Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PL. ÚS 75/2011
PDF · 230.38 KB
No categories available
PL. ÚS 75/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 22. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Š. F., O., a Ing. L. Z., O., zastúpených JUDr. M. J., P., vo
veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu a poslancov Obecného
zastupiteľstva obce Olejníkov konaných 27. novembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Š. F. a Ing. L. Z. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra
2010 doručená sťažnosť Š. F., O. (ďalej len „sťažovateľ“), a Ing. L. Z., O. (ďalej len
„sťažovateľka“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali neústavnosť a
nezákonnosť volieb starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Olejníkov (ďalej aj
„obec“) konaných 27. novembra 2010 z dôvodu porušenia čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“).
Zo sťažnosti vyplýva presvedčenie sťažovateľov, že v priebehu volieb do orgánov
samosprávy obce došlo k porušeniu ich základného práva zaručeného v čl. 30 ods. 4 ústavy,
podľa ktorého občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným
funkciám. Zasiahnuté do tohto základného práva bolo „priamym ovplyvňovaním voličov
Rómskeho etnika zo strany odporcu a jeho rodinných príslušníkov, t. j. manželom, ktorý
zvážal voličov tohto etnika do obce z iných obcí, v ktorých skutočne žijú, ako aj predsedom
volebnej komisie – syn odporkyne, ktorý priamo asi hodinu vo volebnom dni komunikoval
s voličmi uvedeného etnika priamo pred objektom, v ktorom bola volebná miestnosť“. Za
odporcu, resp. porušovateľa svojho základného práva sťažovatelia označili E. B., O. –
zvolenú starostku obce.
Sťažovatelia ďalej v sťažnosti uviedli: „Právo kandidáta na starostu právo byť
zvolený do verejnej funkcie starostu obce bolo porušené odporkyňou a jej rodinnými
príslušníkmi tým, že ovplyvňovali priebeh volieb takým spôsobom, že vozili voličov
rómskeho etnika k voľbám z iných obcí ako aj z miestnej osady a ovplyvňovali počas jazdy
ich rozhodovanie koho zvoliť za starostu a zástupcov do obecného zastupiteľstva. Predseda
volebnej komisie, ktorý je synom porušovateľky, kdesi stále odchádzal. Zo strany
porušovateľky malo dôjsť ešte pred konaním volieb k ovplyvňovaniu voličov prevažne
z rómskeho etnika poskytovaním výhod prijímaním Rómov na VPP (verejno prospešné
práce) vo väčšej početnej miere ako bolo potrebné, zakúpením stavebného materiálu pre
niektorých Rómov. Tiež sú svedkovia, že v daný deň Rómovia v miestnom obchode
a pohostinstve platili 10,00 Eurovými bankovkami, ktoré mali dostať od porušovateľky resp.
od jej rodinných príslušníkov. Počty hlasov, ktoré obdržala odporkyňa a členovia
predchádzajúceho zastupiteľstva jasne nasvedčovali tomu, že Rómovia prehlasovali ostatné
obyvateľstvo a odporkyňa a zvolení zástupcovia do zastupiteľstva mali výhodu týchto
hlasov, ktoré vopred ovplyvňovali rôznymi spôsobmi.
Spochybňujem aj počet členov volebnej komisie, pretože prítomných bolo 5 členov,
ale platba v obálkach išla šiestim členom. V rámci volieb došlo aj k ďalšiemu pochybeniu
v tom, že v obci volil volič A. D. (švagor odporkyne), ktorý má trvalý pobyt v obci Ľ.
Menovaný bol evidovaný ako volič v oboch obciach Olejníkov a Ľ. Podľa volebných
zoznamov je možné zistiť, či volil v oboch okrskoch. Odporkyňa tiež neumožnila prihlásiť sa
osobe menovite M. H. narod: ... k trvalému pobytu v obci aj keď v nej býva aj s rodinou. O
prihlásenie žiadal asi dva mesiace pred uskutočnením volieb, ale odporkyňa (starostka
obce) odmietla ho s tým, že až po voľbách ho môže prihlásiť, lebo mala obavy , že pôjde o
voliča , ktorý bude voliť protikandidáta, ale aj iných členov zastupiteľstva. Počas volebnej
kampane, ale aj počas volebného moratória, manžel odporkyne počas toho čo koordinoval
prácu Rómov zúčastnených na verejnoprospešných prácach ovplyvňoval ich v prospech
odporkyne a niektorých kandidátov do obecného zastupiteľstva...
