Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 133/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa rozhodnutiami

Okresného súdu Žilina č. k. -377 zo 6. októbra 2009 a č. k. -383

zo 6. októbra 2009 a Krajského súdu v Žiline č. k. -424 z 31. augusta 2010 a

č. k. -429 z 31. augusta 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra

2010 doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vyznačujúca sa neurčitosťou svojho

obsahu, v ktorej sťažovateľ nešpecifikuje základné práva, ktorých porušenie namieta,

označením príslušných článkov (ďalej len „“), prípadne

záväznej medzinárodnej zmluvy. Z obsahu sťažnosti však možno vyvodiť, že jeho námietky

sa v podstate týkajú porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

rozhodnutiami Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. 9 C 1993/98-

377 zo 6. októbra 2009 a č. k. -383 zo 6. októbra 2009 a Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -424 z 31. augusta 2010 a č. k.

-429 z 31. augusta 2010.

Zo sťažnosti a z vyžiadaného spisového materiálu okresného súdu vyplýva, že

sťažovateľ je účastníkom konania na strane navrhovateľa vo veci neplatného zrušenia

pracovného pomeru vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. .

V priebehu konania okresný súd uznesením č. k. -377 zo 6. októbra 2009

nepripustil návrh sťažovateľa na zámenu účastníkov konania na strane odporcu (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“), ktoré na základe odvolania sťažovateľa potvrdil krajský súd

uznesením č. k. -429 z 31. augusta 2010 (ďalej len „uznesenie krajského

súdu“). Napadnuté uznesenia okresného súdu aj krajského súdu nadobudli právoplatnosť

20. októbra 2010.

Vo veci samej rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. -383 zo 6. októbra

2009 tak, že návrh sťažovateľa zamietol (ďalej len „rozsudok okresného súdu“). Z dôvodu

odvolania sťažovateľa rozsudok okresného súdu preskúmal krajský súd, ktorý tento v celom

rozsahu rozsudkom č. k. -424 z 31. augusta 2010 potvrdil. Napadnuté

rozsudky okresného súdu aj krajského súdu nadobudli právoplatnosť 20. októbra 2010.

Podstatou sťažnosti je vyjadrenie nesúhlasu sťažovateľa s uvedenými rozhodnutiami

okresného súdu, ako aj krajského súdu, keďže všeobecné súdy „neprihliadli vo svojom

konaní a rozhodovaní o mojom návrhu - žalobe hlavne na znenie ustanovenia § 221 písm. f)

, keďže mi ako navrhovateľovi... odňali možnosť konať pred

súdom“.

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom zrušil

napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského súdu a zaviazal okresný súd „pokračovať

v konaní... a vyniesť nový , správny rozsudok vo veci , ktorým súd potvrdí, že

môj pracovný pomer s odporkyňou... trvá, že je povinná zamestnať ma podľa platne

uzavretej pracovnej zmluvy a vykonať mi náhradu mzdy za obdobie nezamestnanosti

v dôsledku nezákonne rozviazaného pracovného pomeru so mnou spolu s úrokmi

z omeškania, uhradiť mi súdne trovy a trovy môjho právneho zastúpenia“.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu č. k.

-424, ako aj proti uzneseniu krajského súdu č. k. -429, obidve

z 31. augusta 2010, dovolanie.

Z dovolania sťažovateľa z 27. októbra 2010, ktoré si ústavný súd vyžiadal

v spolupráci s okresným súdom, vyplýva, že sťažovateľ v ňom uplatil námietku rozhodnutej

veci a taktiež namieta vady konania spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom

v zmysle a a . Zároveň

poukazuje na celkovú nesprávnosť vydaných rozhodnutí krajského súdu z hľadiska

právneho posúdenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať

a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti obom rozhodnutiam okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny

opravný prostriedok, ktoré sťažovateľ aj využil, a preto právomoc poskytnúť ochranu

označeným právam sťažovateľa mal krajský súd v odvolacom konaní. Tým je zároveň

vylúčená právomoc ústavného súdu.

Obdobné je to v prípade rozsudku a uznesenia krajského súdu, ktoré sťažovateľ

podľa zistenia ústavného súdu napadol dovolaním (z dôvodov „podľa § 236 ods. 2 a § 237

písm. d), f)“ pozn.), a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam má teraz

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania. Nie je totiž možné, aby

právomoc poskytnúť ochranu označeným právam mal zároveň aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ale aj ústavný súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011