Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 73/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť F. F., V., zastúpeného advokátkou JUDr. T. V., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa a

práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti

s jeho oznámením z 8. novembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. F. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára

2011 doručená sťažnosť F. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva podľa (ďalej len „“) a

práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s jeho oznámením z 8. novembra

2010.

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „Dňa 2. 11. 2010 som

prostredníctvom právnej zástupkyne poslal porušovateľovi faxové podanie - návrh na

začatie konania (žalobu) proti žalovanému K. o zaplatenie 1 045,00 € s príslušenstvom,

právnym titulom nájomného za užívanie časti pozemku. Nájomné som uplatnil za obdobie

tri roky pozadu od 02. 11. 2007 do 2. 11. 2010, po skutkovej stránke i právnej som návrh na

začatie konania (žalobu) riadne zdôvodnil.

Faxové podanie som doplnil v lehote troch dní od jeho odoslania faxom podaním

originálu žaloby zhodnej s faxovým podaním, ale už s podpisom, s prílohami a s potrebným

počtom rovnopisov, podaním na pošte dňa 2. 11. 2010...

Dňa 15. 11. 2010 som prevzal list porušovateľa s prílohami, v ktorom mi oznamuje,

že súd na moje podanie zo dňa 2. 11. 2010 neprihliada, pretože nebolo doplnené písomným

podaním v 3 - dňovej lehote... Podľa porušovateľa podanie urobené telefaxom treba doplniť

najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote

doplnené, sa neprihliada... Vzhľadom na to, že faxové podanie bolo tunajšiemu súdu

doručené dňa 2. 11. 2010 a písomne toto podanie bolo doplnené 8. 11. 2010, bolo urobené

po uplynutí 3-dňovej lehoty, ktorá je hmotnoprávnou lehotou, teda nestačí, ak v posledný

deň tejto lehoty bolo písomné vyhotovenie návrhu podané na pošte a adresované súdu.

Porušovateľ ma listom zo dňa 15. 11. 2010 poučil, že je potrebné, aby som podal

nový návrh na začatie konania. V prílohe mi porušovateľ vrátil listinné dôkazy, fotografiu,

list vlastníctva si ponechal v spise , nevrátil mi originál žaloby s rovnopismi

a splnomocnením pre právneho zástupcu, ktoré zrejme sú založené v spise porušovateľa

.“

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa F. F... podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1Ústavy SR, postupom porušovateľa t. j. listom

Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 08. 11. 2010 č. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Spišská Nová Ves prikazuje vo veci sp. zn. ďalej

konať.

3. Ústavný sú SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške

500,- € , ktorú je porušovateľ Okresný súd Spišská Nová Ves povinný zaplatiť sťažovateľovi

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Porušovateľ Okresný súd Spišská Nová Ves je povinný zaplatiť trovy právneho

zastupovania v sume € 261,82 € na účet advokátky JUDr. T. V. do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo

základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na

konanie o nich.

7. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na

konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných

slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) (, ). Zásada subsidiarity reflektuje okrem

iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov,

ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

8. Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie postupu a následného listu

okresného súdu, čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu základného práva zaručeného

v a práva podľa dohovoru. V tejto súvislosti sťažovateľ

predovšetkým namieta, že skutočnosti uvedené v oznámení/liste okresného súdu v rámci

prebiehajúceho konania vedeného pod sp. zn. – „... podanie zo dňa 2. 11.

2010 nebolo doplnené písomným podaním v 3-dňovej lehote a preto súd na podanie zo dňa

2. 11. 2010 neprihliada. Je potrebné, aby ste podali nový návrh na začatie konania...“ – je

nesprávne, pretože faxové podanie doplnil v stanovenej lehote.

9. Nosné dôvody sťažovateľovej sťažnosti spočívajúce v namietaní v bodoch 2 a 8

uvedených skutočností je možné napraviť, resp. proti ním sa účinne brániť v rámci konania

pred všeobecnými súdmi (napr. podanou sťažnosťou predsedovi okresného súdu na

prieťahy v prebiehajúcom konaní vedenou na okresnom súde pod sp. zn. ,

prípadne následnou podanou sťažnosťou ústavnému súdu na prieťahy v prebiehajúcom

súdnom konaní, resp. v rámci riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov pred

všeobecnými súdmi).

10. Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na

zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť

iným spôsobom, najmä procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných procesných

noriem (predovšetkým ). Ak teda sťažovateľ má alebo

v minulosti mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv, ktorých porušenie namieta, pred

všeobecným súdom, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu konať o jeho sťažnosti.

Nedostatok právomoci ústavného súdu vyplýva priamo z ().

11. Ústavný súd preto už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažnosť sťažovateľa

odmietol podľa .

12. Nad rámec dôvodov, pre ktoré bola sťažnosť odmietnutá, ústavný súd dodáva, že

lehota na doplnenie faxového podania podľa Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov je nepochybne (aj v zmysle konštantnej súdnej

judikatúry, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 26. februára 2008) lehotou procesnou, a nie hmotnoprávnou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2011