Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 71/2011
PDF · 124.16 KB
No categories available
II. ÚS 71/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. D., R., vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj vo veci namietaného porušenia bližšie nešpecifikovaných práv
nebohého M. D., posledne bytom R., postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Čadca v konaní vedenom pod ČVS: ORP-161/OVK-CA-2010 a postupom Okresnej
prokuratúry Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 664/09 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. D. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra
2010 doručená sťažnosť J. D., R. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj vo veci namietaného porušenia
bližšie nešpecifikovaných práv nebohého M. D., posledne bytom R. (ďalej len „syn
sťažovateľa“), postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Čadca (ďalej len
„vyšetrovateľ“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-161/OVK-CA-2010 a postupom
Okresnej prokuratúry Čadca (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp.
zn. Pv 664/09.
Zo sťažnosti vyplýva nespokojnosť sťažovateľa s postupom vyšetrovateľa v konaní
vedenom pod ČVS: ORP-161/OVK-CA-2010, v ktorom boli objasňované okolnosti smrti
jeho syna, pričom podľa názoru sťažovateľa bol tento postup vyšetrovateľa pomalý, čím
malo byť porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
a tiež podľa názoru sťažovateľa závermi vyšetrovania vyšetrovateľa v predmetnom konaní
boli porušené aj sťažovateľom bližšie nešpecifikované práva jeho syna „... tým, že bol
vlastne označený za narkomana, ktorý si smrť zavinil sám“. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol
celý rad skutočností, ktoré podľa jeho názoru neboli vyšetrovateľom dostatočne
a presvedčivo preverené a objasnené.
Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí jeho
sťažnosti na ďalšie konanie zrušil rozhodnutie vyšetrovateľa o zastavení trestného konania
vedeného pod ČVS: ORP-161/OVK-CA-2010, a tiež sa domáha, aby ústavný súd nariadil
obnovenie vyšetrenia „... smrti môjho syna, ktoré by zodpovedalo moje pochybnosti
a prehodnotilo riadne všetky skutočnosti“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny
názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).
Ústavný súd zistil, že v konaní vedenom pod ČVS: ORP-161/OVK-CA-2010
vyšetrovateľ uznesením z 26. júna 2010 trestné stíhanie zastavil, „... lebo je nepochybné, že
sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie“. Predmetné uznesenie bolo
sťažovateľovi, ktorý mal v tomto trestnom konaní procesné postavenie „svedka –
poškodeného“, doručené 1. júla 2010, pričom o jeho sťažnosti proti tomuto uzneseniu
rozhodovala okresná prokuratúra, ktorá uznesením č. k. Pv 664/09-50 z 2. augusta 2010
sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietla.
Podľa § 184 ods. 1 písm. b) bodu 3 Trestného poriadku sa uznesenie považuje za
právoplatné, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľné, ak zákon síce proti
nemu pripúšťa sťažnosť, ale podaná sťažnosť bola zamietnutá.
Z uvedeného je teda zrejmé, že trestné konanie napádané sťažnosťou sťažovateľa
bolo právoplatne skončené 2. augusta 2010, t. j. dňom vydania rozhodnutia, ktorým bola
zamietnutá sťažnosť sťažovateľa smerujúca proti uzneseniu vyšetrovateľa.
Sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy, k porušeniu ktorého malo dôjsť v dôsledku postupu vyšetrovateľa v trestnom konaní
vednom pod ČVS: ORP-161/OVK-CA-2010, ktoré, ako už bolo uvedené, bolo právoplatne
skončené 2. augusta 2010, pričom od 2. augusta 2010 do 6. decembra 2010, keď sťažovateľ
podal svoju sťažnosť adresovanú ústavnému súdu na poštovú prepravu, nepochybne
uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej
predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že postupom vyšetrovateľa boli porušené aj
sťažovateľom bližšie nešpecifikované práva jeho syna, ústavný súd podotýka, že podľa § 49
zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať len fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili
„jej“ základné práva alebo slobody, v nadväznosti na čl. 127 ústavy. Ústavnú sťažnosť
nemôže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných
práv a slobôd iných osôb, nie svojich (m. m. I. ÚS 56/98, III. ÚS 137/03). Vzhľadom na
uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, pretože bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení
rozhodnutia vyšetrovateľa je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody
sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. marca 2011