Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 74/2011
PDF · 92.6 KB
No categories available
II. ÚS 74/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. S., L., vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky a základného práva zaručeného v čl. 16 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 Cob 60/2010
zo 16. marca 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. P. S. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára
2011 doručená sťažnosť Ing. P. S., L. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva
zaručeného čl. 16 ods. 1 ústavy uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 41 Cob 60/2010 zo 16. marca 2010.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 28 Cbr 10/2004-35 z 9. novembra
2005 vymenovaný za likvidátora obchodnej spoločnosti P., s. r. o., L. Dôvodom bola
skutočnosť, že jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti bol sťažovateľ, a
preto ho okresný súd v zmysle § 71 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka vymenoval za
likvidátora tejto spoločnosti.
Proti uzneseniu v časti výroku o vymenovaní za likvidátora podal sťažovateľ
odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 41 Cob 60/2010 zo 16. marca
2010 tak, že uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o vymenovaní sťažovateľa
za likvidátora potvrdil.
Podľa sťažovateľa krajský súd svojím uznesením porušil jeho základné ľudské práva
a slobody na nedotknuteľnosť jeho osoby a jeho súkromia, keď mu nariadil vykonávať
funkciu likvidátora spoločnosti proti jeho vôli. Uvedené je podľa sťažovateľa aj v rozpore
s Obchodným zákonníkom, na ktorý sa krajský súd odvoláva v odôvodnení svojho
uznesenia.
Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd zrušil
uznesenie krajského súdu sp. zn. 41 Cob 60/2010 zo 16. marca 2010.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie čl. 2 ods. 3 ústavy a základného práva
zaručeného v čl. 16 ods. 1 ústavy uznesením krajského súdu sp. zn. 41 Cob 605/2010
zo 16. marca 2010.
Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie čl. 2
ods. 3 ústavy a základného práva zaručeného v čl. 16 ods. 1 ústavy uznesením krajského
súdu sp. zn. 41 Cob 605/2010 zo 16. marca 2010, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu
č. k. 28 Cbr 10/2004-35 z 9. novembra 2005, je oneskorene podaná.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3
Sťažovateľom napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn. 41 Cob 60/2010
zo 16. marca 2010 nadobudlo právoplatnosť 11. mája 2010, sťažnosť bola ústavnému súdu
doručená 24. februára 2011.
Z uvedeného vyplýva, že od 11. mája 2010, keď sťažovateľom napadnuté uznesenie
krajského súdu nadobudlo právoplatnosť, do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu, t. j. do
24. februára 2011, uplynula lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť odmietol ako
oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. marca 2011