Rómskeho etnika zo strany odporcu a jeho rodinných príslušníkov, t. j. manželom, ktorý

zvážal voličov tohto etnika do obce z iných obcí, v ktorých skutočne žijú, ako aj predsedom

volebnej komisie – syn odporkyne, ktorý priamo asi hodinu vo volebnom dni komunikoval

s voličmi uvedeného etnika priamo pred objektom, v ktorom bola volebná miestnosť“. Za

odporcu, resp. porušovateľa svojho základného práva sťažovatelia označili E. B., O. –

zvolenú starostku obce.

Sťažovatelia ďalej v sťažnosti uviedli: „Právo kandidáta na starostu právo byť

zvolený do verejnej funkcie starostu obce bolo porušené odporkyňou a jej rodinnými

príslušníkmi tým, že ovplyvňovali priebeh volieb takým spôsobom, že vozili voličov

rómskeho etnika k voľbám z iných obcí ako aj z miestnej osady a ovplyvňovali počas jazdy

ich rozhodovanie koho zvoliť za starostu a zástupcov do obecného zastupiteľstva. Predseda

volebnej komisie, ktorý je synom porušovateľky, kdesi stále odchádzal. Zo strany

porušovateľky malo dôjsť ešte pred konaním volieb k ovplyvňovaniu voličov prevažne

z rómskeho etnika poskytovaním výhod prijímaním Rómov na VPP (verejno prospešné

práce) vo väčšej početnej miere ako bolo potrebné, zakúpením stavebného materiálu pre

niektorých Rómov. Tiež sú svedkovia, že v daný deň Rómovia v miestnom obchode

a pohostinstve platili 10,00 Eurovými bankovkami, ktoré mali dostať od porušovateľky resp.

od jej rodinných príslušníkov. Počty hlasov, ktoré obdržala odporkyňa a členovia

predchádzajúceho zastupiteľstva jasne nasvedčovali tomu, že Rómovia prehlasovali ostatné

obyvateľstvo a odporkyňa a zvolení zástupcovia do zastupiteľstva mali výhodu týchto

hlasov, ktoré vopred ovplyvňovali rôznymi spôsobmi.

Spochybňujem aj počet členov volebnej komisie, pretože prítomných bolo 5 členov,

ale platba v obálkach išla šiestim členom. V rámci volieb došlo aj k ďalšiemu pochybeniu

v tom, že v obci volil volič A. D. (švagor odporkyne), ktorý má trvalý pobyt v obci Ľ.

Menovaný bol evidovaný ako volič v oboch obciach Olejníkov a Ľ. Podľa volebných

zoznamov je možné zistiť, či volil v oboch okrskoch. Odporkyňa tiež neumožnila prihlásiť sa

osobe menovite M. H. narod: ... k trvalému pobytu v obci aj keď v nej býva aj s rodinou. O

prihlásenie žiadal asi dva mesiace pred uskutočnením volieb, ale odporkyňa (starostka

obce) odmietla ho s tým, že až po voľbách ho môže prihlásiť, lebo mala obavy , že pôjde o

voliča , ktorý bude voliť protikandidáta, ale aj iných členov zastupiteľstva. Počas volebnej

kampane, ale aj počas volebného moratória, manžel odporkyne počas toho čo koordinoval

prácu Rómov zúčastnených na verejnoprospešných prácach ovplyvňoval ich v prospech

odporkyne a niektorých kandidátov do obecného zastupiteľstva...

... počet hlasov, ktoré získala porušovateľka a novozvolení (a zároveň aj staronoví)

členovia obecného zastupiteľstva jasne naznačujú ovplyvňovanie.

Takýmto postupom porušovateľky mne ako kandidátovi na starostu obce a mne ako

kandidátke na člena obecného zastupiteľstva, ale aj ostatným kandidátom na členov

zastupiteľstva, ktorým nedali hlasy ovplyvňovaní Rómovia bolo znemožnené byť riadne

zvolený za rovnakých podmienok ako tento protikandidát a ostatní zvolení protikandidáti.

