Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 136/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., V., vo veci namietaného porušenia základného

práva na zákonného sudcu podľa v konaní

vedenom Okresným súdom Brezno pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára

2011 doručená sťažnosť JUDr. O. M., V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na zákonného sudcu podľa

(ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Okresným súdom Brezno (ďalej len „okresný súd“).

Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 22. februára 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vystupuje ako žalobca v právnej veci vedenej

okresným súdom pod sp. zn. . Žalobu podal osobne do podateľne okresného

súdu 28. septembra 2010. Vec prostredníctvom elektronickej podateľne a náhodným

výberom sudcu pripadla do senátu sudkyne JUDr. E. C. Dňa 18. februára 2011 bol

sťažovateľovi doručený prípis okresného súdu z 11. februára 2011, v ktorom je ako sudca

podpísaný JUDr. T. G. Podľa sťažovateľa táto skutočnosť dokazuje, že v rozpore

s pridelením veci náhodným výberom elektronickou podateľňou vec bola daná na

rozhodnutie inému sudcovi. Sťažovateľ nebol o príčine zmeny sudcu informovaný.

Sťažovateľ považuje daný stav za porušenie základného práva na zákonného sudcu

podľa a navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označeného článku v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

s tým, aby sa okresnému súdu prikázalo, že vec má prerokovať a rozhodnúť sudkyňa JUDr.

E. C. Požaduje tiež priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 33 333 €. Napokon žiada

uložiť Kancelárii ústavného súdu zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa

advokátom, ktorého ustanovenie zároveň požaduje.

Z potvrdenia okresného súdu sp. zn. z 28. septembra 2010 vyplýva, že

v tento deň o 11.50 h bol prijatý návrh na začatie konania v právnej veci sťažovateľa proti

žalovanému Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky o ochranu osobnosti

s náhradou nemajetkovej ujmy, pričom vec bola pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr.

E. C.

Z prípisu okresného súdu sp. zn. z 11. februára 2011 adresovaného

sťažovateľovi vyplýva výzva, aby sťažovateľ oznámil, či si zvolí právneho zástupcu sám,

alebo mu má byť ustanovený opatrovník. V závere listu je uvedené meno sudcu JUDr. T. G.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Podstatou sťažnosti je námietka, podľa ktorej došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na zákonného sudcu podľa , keďže právnu vec sťažovateľa

vybavuje teraz nie zákonná sudkyňa, ktorej bola vec po podaní žaloby pridelená náhodným

výberom, ale iný sudca okresného súdu.

Nestrannosť sudcu sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti)

a straníckosti. V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktorú nadväzuje aj

judikatúra ústavného súdu, sa rozlišuje nestrannosť subjektívna a nestrannosť objektívna.

Subjektívne chápanie nestrannosti je posudzovaním správania sudcu. Objektívna

nestrannosť sa naproti tomu neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa

objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale

napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so

zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Do rámca skutočností

spochybňujúcich nestrannosť sudcu z objektívneho hľadiska patria predovšetkým rôzne

prípady inkompatibility, teda situácie, keď sudca rozhodujúci o veci mal s ňou do činenia

predtým v inom postavení. Ďalej do tejto skupiny patria prípady, keď vo veci koná miestne

alebo vecne nepríslušný súd alebo sudca, ktorý podľa rozvrhu práce nie je zákonným

sudcom (napr. ).

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Z podanej sťažnosti nevyplýva, že by sa sťažovateľ akýmkoľvek spôsobom pokúsil

o nápravu ním tvrdeného protiústavného stavu. Mohol požiadať o vysvetlenie, prečo došlo

k zmene v osobe sudcu, resp. mohol namietať osobu sudcu JUDr. T. G. v rámci námietky

zaujatosti. Sťažovateľ teda nevyčerpal účinné zákonné prostriedky nápravy v rámci

okresného súdu.

Sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukázal), že účinné prostriedky ochrany

označeného práva nevyužil z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto vôbec

neprichádzal ani do úvahy prípadný postup ústavného súdu podľa § 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011