Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PL. ÚS 91/2011
PDF · 124.32 KB
No categories available
PL. ÚS 91/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 23. marca 2011
v konaní podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o návrhu Krajského
súdu v Banskej Bystrici, zastúpeného predsedníčkou senátu JUDr. D. M., na vyslovenie
nesúladu § 14 ods. 3 v spojení s § 21 a § 22 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov
s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky takto
rozhodol:
Konanie o návrhu Krajského súdu v Banskej Bystrici z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 13. apríla
2010 doručený návrh Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „navrhovateľ“ alebo
„krajský súd“), zastúpeného predsedníčkou senátu JUDr. D. M., na začatie konania podľa
čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 14 ods. 3
v spojení s § 21 a § 22 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“)
s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy.
2. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ ho podáva v súvislosti so svojou rozhodovacou
činnosťou, konkrétne vo veci MUDr. B. a spol. proti Správe katastra B. B. (ďalej len
„správny orgán“) o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci č. V 3618/08 zo
14. novembra 2008 vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 24 Sp 29/09.
3. Správny orgán označeným rozhodnutím zamietol návrh na zápis vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o vstavbe uzatvorenej medzi
stavebníkmi a vlastníkmi bytov v bytovom dome.
4. Rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že na účinnosť zmluvy o vstavbe je
potrebný zápis do katastra nehnuteľností. Ustanovenie § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve
bytov síce ustanovuje, že ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú
o zmluve o vstavbe, rozhoduje sa vždy hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou
väčšinou hlasov, avšak uvedené ustanovenie sa týka iba spôsobu hlasovania o otázke, či sa
má v dome realizovať vstavba. Nevyplýva však z neho, že na platnosť zmluvy by
postačovalo uzavretie zmluvy väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
5. Správny orgán poukázal na ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého je iba vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podielový spoluvlastník má tie isté
práva a povinnosti ako vlastník, pričom v zmysle čl. 20 ods. 1 ústavy má vlastnícke právo
všetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu.
6. Zmluvou o vstavbe prevádzajú vlastníci bytov časť svojho spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na stavebníka, preto každý
jednotlivý vlastník musí v zmluve prejaviť svoju vôľu previesť vlastníctvo časti jeho
spoluvlastníckeho podielu a absenciu tohto prejavu vôle nemôže nahradiť rozhodnutie
väčšiny. Zmluvu o vstavbe preto podľa správneho orgánu musia uzavrieť všetci vlastníci
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
7. Stavebník napadol rozhodnutie správneho orgánu zo 14. novembra 2008
argumentujúc, že podmieňovanie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
súhlasom všetkých vlastníkov bytov je aplikáciou práva, ktorá je v rozpore s právnym
predpisom. Ak zákon vo svojom ustanovení vyžaduje dvojtretinovú väčšinu, nemôže
správny orgán konajúci vo veci vyžadovať „100%-tný súhlas všetkých hlasov“. Aby
zákonodarca zabránil šikanóznemu správaniu minority vo vzťahu k právnym otázkam
upraveným v § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, vytvoril dvojtretinový cenzus.
Argumentácia správneho orgánu § 123 Občianskeho zákonníka a čl. 20 ods. 1 ústavy je
nadbytočná, resp. irelevantná pri posudzovaní daného právneho vzťahu.
8. Navrhovateľ bol toho názoru, že obsah ustanovení § 14 ods. 3 vo vzťahu k § 21
a § 22 zákona o vlastníctve bytov nie je vo vzájomnom súlade, naopak, vzhľadom
na vzájomnú rozpornosť spôsobuje výkladové a aplikačné problémy do takej miery, že
vyvoláva stav právnej neistoty v rozpore s princípom právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy).
9. V danom prípade nie je v súlade spôsob rozhodovania o zmluve o vstavbe
ustanovený v § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov s ustanoveniami § 21 a § 22 uvedeného
zákona upravujúci spôsob „samotnej realizácie“ zmluvy, do ktorého „sa už väčšinový
princíp nepremietol“.
10. Navrhovateľ taktiež navrhol „... ústavnému súdu posúdiť, či uplatňovanie
väčšinového princípu pri rozhodovaní o zmluvách o vstavbe je ústavne ospravedlniteľným
zásahom, resp. dovoleným obmedzením vlastníka bytu s nakladaním s predmetom jeho
spoluvlastníctva spoločných častí domu a spoločných zariadení ...“.
12. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd
nálezom vyslovil nesúlad § 14 ods. 3 v spojení s § 21 a § 22 zákona o vlastníctve bytov s čl.
1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy.
13. Podaním z 21. decembra 2010 doručeným ústavnému súdu 28. decembra 2010
však navrhovateľ vzal návrh späť v celom rozsahu a navrhol konanie zastaviť.
II.
1. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
2. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov
s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom.
3. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh
súd.
4. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
5. Podľa ustanovenia § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie
pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo
6. Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať
za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť
celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
7. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu sa s výnimkou konania o sťažnosti
podľa čl. 127 ústavy pre všetky ďalšie konania vedené ústavným súdom pre späťvzatie
návrhu primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (m. m. PL. ÚS 17/99
z 15. apríla 1999, PL. ÚS 4/2010 z 10. marca 2010).
8. Aplikujúc citovanú právnu úpravu a svoju ustálenú judikatúru ústavný súd posúdil
procesný úkon navrhovateľa vyplývajúci z písomného podania z 21. decembra 2010, pričom
dospel k záveru, že v posudzovanom prípade neexistuje žiadny ústavne relevantný dôvod
na to, aby späťvzatiu návrhu navrhovateľa nevyhovel, a preto konanie o návrhu
navrhovateľa týmto uznesením zastavil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. marca 2011