Navrhovateľ v 1. rade som využil aj svoje právo a zavolal som Políciu pre podozrenie z

ovplyvňovania a marenia volieb v deň volieb, ale táto nekonala.“

Sťažovatelia zároveň navrhli, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) rozhodol o dočasnom opatrení, v zmysle ktorého „Miestna

volebná komisia obce Olejníkov... je povinná zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za

starostu Obce Olejníkov pani E. B. do rozhodnutia vo veci samej“.

Vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí, ktoré zákon vyžaduje pre sťažnosť

vo volebných veciach, ústavný súd vyzval sťažovateľov na odstránenie nedostatkov ich

podania. Na výzvu ústavného súdu sťažovatelia reagovali podaním zo 17. januára 2011

doručeným ústavnému súdu 20. januára 2011, v ktorom uviedli:

«... Aktívnu legitimáciu sťažovateľov... preukazujeme listinnými dôkazmi –

výsledkami volieb zverejnených na internete a zároveň navrhujeme, aby súd vyžiadal

od obecného úradu Olejníkov zápisnicu o výsledku volieb konaných dňa 27. 11. 2010

do orgánov územnej samosprávy a zároveň, aby predložili aj zoznam kandidujúcich osôb

na starostu obce a na členov zastupiteľstva a zoznam voličov.

... Rómskych obyvateľov, ktorí boli uvedení v zozname voličov, bolo 74 a viac ako 60

ich bolo voliť. Ovplyvňovaním týchto voličov, alebo poskytnutím finančnej bonifikácie za

voľbu určitého kandidáta znamenalo jasné ovplyvnenie volieb čo do starostu obce, keďže

sťažovateľ Š. F. získal 86 hlasov a pani E. B. získala 112 hlasov, čo pri účasti 60 rómskych

občanov výrazným spôsobom mohlo zmeniť výsledky volieb. Minimálne 30 rómskych

občanov, ktorí sa zúčastnili volieb, po prevzatí hlasovacích lístkov vstúpili do priestoru

určeného na úpravu hlasovacích lístkov s ďalšou osobou. Títo voliči však nespĺňali

podmienku v zmysle zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí.

Podľa § 32 cit. zákona: „Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu,

alebo preto, že nemôže čítať, alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na

úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov

upravil a vložil do obálky.“ V danom prípade išlo o voličov, ktorí sú negramotní, nevedia

čítať, ani písať a osoby, ktoré s nimi išli do priestoru na úpravu hlasovacích lístkov neboli

ich technickou pomocou pre vyplnenie lístka, ale ich priamo k úprave volebného lístka

usmerňovali.

... Už len počet rómskych občanov, ktorí navštívili priestor na vypĺňanie volebných

lístkov mohol ovplyvniť výsledky volieb na starostu obce, ale aj výsledky volieb na členov

zastupiteľstva. Považujeme za právne významné zodpovedanie otázky, či negramotný občan

s nízkym IQ môže využiť možnosť danú zákona

... Ovplyvňovanie rómskych občanov formou finančnej odmeny malo tiež priamy

vplyv na výsledky volieb tak na starostu obce, ako aj na členov zastupiteľstva obce

Olejníkov.»

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom voľby starostu

a voľby poslancov obecného zastupiteľstva obce vyhlásil za neplatné.

II.

Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní do obecného zastupiteľstva

a voľbách starostu obce (ďalej len „zápisnica o výsledku volieb“) vyplýva, že celkový počet

osôb vo volebnom okrsku zapísaných do zoznamu voličov bol 250. Počet voličov, ktorým

boli vydané obálky, sa zhodoval s počtom odovzdaných obálok, a to 212. Platných

hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby do obecného zastupiteľstva bolo 204 a pre

voľby starostu obce 206.

Z údajov uvedených v zápisnici o výsledku volieb vyplýva, že tak sťažovateľ ako

kandidát na starostu obce (získal 86 hlasov), ako aj sťažovateľka ako kandidátka na

poslankyňu obecného zastupiteľstva (získala 76 voličov) sú aktívne legitimovaní na podanie

sťažnosti ústavnému súdu vo volebných veciach.

Rozdiel hlasov získaných sťažovateľom a zvolenou starostkou obce (112 hlasov)

je 26 a rozdiel hlasov získaných sťažovateľkou a ostatným zvoleným poslancom obecného

zastupiteľstva (87 hlasov) predstavuje 11 hlasov.

