Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 108/2011
PDF · 158.55 KB
No categories available
II. ÚS 108/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. E. Š., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 66/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra
2010 doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 66/2008 (ďalej aj „namietané
konanie“). Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 14. decembra 2010.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v podstatnom uviedol:
«Dňa 09.09.2008 som podal návrh na Okresný súd Bratislava III (ďalej len
„konajúci súd“), proti odporcovi Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
evidovaný pod spis. zn.: 6C 66/2008. Spor sa týka škody vo výške 551 100,00 Sk, ktorá bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom Inšpektorátu práce B.
Dňa 27.10.2008 Mgr. D. V. (ďalej len „vyššia súdna úradníčka“ konajúceho súdu),
vyzvala sťažovateľa uhradiť súdny poplatok vo výške 18 533,00 Sk. Sťažovateľ s uvedenou
sumou nesúhlasil z dôvodu, že v spore, kde sa jedná o náhradu spôsobenej škody pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom sa súdny poplatok za žalobu nevyrubuje.
Z toho dôvodu podal dňa 07.11.2008 na konajúci súd vo veci sťažnosť.
Na sťažnosť reagovala vyššia súdna úradníčka dňa 12.11.2008 tak, že sa
ospravedlnila za nesprávne vyrubený súdny poplatok, a sumu súdneho poplatku stanovila
na výšku 21 560,00 Sk. Takéto konanie vyššej súdnej úradníčky považuje sťažovateľ za
mimoriadne neodborné a účelové, nakoľko súdna úradníčka sťažnosť, ktorá bola podaná
voči jej konaniu..., ktorého cieľom bolo poškodiť občana, tak sama vyhodnotila sťažnosť
a protiprávnosť ešte prehĺbila tým, že pôvodnú sumu súdneho poplatku vo výške 18 533,00
Sk, zvýšila na sumu ako už bolo vyššie uvedené.
V tejto súvislosti uvádzame, že pod vplyvom nesprávneho úradného postupu
Inšpektorátu práce B., bol sťažovateľ prepustený zo zamestnania ako vodič... v D., a.s. B.
Protiprávnosť konania Inšpektorátu práce B. bola vyhodnotená nielen Národným
inšpektorátom práce K., ale aj Krajskou prokuratúrou v B. ... V nadväznosti na uvedené sa
konanie vyššej súdnej úradníčky v tom, že občan, ktorý bol na svojich právach poškodený,
má ešte platiť súdny poplatok vo výške 21 560,00 Sk, sa javí sťažovateľovi ako nemorálne
až s prejavom cynickosti.
Sťažovateľ voči konaniu vyššej súdnej úradníčky opakovane podal podnet dňa
12.12.2008. ...
Vo veci konala podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava III JUDr. E. F. ..., ktorá
09.01.2009 oznámila sťažovateľovi predĺženie lehoty na vybavenie sťažnosti do troch
mesiacov od doručenia sťažnosti konajúcemu súdu, t.j. od 02.12.2008.
Z dôvodu, že sťažnosť nebola v stanovenej lehote vybavená, podal sťažovateľ dňa
04.05.2009 sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle ust. § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z
o súdoch..., predsedovi konajúceho súdu... Predseda konajúceho súdu však sťažnosť
nevyhodnotil a nezaslal sťažovateľovi nijakú písomnú odpoveď.
Prieťahy v konaní preveril na konajúcom súde aj Verejný ochranca práv..., ktorý
v liste zo dňa 13.04.2009, pod č.j.: 3370/2009/VOP konštatoval, že bolo preukázané
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
Podpredsedkyňa konajúceho súdu listom na sťažnosť sťažovateľa zo dňa 02.12.2008,
odpovedala listom zo dňa 16.07.2009 tak, že uviedla, že vyššia súdna úradníčka nesprávne
vyrubila súdny poplatok a za takéto pochybenie sa však sťažovateľovi neospravedlnila. ...
V čase, kedy konajúci súd riešil sťažnosť vo veci vyrubenia súdneho poplatku, tak súd
vo veci nekonal a nebol vykonaný žiadny úkon ani verejné pojednávanie, čím vznikol
zbytočný prieťah v konaní v dĺžke sedem mesiacov v dôsledku nečinnosti sudkyne, ktorá
spor sťažovateľa s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR rozhodovala...
