Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 71/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. D., R., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky, ako aj vo veci namietaného porušenia bližšie nešpecifikovaných práv

nebohého M. D., posledne bytom R., postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Čadca v konaní vedenom pod ČVS: ORP-161/OVK-CA-2010 a postupom Okresnej

prokuratúry Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra

2010 doručená sťažnosť J. D., R. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“), ako aj vo veci namietaného porušenia

bližšie nešpecifikovaných práv nebohého M. D., posledne bytom R. (ďalej len „syn

sťažovateľa“), postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Čadca (ďalej len

„vyšetrovateľ“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-161/OVK-CA-2010 a postupom

Okresnej prokuratúry Čadca (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp.

zn. .

Zo sťažnosti vyplýva nespokojnosť sťažovateľa s postupom vyšetrovateľa v konaní

vedenom pod ČVS: ORP-161/OVK-CA-2010, v ktorom boli objasňované okolnosti smrti

jeho syna, pričom podľa názoru sťažovateľa bol tento postup vyšetrovateľa pomalý, čím

malo byť porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

a tiež podľa názoru sťažovateľa závermi vyšetrovania vyšetrovateľa v predmetnom konaní

boli porušené aj sťažovateľom bližšie nešpecifikované práva jeho syna „... tým, že bol

vlastne označený za narkomana, ktorý si smrť zavinil sám“. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol

celý rad skutočností, ktoré podľa jeho názoru neboli vyšetrovateľom dostatočne

a presvedčivo preverené a objasnené.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí jeho

sťažnosti na ďalšie konanie zrušil rozhodnutie vyšetrovateľa o zastavení trestného konania

vedeného pod ČVS: ORP-161/OVK-CA-2010, a tiež sa domáha, aby ústavný súd nariadil

obnovenie vyšetrenia „... smrti môjho syna, ktoré by zodpovedalo moje pochybnosti

a prehodnotilo riadne všetky skutočnosti“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3

to nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny

názor, že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Ústavný súd zistil, že v konaní vedenom pod ČVS: ORP-161/OVK-CA-2010

vyšetrovateľ uznesením z 26. júna 2010 trestné stíhanie zastavil, „... lebo je nepochybné, že

sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie“. Predmetné uznesenie bolo

sťažovateľovi, ktorý mal v tomto trestnom konaní procesné postavenie „svedka –

poškodeného“, doručené 1. júla 2010, pričom o jeho sťažnosti proti tomuto uzneseniu

rozhodovala okresná prokuratúra, ktorá uznesením č. k. -50 z 2. augusta 2010

sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietla.

Podľa bodu 3 sa uznesenie považuje za

právoplatné, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľné, ak zákon síce proti

nemu pripúšťa sťažnosť, ale podaná sťažnosť bola zamietnutá.

Z uvedeného je teda zrejmé, že trestné konanie napádané sťažnosťou sťažovateľa

bolo právoplatne skončené 2. augusta 2010, t. j. dňom vydania rozhodnutia, ktorým bola

zamietnutá sťažnosť sťažovateľa smerujúca proti uzneseniu vyšetrovateľa.

Sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, k porušeniu ktorého malo dôjsť v dôsledku postupu vyšetrovateľa v trestnom konaní

vednom pod ČVS: ORP-161/OVK-CA-2010, ktoré, ako už bolo uvedené, bolo právoplatne

skončené 2. augusta 2010, pričom od 2. augusta 2010 do 6. decembra 2010, keď sťažovateľ

podal svoju sťažnosť adresovanú ústavnému súdu na poštovú prepravu, nepochybne

uplynula dvojmesačná lehota podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že postupom vyšetrovateľa boli porušené aj

sťažovateľom bližšie nešpecifikované práva jeho syna, ústavný súd podotýka, že podľa § 49

ústavnú sťažnosť môže podať len fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili

„jej“ základné práva alebo slobody, v nadväznosti na . Ústavnú sťažnosť

nemôže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných

práv a slobôd iných osôb, nie svojich (m. m. , ). Vzhľadom na

uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, pretože bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení

rozhodnutia vyšetrovateľa je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody

sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2011