Ústavný súd konštatuje, že zápisnicu o výsledku volieb podpísali všetci členovia

volebnej komisie bez akýchkoľvek výhrad a námietok.

III.

Podľa relevantnej časti ústavný súd rozhoduje o ústavnosti

a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia neústavnosť a nezákonnosť namietajú predovšetkým porušením čl. 30

ods. 4 , ku ktorému došlo tým, že zvolená starostka obce a jej rodinní príslušníci

ovplyvňovali rómskych voličov, ktorých mali „voziť“ na voľby z „miestnej osady“, tým, že

predseda volebnej komisie – syn zvolenej starostky obce – „asi hodinu vo volebnom dni

komunikoval s voličmi uvedeného etnika priamo pred objektom, v ktorom bola volebná

miestnosť“, ďalej tým, že zvolená starostka pred konaním volieb ovplyvňovala rómskych

voličov poskytovaním výhod spočívajúcich v ich „prijímaní na verejnoprospešné práce vo

väčšej miere ako bolo potrebné“, a napokon aj tým, že zvolená starostka „zakúpila

stavebný materiál pre niektorých rómov“.

Sťažovatelia ďalej uviedli, že Rómovia v miestnom obchode a pohostinstve platili

bankovkami v nominálnej hodnote 10 €, ktoré mali dostať od zvolenej starostky obce,

resp. jej rodinných príslušníkov; spochybnili počet členov volebnej komisie, pretože

„prítomných bolo 5 členov, ale platba v obálkach išla šiestim členom“. Tvrdia, že v obci

volil A. D., „ktorý má trvalý pobyt v obci Ľ.“ a bol „evidovaný ako volič v oboch obciach

Oleníkov a Ľ.“, naopak zvolená starostka obce „neumožnila prihlásiť sa M. H. na trvalý

pobyt v obci“, a napokon tvrdia, že najmenej „30 rómskych občanov“ napriek nesplneniu

podmienky uvedenej v o voľbách do

orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) po

prevzatí hlasovacích lístkov vstúpilo do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov

s „ďalšou osobou“ a odvolilo.

Na podporu svojich tvrdení sťažovatelia navrhli vypočuť podpredsedníčku volebnej

komisie M. D., členov volebnej komisie J. S. a J. Z., svedkov E. K., P. K. ml. a P. Z. Ako

„podporný dôkaz“ predložili petíciu „Na odvolanie starostky obce Olejníkov E. B.“

podpísanú 24 obyvateľmi obce a 14 obyvateľmi časti M. (majú spoločný obecný úrad) a

čestné vyhlásenie K. L., S., v ktorom uviedla, že pracuje ako predavačka v obci, „kde v deň

volieb... sa v tejto predajni zdržovali občania Rómskeho etnika... nakupovali v hotovosti 10

€ bankovkami, čo vo väčšine nerobia, pretože dostávajú prídel vo forme lístkov od

obecného úradu. ... až v nedeľu, t. j. 28. 10. 2010, sa so mnou skontaktovala predavačka

miestneho pohostinstva, ktorá tiež začudovane pozerala, keď prišli občania Rómskeho

etnika nakupovať a platiť hotovosťou, čo nie je obvyklé.“.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Podľa judikatúry ústavného súdu len hrubé, závažné alebo opätovné porušenie

zákona upravujúceho prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou na uplatnenie

právomoci ústavného súdu podľa , pričom zistené

nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok napádaných volieb.

Túto skutočnosť však musí sťažovateľ nielen tvrdiť, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi.

Dôkazné bremeno znáša sťažovateľ (napr. , , ,

). Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho

vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľoch, aby v záujme

prijatia ich sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní)

kvalifikovaným spôsobom označili také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti

prípadu nasvedčujú, že ich tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne

možné, prípadne aspoň pravdepodobné a súčasne že sú spôsobilé preukázať také porušenie

volebného zákona, ktoré by v konečnom dôsledku odôvodňovalo záver o inom výsledku

volieb, než aký bol vyhlásený. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného

súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak

extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne

doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere,

že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne

rekonštruovať celý volebný proces (). K uvedeným ustáleným záverom

ústavný súd v neposlednom rade uvádza, že prezumpcia ústavnosti a zákonnosti volieb

vyžaduje od ústavného súdu okrem iného tiež rozumnú zdržanlivosť, ktorej opodstatnenosť,

resp. dôvodnosť v danej veci (vzhľadom na kvalitu a rozsah sťažovateľmi dosiaľ

produkovaných dôkazov) môže vyplývať napríklad zo snahy sťažovateľov pokračovať

v politickom - volebnom zápase aj v povolebnom období (pozri „Petícia na odvolanie

starostky obce Olejníkov E. B.“).