V dôsledku námietky odporcu v konaní, ktorý zastával názor, že konajúci súd nie je
na konanie miestne príslušný, tak Krajský súd v Bratislave vo veci miestnej príslušnosti
vydal uznesenie dňa 17.06.2010, č.k. 9Nc C19/2010-137, kedy rozhodol o námietke a dňa
21.07.2010 bolo uznesenie doručené konajúcemu súdu, ktorý súd však súdny spis neodstúpil
na Okresný súd Bratislava I, ale tento jednoduchý administratívny úkon vykonal až po
dvoch mesiacoch, a to dňa 17.09.2010.
Sťažovateľ podal dňa 22.09.2010 na konajúci súd sťažnosť na prieťahy v konaní
z dôvodu prieťahu pri odstúpení spisu na miestne príslušný súd, teda na Okresný súd
Bratislava I. Sťažnosť vyriešil predseda konajúceho súdu tak, že... len oznámil
sťažovateľovi, že vec bola 17.09.2010 odstúpená Okresnému súdu Bratislava I.
Skutočnosť, že taký jednoduchý administratívny úkon, ako je odstúpenie spisu na
miestne príslušný súd trvalo dva mesiace, považuje sťažovateľ za zbytočný a ničím
neopodstatnené prieťah v konaní, zavinený konajúcim sudcom okresného súdu. ...
V súčasnosti sa súdny spis nachádza na Okresnom súde Bratislava I, pod. spis.zn.:
15C 102/2010 a bol pridelený na vybavenie sudcovi JUDr. B., kedy stále trvá vo veci stav
právnej neistoty.
K veci je potrebné uviesť, že návrh na súdne konanie bol podaný dňa 09.09.2008
a po rozhodnutí Krajského súdu Bratislava, bol dňa 17.09.2010 zaslaný miestne
príslušnému súdu, a to Okresnému súdu Bratislava I. Celé dva roky sa riešili len otázky
týkajúce sa súdneho poplatku a miestnej príslušnosti súdu. ... Z uvedeného vyplýva, že
konajúci súd bol v konaní nečinný, neúmerne predlžoval konanie aj tým, že vyššia súdna
úradníčka vyrubovala protiprávne súdne poplatky v spore, ktorý je bezplatný, nakoľko
vznikla škoda pri výkone verejnej moci. ...»
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí
jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Základné právo J. B., B., upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, v konaní vedenom
Okresným súdom Bratislava III, pod spis.zn.: 6C 66/2008 porušené bolo.
Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje uhradiť finančné zadosťučinenie vo
výške 6 000,00 EUR (slovom šesťtisíc EUR) J. B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti
ústavného nálezu.
Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje vyplatiť JUDr. E. Š., advokátovi, B.,
trovy právneho zastúpenia vo výške 435,98 EUR (slovom štyristotridsaťpäť EUR 98 centov)
do dvoch mesiacov od právoplatnosti ústavného nálezu, na účet...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný
súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným
postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné
právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
IV. ÚS 390/08). Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,
pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho
prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na
začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku
rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha (petit). Ústavný súd teda môže rozhodnúť len
o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,
ktorého označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Platí to predovšetkým
v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05,
Vzhľadom na viazanosť ústavného súdu petitom sťažnosti považoval ústavný súd pri
predbežnom prerokovaní za právne významné, že sťažovateľ v návrhu rozhodnutia, ktorého
sa od ústavného súdu vo svojej sťažnosti domáha, žiada vyslovenie porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 66/2008.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný
súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde
uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01,
I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza
k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov
skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Zo zapožičaného spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 66/2008 ústavný súd zistil, že
okresný súd 15. decembra 2009 postúpil vec sťažovateľa Okresnému súdu Bratislava I
z dôvodu jeho miestnej príslušnosti. O námietke sťažovateľa proti postúpeniu veci rozhodol
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 9 NcC 19/2010-137 zo 17. júna 2010 tak, že
námietka sťažovateľa nie je dôvodná a na konanie vo veci je príslušný Okresný súd
Bratislava I. Označené uznesenie Krajského súdu v Bratislave bolo doručené sťažovateľovi
8. septembra 2010, keď nadobudlo aj právoplatnosť. Spis okresného súdu bol 20. septembra
2010 postúpený miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému
súdu (15. decembra 2010) sa vec nachádzala na Okresnom súde Bratislava I. Sťažovateľ
namietal prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý vo veci samej v čase podania sťažnosti už
nekonal. Z uvedeného dôvodu okresný súd už nemohol žiadnym ústavne relevantným
spôsobom ovplyvňovať priebeh namietaného konania ani spôsobovať prieťahy v ňom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci
domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase, keď
v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, bolo
potrebné sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť pre jej zjavnú
neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi
sťažovateľa uplatnenými v jeho sťažnosti už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. marca 2011