Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 73/2011
PDF · 144.92 KB
No categories available
I. ÚS 73/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť F. F., V., zastúpeného advokátkou JUDr. T. V., K., vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/188/2010 v súvislosti
s jeho oznámením z 8. novembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť F. F. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára
2011 doručená sťažnosť F. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a
práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/188/2010 v súvislosti s jeho oznámením z 8. novembra
2010.
2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „Dňa 2. 11. 2010 som
prostredníctvom právnej zástupkyne poslal porušovateľovi faxové podanie - návrh na
začatie konania (žalobu) proti žalovanému K. o zaplatenie 1 045,00 € s príslušenstvom,
právnym titulom nájomného za užívanie časti pozemku. Nájomné som uplatnil za obdobie
tri roky pozadu od 02. 11. 2007 do 2. 11. 2010, po skutkovej stránke i právnej som návrh na
začatie konania (žalobu) riadne zdôvodnil.
Faxové podanie som doplnil v lehote troch dní od jeho odoslania faxom podaním
originálu žaloby zhodnej s faxovým podaním, ale už s podpisom, s prílohami a s potrebným
počtom rovnopisov, podaním na pošte dňa 2. 11. 2010...
Dňa 15. 11. 2010 som prevzal list porušovateľa s prílohami, v ktorom mi oznamuje,
že súd na moje podanie zo dňa 2. 11. 2010 neprihliada, pretože nebolo doplnené písomným
podaním v 3 - dňovej lehote... Podľa porušovateľa podanie urobené telefaxom treba doplniť
najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote
doplnené, sa neprihliada... Vzhľadom na to, že faxové podanie bolo tunajšiemu súdu
doručené dňa 2. 11. 2010 a písomne toto podanie bolo doplnené 8. 11. 2010, bolo urobené
po uplynutí 3-dňovej lehoty, ktorá je hmotnoprávnou lehotou, teda nestačí, ak v posledný
deň tejto lehoty bolo písomné vyhotovenie návrhu podané na pošte a adresované súdu.
Porušovateľ ma listom zo dňa 15. 11. 2010 poučil, že je potrebné, aby som podal
nový návrh na začatie konania. V prílohe mi porušovateľ vrátil listinné dôkazy, fotografiu,
list vlastníctva si ponechal v spise 4 C 188/2010, nevrátil mi originál žaloby s rovnopismi
a splnomocnením pre právneho zástupcu, ktoré zrejme sú založené v spise porušovateľa
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa F. F... podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1Ústavy SR, postupom porušovateľa t. j. listom
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 08. 11. 2010 č. 34 C/188/2010 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Spišská Nová Ves prikazuje vo veci sp. zn. 4 C 188/2010 ďalej
konať.
3. Ústavný sú SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške
500,- € , ktorú je porušovateľ Okresný súd Spišská Nová Ves povinný zaplatiť sťažovateľovi
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Porušovateľ Okresný súd Spišská Nová Ves je povinný zaplatiť trovy právneho
zastupovania v sume € 261,82 € na účet advokátky JUDr. T. V. do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd
môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými
sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti
domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych
prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo
základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na
konanie o nich.
7. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti
nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou
všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré
v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na
konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa
čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných
slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.
Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý
nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na
ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity
právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje okrem
iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov,
ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
8. Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie postupu a následného listu
okresného súdu, čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu základného práva zaručeného
v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru. V tejto súvislosti sťažovateľ
predovšetkým namieta, že skutočnosti uvedené v oznámení/liste okresného súdu v rámci
prebiehajúceho konania vedeného pod sp. zn. 4 C 188/2010 – „... podanie zo dňa 2. 11.
2010 nebolo doplnené písomným podaním v 3-dňovej lehote a preto súd na podanie zo dňa
2. 11. 2010 neprihliada. Je potrebné, aby ste podali nový návrh na začatie konania...“ – je
nesprávne, pretože faxové podanie doplnil v stanovenej lehote.
9. Nosné dôvody sťažovateľovej sťažnosti spočívajúce v namietaní v bodoch 2 a 8
uvedených skutočností je možné napraviť, resp. proti ním sa účinne brániť v rámci konania
pred všeobecnými súdmi (napr. podanou sťažnosťou predsedovi okresného súdu na
prieťahy v prebiehajúcom konaní vedenou na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 188/2010,
prípadne následnou podanou sťažnosťou ústavnému súdu na prieťahy v prebiehajúcom
súdnom konaní, resp. v rámci riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov pred
všeobecnými súdmi).
10. Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na
zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť
iným spôsobom, najmä procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných procesných
noriem (predovšetkým Občiansky súdny poriadok). Ak teda sťažovateľ má alebo
v minulosti mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv, ktorých porušenie namieta, pred
všeobecným súdom, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu konať o jeho sťažnosti.
Nedostatok právomoci ústavného súdu vyplýva priamo z ústavy (čl. 127 ods. 1).
11. Ústavný súd preto už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažnosť sťažovateľa
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
12. Nad rámec dôvodov, pre ktoré bola sťažnosť odmietnutá, ústavný súd dodáva, že
lehota na doplnenie faxového podania podľa § 42 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov je nepochybne (aj v zmysle konštantnej súdnej
judikatúry, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 Cdo 219/2007 z 26. februára 2008) lehotou procesnou, a nie hmotnoprávnou.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. februára 2011