Tvrdenie sťažovateľov o „zvážaní“ a ovplyvňovaní voličov rómskeho pôvodu

(manželom a synom zvolenej starostky, prijímaním rómskych obyvateľov na

verejnoprospešné práce, nákupom stavebného materiálu) je v sťažnosti formulované veľmi

všeobecne a nekonkrétne, a preto je vo svojej podstate nepreskúmateľné. Navyše, samotné

„zvážanie“ voličov by mohlo signalizovať porušenie ústavnosti a zákonnosti volieb len

v spojení s ďalšími skutočnosťami preukazujúcimi, resp. naznačujúcimi nedovolené

ovplyvňovanie volebného rozhodovania voličov. Za daných okolností ústavný súd

považuje uvedenú námietku sťažovateľov za námietku špekulatívneho charakteru, ktorá

v konečnom dôsledku nemá takú preukaznú silu, že by bolo možné na jej základe uplatniť

právomoc ústavného súdu podľa , t. j. vyhovieť

sťažnosti sťažovateľov.

Sťažovatelia tvrdia, že voliči rómskeho pôvodu využívali ustanovenie § 32 zákona

o voľbách (podľa ktorého volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu

alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na

úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov

upravil a vložil do obálky) napriek tomu, že neboli na takýto postup splnené zákonné

podmienky. Z už citovanej časti odôvodnenia doplnenia sťažnosti sami sťažovatelia popreli

svoje tvrdenia, keď uviedli: „V danom prípade išlo o voličov, ktorí sú negramotní, nevedia

čítať, ani písať.“ Vzhľadom na uvedené ústavný súd nenachádza rozpor s citovaným

ustanovením zákona o voľbách. Vo vzťahu k druhej časti vety „a osoby, ktoré s nimi išli do

priestoru na úpravu hlasovacích lístkov neboli ich technickou pomocou pre vyplnenie lístka,

ale ich priamo k úprave volebného lístka usmerňovali“, k čomu sťažovatelia navrhujú

vypočuť členov volebnej komisie, ústavný súd poukazuje na zápisnicu o výsledku volieb,

ktorú ani jeden z členov volebnej komisie neodmietol podpísať. Podpisy členov volebnej

komisie verifikujú správnosť výsledkov volieb v obci. Ak by dochádzalo k porušovaniu

ustanovení zákona o voľbách spôsobom, ktorý by mohol ovplyvniť samotný výsledok

volieb, bolo povinnosťou volebnej komisie takémuto správaniu porušovateľov zákona

zamedziť, a pre prípad, že by k tomu nedošlo, mohli jednotliví členia volebnej komisie

odmietnuť podpísať zápisnicu, ktorou sa potvrdzujú výsledky volieb. Keďže v tomto

prípade nedošlo zo strany ktoréhokoľvek člena volebnej komisie k odmietnutiu podpísania

zápisnice, a teda potvrdenia správnosti výsledku volieb, nie je dôvod na pochybnosti

o takom priebehu volieb, ktorý by negatívne ovplyvnil ich výsledok, a teda nie je dôvod

na pochybnosti o správnosti výsledku volieb.

K predloženému čestnému vyhláseniu K. L. ústavný súd z hľadiska jeho výpovednej

hodnoty uvádza, že žiadnym spôsobom nepreukazuje sťažovateľmi tvrdené kupovanie

hlasov rómskych voličov zo strany zvolenej starostky obce alebo jej rodinných príslušníkov.

