Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 90/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. B., D., zastúpeného spoločnosťou K., s. r. o.,

konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. J. B., B., ktorou namietal porušenie svojho

základného práva vlastniť majetok podľa , práva pokojne

užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a svojho práva na právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení

s a postupom Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. V. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. septembra 2010 doručená sťažnosť JUDr. V. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

,,dodatkový protokol“) a svojho práva na právnu ochranu podľa a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

v spojení s a postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ministerstvo“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ ako navrhovateľ bol účastníkom

súdneho konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktoré bolo vedené proti

ministerstvu ako odporcovi pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len

,,najvyšší súd“). Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. zo 16. februára 2010

bolo konanie zastavené a ministerstvo bolo zaviazané zaplatiť sťažovateľovi trovy konania

v sume 454,96 € k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7. apríla 2010 a vykonateľnosť 11. apríla

2010. Keďže ministerstvo nesplnilo svoju povinnosť zaplatiť sťažovateľovi v určenej lehote

uvedenú sumu trov konania, sťažovateľ podal 22. apríla 2010 súdnemu exekútorovi JUDr.

P. M., PhD., návrh na vykonanie exekúcie. Príslušný exekučný súd vydal 27. apríla 2010

poverenie na vykonanie exekúcie.

3. Ku dňu podania sťažnosti nebola pohľadávka sťažovateľa uspokojená, pričom

podľa jeho názoru ,,ministerstvo bez akéhokoľvek právneho dôvodu zadržiava môj majetok

v hodnote 509,92 € (z titulu trov súdneho konania a trov exekučného konania)“. Podľa

sťažovateľa postupom ministerstva dochádza k porušovania jeho označených práv, a preto

podal sťažnosť ústavnému súdu, v petite ktorej sa domáha, aby ústavný súd nálezom

vyslovil, že jeho označené práva postupom ministerstva porušené boli, prikázal ministerstvu

uspokojiť jeho pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní do 15 dní od právoplatnosti

nálezu, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov

konania pred ústavným súdom v sume 303,31 €.

4. Na výzvu ústavného súdu sa listom z 10. januára 2011 k sťažnosti vyjadrilo

ministerstvo. V podstatnom uviedlo, že (i) sťažovateľ podaním návrhu na vykonanie

exekúcie využil zákonný prostriedok, aby jeho pohľadávka bola uhradená, a to podaním

návrhu na vykonanie exekúcie, (ii) sťažovateľ nešpecifikoval postup, ktorým malo byť

zasiahnuté do jeho práv a napokon, že (iii) ministerstvo sa nikdy nebránilo splneniu

povinnosti nahradiť trovy konania uloženej právoplatným uznesením najvyššieho súdu

a začiatkom roku 2011 bol daný pokyn na úhradu vymáhanej pohľadávky. Na základe

uvedeného ministerstvo navrhlo, aby sťažnosti vyhovené nebolo.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa má každý právo vlastniť majetok.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu, a keďže pri jej predbežnom prerokovaní zistil,

že je v časti neprípustná, v časti zjavne neopodstatnená a v časti na jej prerokovanie nemá

právomoc, rozhodol o jej odmietnutí.

7. K odmietnutiu sťažnosti v časti namietajúcej porušenie práv podľa čl. 20

a dodatkového protokolu

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že

sťažovateľ v záujme ochrany svojich práv vlastniť majetok a tento pokojne užívať využil

zákonný a jemu dostupný účinný prostriedok nápravy – návrh na vykonanie exekúcie.

Samotná skutočnosť, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu jeho vymáhaná

pohľadávka nebola exekučne uspokojená, ešte neznamená, že exekúcia vykonávaná súdnym

exekútorom na základe poverenia exekučného súdu nie je účinným právnym prostriedkom

nápravy vo vzťahu k tvrdenému porušeniu označených práv. Napokon, účinnosť tohto

právneho prostriedku nápravy bola v exekučnej veci sťažovateľa preukázaná tým, že došlo

k vymoženiu pohľadávky sťažovateľa ako oprávneného. Z oznámenia súdneho exekútora

z 24. februára 2011 zaslaného ústavnému súdu vyplýva, že celá vymáhaná pohľadávka

(454,96 € + 54,69 €) bola uspokojená pripísaním peňažných prostriedkov od povinného na

účet súdneho exekútora 7. februára 2011. Následne 17. februára 2011 bola predmetná suma

poukázaná na účet identifikovaný v návrhu na vykonanie exekúcie. Ústavný súd preto

sťažnosť v tejto časti odmietol pre neprípustnosť. O vyčerpaní právnych prostriedkov na

ochranu označených práv sťažovateľa in concreto nemožno uvažovať, pretože v čase

podania sťažnosti ústavnému súdu exekučné konanie neprebiehalo z časového a procesného

hľadiska takým spôsobom, ktorý by z neho nerobil účinný prostriedok nápravy.

8. K odmietnutiu sťažnosti v časti namietajúcej porušenie práv podľa čl. 46

ods. 1 a dohovoru

V tejto časti ústavný súd sťažnosť odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť, pretože

ministerstvo v prípade sťažovateľa nemalo ústavnú a zákonnú právomoc poskytnúť mu

súdnu či inú právnu ochranu tak, ako to predpokladajú uvedené ustanovenia

a dohovoru. Ministerstvo vystupovalo ako ktorýkoľvek iný právny subjekt, ktorý bol

rozhodnutím súdu zaviazaný nahradiť úspešnému druhému účastníkovi súdneho konania

jeho trovy a súdnu ochranu poskytoval sťažovateľovi príslušný exekučný súd, ktorý poveril

súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Nebolo preto na mieste uvažovať nad akoukoľvek

súvislosťou medzi označeným postupom ministerstva (nečinnosťou pri platení právoplatne

priznaných trov konania) a možným zásahom do označených práv sťažovateľa.

III.

9. Ústavnému súdu bolo 8. marca 2011 faxom doručené čiastočné späťvzatie

sťažnosti, a to v časti, kde sťažovateľ požadoval, aby ústavný súd prikázal ministerstvu

uspokojiť jeho pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní. Sťažovateľ v tomto podaní

uviedol, že 18. februára 2011 bola jeho pohľadávka uspokojená prevodom vymoženého

plnenia na účet jeho právneho zástupcu, a navrhol, aby ústavný súd podľa § 96 ods. 1

v spojení s v tejto časti

konanie zastavil. Vo zvyšnej časti (požadované vyslovenie porušenia označených práv,

primerané finančné zadosťučinenie, náhrada trov konania) sťažovateľ trval na podanej

sťažnosti. O navrhovanom čiastočnom zastavení konania však ústavný súd nerozhodoval,

pretože ani v prípade, ak by vyhovel sťažnosti, nemohol by zaviazať ministerstvo uspokojiť

pohľadávku sťažovateľa vymáhanú v exekučnom konaní. Na splnenie tejto povinnosti už

totiž ministerstvo bolo zaviazané právoplatným uznesením najvyššieho súdu, čo zakladá

prekážku res iudicata a nedostatok právomoci ústavného súdu na takéto rozhodnutie.

10. Keďže ústavný súd sťažnosť v celosti odmietol, nezaoberal sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa (primerané finančné zadosťučinenie, náhrada trov konania), keďže tieto sú

viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2011