Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 108/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. E. Š., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra

2010 doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava III

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané

konanie“). Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 14. decembra 2010.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v podstatnom uviedol:

«Dňa 09.09.2008 som podal návrh na Okresný súd Bratislava III (ďalej len

„konajúci súd“), proti odporcovi Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR,

evidovaný pod spis. zn.: . Spor sa týka škody vo výške 551 100,00 Sk, ktorá bola

spôsobená nesprávnym úradným postupom Inšpektorátu práce B.

Dňa 27.10.2008 Mgr. D. V. (ďalej len „vyššia súdna úradníčka“ konajúceho súdu),

vyzvala sťažovateľa uhradiť súdny poplatok vo výške 18 533,00 Sk. Sťažovateľ s uvedenou

sumou nesúhlasil z dôvodu, že v spore, kde sa jedná o náhradu spôsobenej škody pri výkone

verejnej moci nesprávnym úradným postupom sa súdny poplatok za žalobu nevyrubuje.

Z toho dôvodu podal dňa 07.11.2008 na konajúci súd vo veci sťažnosť.

Na sťažnosť reagovala vyššia súdna úradníčka dňa 12.11.2008 tak, že sa

ospravedlnila za nesprávne vyrubený súdny poplatok, a sumu súdneho poplatku stanovila

na výšku 21 560,00 Sk. Takéto konanie vyššej súdnej úradníčky považuje sťažovateľ za

mimoriadne neodborné a účelové, nakoľko súdna úradníčka sťažnosť, ktorá bola podaná

voči jej konaniu..., ktorého cieľom bolo poškodiť občana, tak sama vyhodnotila sťažnosť

a protiprávnosť ešte prehĺbila tým, že pôvodnú sumu súdneho poplatku vo výške 18 533,00

Sk, zvýšila na sumu ako už bolo vyššie uvedené.

V tejto súvislosti uvádzame, že pod vplyvom nesprávneho úradného postupu

Inšpektorátu práce B., bol sťažovateľ prepustený zo zamestnania ako vodič... v D., a.s. B.

Protiprávnosť konania Inšpektorátu práce B. bola vyhodnotená nielen Národným

inšpektorátom práce K., ale aj Krajskou prokuratúrou v B. ... V nadväznosti na uvedené sa

konanie vyššej súdnej úradníčky v tom, že občan, ktorý bol na svojich právach poškodený,

má ešte platiť súdny poplatok vo výške 21 560,00 Sk, sa javí sťažovateľovi ako nemorálne

až s prejavom cynickosti.

Sťažovateľ voči konaniu vyššej súdnej úradníčky opakovane podal podnet dňa

12.12.2008. ...

Vo veci konala podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava III JUDr. E. F. ..., ktorá

09.01.2009 oznámila sťažovateľovi predĺženie lehoty na vybavenie sťažnosti do troch

mesiacov od doručenia sťažnosti konajúcemu súdu, t.j. od 02.12.2008.

Z dôvodu, že sťažnosť nebola v stanovenej lehote vybavená, podal sťažovateľ dňa

04.05.2009 sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle ust. Z.z

o súdoch..., predsedovi konajúceho súdu... Predseda konajúceho súdu však sťažnosť

nevyhodnotil a nezaslal sťažovateľovi nijakú písomnú odpoveď.

Prieťahy v konaní preveril na konajúcom súde aj Verejný ochranca práv..., ktorý

v liste zo dňa 13.04.2009, pod č.j.: 3370/2009/VOP konštatoval, že bolo preukázané

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

SR.

Podpredsedkyňa konajúceho súdu listom na sťažnosť sťažovateľa zo dňa 02.12.2008,

odpovedala listom zo dňa 16.07.2009 tak, že uviedla, že vyššia súdna úradníčka nesprávne

vyrubila súdny poplatok a za takéto pochybenie sa však sťažovateľovi neospravedlnila. ...

V čase, kedy konajúci súd riešil sťažnosť vo veci vyrubenia súdneho poplatku, tak súd

vo veci nekonal a nebol vykonaný žiadny úkon ani verejné pojednávanie, čím vznikol

zbytočný prieťah v konaní v dĺžke sedem mesiacov v dôsledku nečinnosti sudkyne, ktorá

spor sťažovateľa s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR rozhodovala...