Obsah tohto čestného vyhlásenia potvrdzuje bez ďalšieho iba hotovostné platby rómskymi

obyvateľmi obce v miestnom obchode a nepriamo aj v miestnom pohostinstve. Absentuje

akákoľvek vierohodná spojitosť medzi sťažovateľmi tvrdeným „kupovaním“ hlasov

rómskych voličov a týmito „hotovostnými platbami“.

Vo vzťahu k námietke sťažovateľov o voľbe A. D. v obci Olejníkov aj v obci Ľ.

ústavný súd zistil (z vyžiadaných zoznamov voličov, ktorí sa volieb zúčastnili), že je

pravdou, že bol zapísaný v oboch zoznamoch voličov, avšak v obci Ľ. tento volič nevolil.

Tvrdenie sťažovateľov sa teda nezakladá na pravde, ak tvrdia, že volil v oboch obciach.

Z informácie podanej pracovníčkou Obecného úradu v Ľ. vyplýva, že táto situácia (zápis

toho istého voliča do zoznamu voličov v dvoch obciach) vznikla v súvislosti s problémom

pri zaslaní odhlasovacieho lístka z obce Olejníkov.

K námietke o neumožnení prihlásenia sa M. H. na trvalý pobyt v obci v období asi

2 mesiace pred konaním volieb ústavný súd uvádza, že sťažovatelia túto skutočnosť

nepodložili žiadnymi dôkazmi. K tejto skutočnosti nenavrhli vypočuť žiadneho svedka (teda

ani M. H.), nepredložili ústavnému súdu ani jeho vyjadrenie, resp. čestné vyhlásenie,

neuviedli adresu jeho pobytu (pre prípad jeho predvolania na výsluch), nepredložili žiadne

argumenty svedčiace o využití akýchkoľvek účinných prostriedkov, ktoré mal k dispozícii,

aby sa domáhal svojho práva a bol prihlásený na trvalý pobyt v obci. Za takejto situácie

ústavný súd nemohol uvedené tvrdenie sťažovateľov považovať za relevantné s dopadom na

výsledok volieb.

Pokiaľ ide o „spochybnenie“ počtu členov volebnej komisie, pretože „prítomných

bolo 5 členov, ale platba v obálkach išla šiestim členom“, sťažovatelia ničím nepreukázali

príčinnú súvislosť medzi ich tvrdením a výsledkom volieb.

Napokon ústavný súd petíciu obyvateľov obce a časti M. považoval za absolútne

neurčitú a nekonkrétnu, nehovoriac už o „dôkaznej váhe“ tohto inštitútu ako politického

práva ( ) v rámci súdneho konania. Z jej obsahu vyplýva, že petičnú komisiu

tvorili traja členovia: sťažovateľka, E. S. a P. K. a označili ju ako „Petícia na odvolanie

starostky obce Olejníkov E. B.“ s uvedením: „Na základe nespokojnosti občanov, týmto

vystavujeme petíciu na odvolanie novozvolenej starostky E. B. z dôvodu manipulovania

komunálnych volieb v obci Olejníkov.“ Z petičnej listiny priamo nevyplývajú žiadne

skutočnosti, ktoré by aspoň náznakom označili, v čom „manipulácia komunálnych volieb“

spočívala. Ústavný súd preto nemohol tomuto dôkazu priznať právne relevantný význam.

V súvislosti s navrhovaným výsluchom samotných sťažovateľov ústavný súd nemal

dôvod pochybovať o tom, že sťažovatelia mali dostatočný priestor na predloženie všetkých

argumentov z ich strany, ktoré považovali za dôležité a ktorými by sa mal ústavný súd

v rámci rozhodovania o ich sťažnosti zaoberať.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol ako zjavne

neopodstatnenú, pretože sťažovatelia nepredložili relevantné exaktné dôkazy, a tým ani

nepoukázali na také porušenia alebo volebného zákona, ktoré by boli v príčinnej

súvislosti s namietaným výsledkom napadnutých volieb. Inými slovami, sťažovateľmi

v sťažnosti (a jej doplnení) namietané skutočnosti nie sú v príčinnej súvislosti s porušením

.

Pretože sťažnosť sťažovateľov bola pri jej predbežnom prerokovaní ako celok

odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať sa ich návrhom na rozhodnutie

o dočasnom opatrení.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, že sťažnosť sťažovateľov ako zjavne neopodstatnenú odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2011