Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 69/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť R. P., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2, čl. 49 a

a práv podľa , , a čl.

14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 18. januára 2011

a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. P. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára

2011 doručená sťažnosť R. P., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl.

48 ods. 1 a 2, a (ďalej len „“) a práv

podľa čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Partizánske (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 18. januára

2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd rozsudkom č. k. -128

z 18. januára 2011 schválil dohodu o vine a treste v rozsahu navrhnutom prokurátorom

Okresnej prokuratúry Partizánske z 19. októbra 2010 pod sp. zn. tak, že

sťažovateľa uznal za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221

ods. 1 účinného do 31. decembra 2005 a uložil mu súhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 11 rokov a 5 mesiacov nepodmienečne, pričom na výkon trestu ho zaradil

do II. nápravno-výchovnej skupiny. Zároveň okresný súd podľa § 35 ods. 3 Trestného

zákona zrušil výrok o treste uvedený v rozsudku Okresného súdu Trenčín

č. k. -267 z 10. októbra 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 7. januára 2008,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce.

Sťažovateľ tvrdí, že k neprípustnému zásahu do jeho základných práv a slobôd došlo

tým, že v jeho trestnej veci rozhodoval v rozpore so zákonom samosudca, a nie senát. Podľa

názoru sťažovateľa bol v jeho trestnej veci vzhľadom na výšku uloženého trestu povinný

rozhodovať senát, a nie samosudca. Svoj názor sťažovateľ opiera o ustanovenia § 349 ods. 1

, z ktorého vyplýva, že samosudca vykonáva konanie o prečinoch

a zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica

neprevyšuje osem rokov. Vzhľadom na to, že v trestnej veci sťažovateľa nerozhodoval

zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia (senát), malo podľa názoru sťažovateľa dôjsť

namietaným postupom a uznesením okresného údu k porušeniu ním označených práv.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„OS v Partizánskom v konaní porušil základné práva sťažovateľa na

súdnu ochranu zaručené v článku 46 ods. 1, , SR, ,

SR, , , a 14 dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Rozsudok OS v Partizánskom spisová zn. -128 zo dňa 18. 1. 2011 sa

zrušuje pre rozhodnutie nezakonné s procesnou legitimnosťou.

Zároveň so zrušením sa vracia celá trestná vec do prípravného konania.

Sťažovateľovi Ústavný súd SR priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

1.500 € (tisícpäťsto) euro, ktoré mu je povinný OS v Partizánskom vyplatiť do 2 (dvoch)

mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.“

Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov na konanie

pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ).

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že v trestnej veci sťažovateľa vedenej

Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. rozhodoval senát, ktorý rozsudkom

z 10. októbra 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 7. januára 2008, uznal sťažovateľa za

vinného zo spáchania trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného

zákona účinného do 31. decembra 2005 a trestného činu neoprávneného používania

cudzieho motorového vozidla podľa a účinného do

31. decembra 2005, za čo mu uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov

nepodmienečne a na výkon trestu ho zaradil do II. nápravno-výchovnej skupiny.

Podľa samosudca vykonáva konanie o prečinoch

a zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica

neprevyšuje osem rokov.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak má byť

uložený súhrnný trest alebo spoločný trest a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom.

Podľa účinného do 31. decembra 2005 kto inému

úmyselne ublíži na zdraví, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným

trestom.

Z už citovaného ustanovenia vyplýva, že

v sťažovateľovej trestnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. pre trestný

čin ublíženia na zdraví podľa účinného do 31. decembra

2005 bol oprávnený a povinný rozhodovať samosudca, a nie senát, ako sa mylne domnieva

sťažovateľ. Horná hranica trestu odňatia slobody pri trestnom čine ublíženia na zdraví podľa

účinného do 31. decembra 2005 je dva roky. Konečný trest

vyplývajúci zo sťažnosťou napadnutého rozsudku je trestom súhrnným, pričom skorší trest

vyplývajúci z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. z 10. októbra 2007 bol

uložený v konaní pred senátom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. marca 2011