V dôsledku námietky odporcu v konaní, ktorý zastával názor, že konajúci súd nie je

na konanie miestne príslušný, tak Krajský súd v Bratislave vo veci miestnej príslušnosti

vydal uznesenie dňa 17.06.2010, č.k. -137, kedy rozhodol o námietke a dňa

21.07.2010 bolo uznesenie doručené konajúcemu súdu, ktorý súd však súdny spis neodstúpil

na Okresný súd Bratislava I, ale tento jednoduchý administratívny úkon vykonal až po

dvoch mesiacoch, a to dňa 17.09.2010.

Sťažovateľ podal dňa 22.09.2010 na konajúci súd sťažnosť na prieťahy v konaní

z dôvodu prieťahu pri odstúpení spisu na miestne príslušný súd, teda na Okresný súd

Bratislava I. Sťažnosť vyriešil predseda konajúceho súdu tak, že... len oznámil

sťažovateľovi, že vec bola 17.09.2010 odstúpená Okresnému súdu Bratislava I.

Skutočnosť, že taký jednoduchý administratívny úkon, ako je odstúpenie spisu na

miestne príslušný súd trvalo dva mesiace, považuje sťažovateľ za zbytočný a ničím

neopodstatnené prieťah v konaní, zavinený konajúcim sudcom okresného súdu. ...

V súčasnosti sa súdny spis nachádza na Okresnom súde Bratislava I, pod. spis.zn.:

a bol pridelený na vybavenie sudcovi JUDr. B., kedy stále trvá vo veci stav

právnej neistoty.

K veci je potrebné uviesť, že návrh na súdne konanie bol podaný dňa 09.09.2008

a po rozhodnutí Krajského súdu Bratislava, bol dňa 17.09.2010 zaslaný miestne

príslušnému súdu, a to Okresnému súdu Bratislava I. Celé dva roky sa riešili len otázky

týkajúce sa súdneho poplatku a miestnej príslušnosti súdu. ... Z uvedeného vyplýva, že

konajúci súd bol v konaní nečinný, neúmerne predlžoval konanie aj tým, že vyššia súdna

úradníčka vyrubovala protiprávne súdne poplatky v spore, ktorý je bezplatný, nakoľko

vznikla škoda pri výkone verejnej moci. ...»

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí

jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo J. B., B., upravené v SR, v konaní vedenom

Okresným súdom Bratislava III, pod spis.zn.: porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje uhradiť finančné zadosťučinenie vo

výške 6 000,00 EUR (slovom šesťtisíc EUR) J. B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

ústavného nálezu.

Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje vyplatiť JUDr. E. Š., advokátovi, B.,

trovy právneho zastúpenia vo výške 435,98 EUR (slovom štyristotridsaťpäť EUR 98 centov)

do dvoch mesiacov od právoplatnosti ústavného nálezu, na účet...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

). Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Ústavný súd je podľa viazaný návrhom na

začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha (petit). Ústavný súd teda môže rozhodnúť len

o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,

ktorého označil za porušovateľa svojich práv ( ). Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

).

Vzhľadom na viazanosť ústavného súdu petitom sťažnosti považoval ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní za právne významné, že sťažovateľ v návrhu rozhodnutia, ktorého

sa od ústavného súdu vo svojej sťažnosti domáha, žiada vyslovenie porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Zo zapožičaného spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že

okresný súd 15. decembra 2009 postúpil vec sťažovateľa Okresnému súdu Bratislava I

z dôvodu jeho miestnej príslušnosti. O námietke sťažovateľa proti postúpeniu veci rozhodol

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -137 zo 17. júna 2010 tak, že

námietka sťažovateľa nie je dôvodná a na konanie vo veci je príslušný Okresný súd

Bratislava I. Označené uznesenie Krajského súdu v Bratislave bolo doručené sťažovateľovi

8. septembra 2010, keď nadobudlo aj právoplatnosť. Spis okresného súdu bol 20. septembra

2010 postúpený miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie

a rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému

súdu (15. decembra 2010) sa vec nachádzala na Okresnom súde Bratislava I. Sťažovateľ

namietal prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý vo veci samej v čase podania sťažnosti už

nekonal. Z uvedeného dôvodu okresný súd už nemohol žiadnym ústavne relevantným

spôsobom ovplyvňovať priebeh namietaného konania ani spôsobovať prieťahy v ňom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa v čase, keď

v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, bolo

potrebné sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť pre jej zjavnú

neopodstatnenosť podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľa uplatnenými v jeho sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2011