... počet hlasov, ktoré získala porušovateľka a novozvolení (a zároveň aj staronoví)
členovia obecného zastupiteľstva jasne naznačujú ovplyvňovanie.
Takýmto postupom porušovateľky mne ako kandidátovi na starostu obce a mne ako
kandidátke na člena obecného zastupiteľstva, ale aj ostatným kandidátom na členov
zastupiteľstva, ktorým nedali hlasy ovplyvňovaní Rómovia bolo znemožnené byť riadne
zvolený za rovnakých podmienok ako tento protikandidát a ostatní zvolení protikandidáti.
Navrhovateľ v 1. rade som využil aj svoje právo a zavolal som Políciu pre podozrenie z
ovplyvňovania a marenia volieb v deň volieb, ale táto nekonala.“
Sťažovatelia zároveň navrhli, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) rozhodol o dočasnom opatrení, v zmysle ktorého „Miestna
volebná komisia obce Olejníkov... je povinná zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za
starostu Obce Olejníkov pani E. B. do rozhodnutia vo veci samej“.
Vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí, ktoré zákon vyžaduje pre sťažnosť
vo volebných veciach, ústavný súd vyzval sťažovateľov na odstránenie nedostatkov ich
podania. Na výzvu ústavného súdu sťažovatelia reagovali podaním zo 17. januára 2011
doručeným ústavnému súdu 20. januára 2011, v ktorom uviedli:
«... Aktívnu legitimáciu sťažovateľov... preukazujeme listinnými dôkazmi –
výsledkami volieb zverejnených na internete a zároveň navrhujeme, aby súd vyžiadal
od obecného úradu Olejníkov zápisnicu o výsledku volieb konaných dňa 27. 11. 2010
do orgánov územnej samosprávy a zároveň, aby predložili aj zoznam kandidujúcich osôb
na starostu obce a na členov zastupiteľstva a zoznam voličov.
... Rómskych obyvateľov, ktorí boli uvedení v zozname voličov, bolo 74 a viac ako 60
ich bolo voliť. Ovplyvňovaním týchto voličov, alebo poskytnutím finančnej bonifikácie za
voľbu určitého kandidáta znamenalo jasné ovplyvnenie volieb čo do starostu obce, keďže
sťažovateľ Š. F. získal 86 hlasov a pani E. B. získala 112 hlasov, čo pri účasti 60 rómskych
občanov výrazným spôsobom mohlo zmeniť výsledky volieb. Minimálne 30 rómskych
občanov, ktorí sa zúčastnili volieb, po prevzatí hlasovacích lístkov vstúpili do priestoru
určeného na úpravu hlasovacích lístkov s ďalšou osobou. Títo voliči však nespĺňali
podmienku v zmysle § 32 zákona 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí.
Podľa § 32 cit. zákona: „Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu,
alebo preto, že nemôže čítať, alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na
úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov
upravil a vložil do obálky.“ V danom prípade išlo o voličov, ktorí sú negramotní, nevedia
čítať, ani písať a osoby, ktoré s nimi išli do priestoru na úpravu hlasovacích lístkov neboli
ich technickou pomocou pre vyplnenie lístka, ale ich priamo k úprave volebného lístka
usmerňovali.
... Už len počet rómskych občanov, ktorí navštívili priestor na vypĺňanie volebných
lístkov mohol ovplyvniť výsledky volieb na starostu obce, ale aj výsledky volieb na členov
zastupiteľstva. Považujeme za právne významné zodpovedanie otázky, či negramotný občan
s nízkym IQ môže využiť možnosť danú § 32 zákona 346/1990 Zb.
... Ovplyvňovanie rómskych občanov formou finančnej odmeny malo tiež priamy
vplyv na výsledky volieb tak na starostu obce, ako aj na členov zastupiteľstva obce
Olejníkov.»
Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom voľby starostu
a voľby poslancov obecného zastupiteľstva obce vyhlásil za neplatné.
II.
Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní do obecného zastupiteľstva
a voľbách starostu obce (ďalej len „zápisnica o výsledku volieb“) vyplýva, že celkový počet
osôb vo volebnom okrsku zapísaných do zoznamu voličov bol 250. Počet voličov, ktorým
boli vydané obálky, sa zhodoval s počtom odovzdaných obálok, a to 212. Platných
hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby do obecného zastupiteľstva bolo 204 a pre
voľby starostu obce 206.
Z údajov uvedených v zápisnici o výsledku volieb vyplýva, že tak sťažovateľ ako
kandidát na starostu obce (získal 86 hlasov), ako aj sťažovateľka ako kandidátka na
poslankyňu obecného zastupiteľstva (získala 76 voličov) sú aktívne legitimovaní na podanie
sťažnosti ústavnému súdu vo volebných veciach.
Rozdiel hlasov získaných sťažovateľom a zvolenou starostkou obce (112 hlasov)
je 26 a rozdiel hlasov získaných sťažovateľkou a ostatným zvoleným poslancom obecného
zastupiteľstva (87 hlasov) predstavuje 11 hlasov.
Ústavný súd konštatuje, že zápisnicu o výsledku volieb podpísali všetci členovia
volebnej komisie bez akýchkoľvek výhrad a námietok.
III.
Podľa relevantnej časti čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti
a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovatelia neústavnosť a nezákonnosť namietajú predovšetkým porušením čl. 30
ods. 4 ústavy, ku ktorému došlo tým, že zvolená starostka obce a jej rodinní príslušníci
ovplyvňovali rómskych voličov, ktorých mali „voziť“ na voľby z „miestnej osady“, tým, že
predseda volebnej komisie – syn zvolenej starostky obce – „asi hodinu vo volebnom dni
komunikoval s voličmi uvedeného etnika priamo pred objektom, v ktorom bola volebná
miestnosť“, ďalej tým, že zvolená starostka pred konaním volieb ovplyvňovala rómskych
voličov poskytovaním výhod spočívajúcich v ich „prijímaní na verejnoprospešné práce vo
väčšej miere ako bolo potrebné“, a napokon aj tým, že zvolená starostka „zakúpila
stavebný materiál pre niektorých rómov“.
Sťažovatelia ďalej uviedli, že Rómovia v miestnom obchode a pohostinstve platili
bankovkami v nominálnej hodnote 10 €, ktoré mali dostať od zvolenej starostky obce,
resp. jej rodinných príslušníkov; spochybnili počet členov volebnej komisie, pretože
„prítomných bolo 5 členov, ale platba v obálkach išla šiestim členom“. Tvrdia, že v obci
volil A. D., „ktorý má trvalý pobyt v obci Ľ.“ a bol „evidovaný ako volič v oboch obciach
Oleníkov a Ľ.“, naopak zvolená starostka obce „neumožnila prihlásiť sa M. H. na trvalý
pobyt v obci“, a napokon tvrdia, že najmenej „30 rómskych občanov“ napriek nesplneniu
podmienky uvedenej v § 32 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do
orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) po
prevzatí hlasovacích lístkov vstúpilo do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov
s „ďalšou osobou“ a odvolilo.
Na podporu svojich tvrdení sťažovatelia navrhli vypočuť podpredsedníčku volebnej
komisie M. D., členov volebnej komisie J. S. a J. Z., svedkov E. K., P. K. ml. a P. Z. Ako
„podporný dôkaz“ predložili petíciu „Na odvolanie starostky obce Olejníkov E. B.“
podpísanú 24 obyvateľmi obce a 14 obyvateľmi časti M. (majú spoločný obecný úrad) a
čestné vyhlásenie K. L., S., v ktorom uviedla, že pracuje ako predavačka v obci, „kde v deň
volieb... sa v tejto predajni zdržovali občania Rómskeho etnika... nakupovali v hotovosti 10
€ bankovkami, čo vo väčšine nerobia, pretože dostávajú prídel vo forme lístkov od
obecného úradu. ... až v nedeľu, t. j. 28. 10. 2010, sa so mnou skontaktovala predavačka
miestneho pohostinstva, ktorá tiež začudovane pozerala, keď prišli občania Rómskeho
etnika nakupovať a platiť hotovosťou, čo nie je obvyklé.“.
Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným
a iným verejným funkciám.
Podľa judikatúry ústavného súdu len hrubé, závažné alebo opätovné porušenie
zákona upravujúceho prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou na uplatnenie
právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom zistené
nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok napádaných volieb.
Túto skutočnosť však musí sťažovateľ nielen tvrdiť, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi.
Dôkazné bremeno znáša sťažovateľ (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03,
PL. ÚS 3/2010). Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho
vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľoch, aby v záujme
prijatia ich sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní)
kvalifikovaným spôsobom označili také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti
prípadu nasvedčujú, že ich tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne
možné, prípadne aspoň pravdepodobné a súčasne že sú spôsobilé preukázať také porušenie
volebného zákona, ktoré by v konečnom dôsledku odôvodňovalo záver o inom výsledku
volieb, než aký bol vyhlásený. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného
súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak
extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne
doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere,
že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne
rekonštruovať celý volebný proces (PL. ÚS 3/2010). K uvedeným ustáleným záverom
ústavný súd v neposlednom rade uvádza, že prezumpcia ústavnosti a zákonnosti volieb
vyžaduje od ústavného súdu okrem iného tiež rozumnú zdržanlivosť, ktorej opodstatnenosť,
resp. dôvodnosť v danej veci (vzhľadom na kvalitu a rozsah sťažovateľmi dosiaľ
produkovaných dôkazov) môže vyplývať napríklad zo snahy sťažovateľov pokračovať
v politickom - volebnom zápase aj v povolebnom období (pozri „Petícia na odvolanie
starostky obce Olejníkov E. B.“).
Tvrdenie sťažovateľov o „zvážaní“ a ovplyvňovaní voličov rómskeho pôvodu
(manželom a synom zvolenej starostky, prijímaním rómskych obyvateľov na
verejnoprospešné práce, nákupom stavebného materiálu) je v sťažnosti formulované veľmi
všeobecne a nekonkrétne, a preto je vo svojej podstate nepreskúmateľné. Navyše, samotné
„zvážanie“ voličov by mohlo signalizovať porušenie ústavnosti a zákonnosti volieb len
v spojení s ďalšími skutočnosťami preukazujúcimi, resp. naznačujúcimi nedovolené
ovplyvňovanie volebného rozhodovania voličov. Za daných okolností ústavný súd
považuje uvedenú námietku sťažovateľov za námietku špekulatívneho charakteru, ktorá
v konečnom dôsledku nemá takú preukaznú silu, že by bolo možné na jej základe uplatniť
právomoc ústavného súdu podľa § 63 ods.1 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. vyhovieť
sťažnosti sťažovateľov.
Sťažovatelia tvrdia, že voliči rómskeho pôvodu využívali ustanovenie § 32 zákona
o voľbách (podľa ktorého volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu
alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na
úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov
upravil a vložil do obálky) napriek tomu, že neboli na takýto postup splnené zákonné
podmienky. Z už citovanej časti odôvodnenia doplnenia sťažnosti sami sťažovatelia popreli
svoje tvrdenia, keď uviedli: „V danom prípade išlo o voličov, ktorí sú negramotní, nevedia
čítať, ani písať.“ Vzhľadom na uvedené ústavný súd nenachádza rozpor s citovaným
ustanovením zákona o voľbách. Vo vzťahu k druhej časti vety „a osoby, ktoré s nimi išli do
priestoru na úpravu hlasovacích lístkov neboli ich technickou pomocou pre vyplnenie lístka,
ale ich priamo k úprave volebného lístka usmerňovali“, k čomu sťažovatelia navrhujú
vypočuť členov volebnej komisie, ústavný súd poukazuje na zápisnicu o výsledku volieb,
ktorú ani jeden z členov volebnej komisie neodmietol podpísať. Podpisy členov volebnej
komisie verifikujú správnosť výsledkov volieb v obci. Ak by dochádzalo k porušovaniu
ustanovení zákona o voľbách spôsobom, ktorý by mohol ovplyvniť samotný výsledok
volieb, bolo povinnosťou volebnej komisie takémuto správaniu porušovateľov zákona
zamedziť, a pre prípad, že by k tomu nedošlo, mohli jednotliví členia volebnej komisie
odmietnuť podpísať zápisnicu, ktorou sa potvrdzujú výsledky volieb. Keďže v tomto
prípade nedošlo zo strany ktoréhokoľvek člena volebnej komisie k odmietnutiu podpísania
zápisnice, a teda potvrdenia správnosti výsledku volieb, nie je dôvod na pochybnosti
o takom priebehu volieb, ktorý by negatívne ovplyvnil ich výsledok, a teda nie je dôvod
na pochybnosti o správnosti výsledku volieb.
K predloženému čestnému vyhláseniu K. L. ústavný súd z hľadiska jeho výpovednej
hodnoty uvádza, že žiadnym spôsobom nepreukazuje sťažovateľmi tvrdené kupovanie
hlasov rómskych voličov zo strany zvolenej starostky obce alebo jej rodinných príslušníkov.
Obsah tohto čestného vyhlásenia potvrdzuje bez ďalšieho iba hotovostné platby rómskymi
obyvateľmi obce v miestnom obchode a nepriamo aj v miestnom pohostinstve. Absentuje
akákoľvek vierohodná spojitosť medzi sťažovateľmi tvrdeným „kupovaním“ hlasov
rómskych voličov a týmito „hotovostnými platbami“.
Vo vzťahu k námietke sťažovateľov o voľbe A. D. v obci Olejníkov aj v obci Ľ.
ústavný súd zistil (z vyžiadaných zoznamov voličov, ktorí sa volieb zúčastnili), že je
pravdou, že bol zapísaný v oboch zoznamoch voličov, avšak v obci Ľ. tento volič nevolil.
Tvrdenie sťažovateľov sa teda nezakladá na pravde, ak tvrdia, že volil v oboch obciach.
Z informácie podanej pracovníčkou Obecného úradu v Ľ. vyplýva, že táto situácia (zápis
toho istého voliča do zoznamu voličov v dvoch obciach) vznikla v súvislosti s problémom
pri zaslaní odhlasovacieho lístka z obce Olejníkov.
K námietke o neumožnení prihlásenia sa M. H. na trvalý pobyt v obci v období asi
2 mesiace pred konaním volieb ústavný súd uvádza, že sťažovatelia túto skutočnosť
nepodložili žiadnymi dôkazmi. K tejto skutočnosti nenavrhli vypočuť žiadneho svedka (teda
ani M. H.), nepredložili ústavnému súdu ani jeho vyjadrenie, resp. čestné vyhlásenie,
neuviedli adresu jeho pobytu (pre prípad jeho predvolania na výsluch), nepredložili žiadne
argumenty svedčiace o využití akýchkoľvek účinných prostriedkov, ktoré mal k dispozícii,
aby sa domáhal svojho práva a bol prihlásený na trvalý pobyt v obci. Za takejto situácie
ústavný súd nemohol uvedené tvrdenie sťažovateľov považovať za relevantné s dopadom na
výsledok volieb.
Pokiaľ ide o „spochybnenie“ počtu členov volebnej komisie, pretože „prítomných
bolo 5 členov, ale platba v obálkach išla šiestim členom“, sťažovatelia ničím nepreukázali
príčinnú súvislosť medzi ich tvrdením a výsledkom volieb.
Napokon ústavný súd petíciu obyvateľov obce a časti M. považoval za absolútne
neurčitú a nekonkrétnu, nehovoriac už o „dôkaznej váhe“ tohto inštitútu ako politického
práva (čl. 27 ústavy) v rámci súdneho konania. Z jej obsahu vyplýva, že petičnú komisiu
tvorili traja členovia: sťažovateľka, E. S. a P. K. a označili ju ako „Petícia na odvolanie
starostky obce Olejníkov E. B.“ s uvedením: „Na základe nespokojnosti občanov, týmto
vystavujeme petíciu na odvolanie novozvolenej starostky E. B. z dôvodu manipulovania
komunálnych volieb v obci Olejníkov.“ Z petičnej listiny priamo nevyplývajú žiadne
skutočnosti, ktoré by aspoň náznakom označili, v čom „manipulácia komunálnych volieb“
spočívala. Ústavný súd preto nemohol tomuto dôkazu priznať právne relevantný význam.
V súvislosti s navrhovaným výsluchom samotných sťažovateľov ústavný súd nemal
dôvod pochybovať o tom, že sťažovatelia mali dostatočný priestor na predloženie všetkých
argumentov z ich strany, ktoré považovali za dôležité a ktorými by sa mal ústavný súd
v rámci rozhodovania o ich sťažnosti zaoberať.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol ako zjavne
neopodstatnenú, pretože sťažovatelia nepredložili relevantné exaktné dôkazy, a tým ani
nepoukázali na také porušenia ústavy alebo volebného zákona, ktoré by boli v príčinnej
súvislosti s namietaným výsledkom napadnutých volieb. Inými slovami, sťažovateľmi
v sťažnosti (a jej doplnení) namietané skutočnosti nie sú v príčinnej súvislosti s porušením
Pretože sťažnosť sťažovateľov bola pri jej predbežnom prerokovaní ako celok
odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať sa ich návrhom na rozhodnutie
o dočasnom opatrení.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, že sťažnosť sťažovateľov ako zjavne neopodstatnenú odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. februára 2011