Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 157/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. P. G., B., a Mgr. K. G., B., zastúpených JUDr. D. Š.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu zaručeného postupom

a rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 24. júna 2010

a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 18. novembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. P. G. a Mgr. K. G. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára

2011 doručená sťažnosť Mgr. P. G. a Mgr. K. G. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného

(ďalej len „“) postupom a rozsudkom

Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 24. júna

2010 a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 31. marca 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa návrhom podaným na okresnom súde

(sp. zn. ) domáhali nahradenia prejavu vôle s uzavretím zmluvy o prevode

vlastníctva bytu odporcu B., s. r. o., B. (ďalej len „odporca“).

Okresný súd napadnutým rozsudkom sp. zn. z 24. júna 2010 návrh

sťažovateľov zamietol a zaviazal ich na náhradu trov konania.

Sťažovatelia proti uvedenému rozsudku okresného súdu podali odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom sp. zn. z 18. novembra 2010

tak, že rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

Sťažovatelia v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namietajú, že im „konaním

súdov bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo vidí nielen v tom, že neboli vykonané

dôkazy, ktoré žiadal ale aj v tom, že došlo k nesprávnej aplikácii práva a zákona na tento

súdený prípad, teda, že súd zákonné predkupné právo navrhovateľa vylúčil z pôsobnosti

Z.z, a takýmto spôsobom odňal navrhovateľovi možnosť konať pred

súdom vo veci zákonného predkupného práva. Navrhovateľovi súd odňal možnosť konať

pred súdom tým, že prvostupňový súd návrh zamietol, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil

nesprávnym právnym posúdením veci ( ) a toto rozhodnutie bolo

odvolacím súdom potvrdené. Rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu prijaté

na základe nesprávneho právneho názoru, sú preto rozhodnutia, ktorými bola

navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, pričom zrušením predbežného opatrenia

aj keď mal súd v tomto konaní za preukázané, že odporca zriadi k predmetnému bytu

záložné právo nebola navrhovateľovi poskytnutá náležitá súdna ochrana má navrhovateľ

za to, že bolo porušené jeho ústavné právo... na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené

v .“.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli vydať tento nález:

„1/ Základné právo 1/ Mgr. P. G., 2/ Mgr. K. G. upravené v

Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k.

a v konaní vedenom na Krajskom súde Banská Bystrica pod č. k. 16

porušené bolo.

2/ Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu Banská

Bystrica, č. k -177 zo dňa 18.11.2010 a rozsudok Okresného súdu Banská

Bystrica č. k. -149 zo dňa 24.6.2010 a vec vracia na ďalšie konanie

Okresnému súdu Banská Bystrica.

3/ 1/ Mgr. P. G., 2/ Mgr. K. G. priznáva finančné zadosťučinenie 5.312,- EUR

/slovom päťtisíctristodvanásť EUR/, ktoré sú Krajský súd Banská Bystrica a Okresný súd

Banská Bystrica povinní 1/ Mgr. P. G. a 2/ Mgr. K. G. spoločne a nerozdielne vyplatiť

do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4/ 1/Mgr. P. G., 2/Mgr. K. G. priznáva trovy konania pozostávajúce z trov právneho

zastúpenia JUDr. D. Š., advokátky so sídlom B. vo výške 424,84 EUR, ktoré sú Krajský súd

Banská Bystrica a Okresný súd Banská Bystrica povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť

do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovatelia nepodali proti napadnutému rozsudku

krajského súdu dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že predložená sťažnosť napriek

kvalifikovanému zastúpeniu sťažovateľov advokátkou trpí viacerými nedostatkami, ktoré by

odôvodňovali ústavný súd, aby predloženú sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí, avšak uvedené nedostatky (napr. nedoložená plná moc, nedoložené

kópie napadnutých rozhodnutí súdov a pod.) ústavný súd najmä vzhľadom na výrok tohto

rozhodnutia nepovažoval za potrebné odstraňovať.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

1. V súvislosti s namietaným porušením označeného základného práva sťažovateľov

napadnutým rozsudkom okresného súdu ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity

ustanovený v , z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná

iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto

konštatuje, že nemá právomoc preskúmať rozhodnutie okresného súdu, keďže ho už

preskúmal na základe odvolania krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný

poskytnúť sťažovateľom ochranu ich právam.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti

napadnutému rozsudku okresného súdu odmietol pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie (m. m. , , ).

2. Podstata námietok sťažovateľov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského

súdu spočíva v tvrdení, že im postupom všeobecných súdov bola odňatá možnosť konať

v dôsledku „nevykonania navrhovaných dôkazov“ a v dôsledku „nesprávnej aplikácie

práva a zákona na tento súdený prípad“, s ktorou sa stotožnil aj krajský súd v napadnutom

rozsudku, čím podľa ich názoru došlo k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu zaručeného .

Z uvedeného je zrejmé, že námietky sťažovateľov spolu vzájomne súvisia,

vychádzajú z premisy, že všeobecné súdy podľa názoru sťažovateľov aplikovali ústavne

nekonformný výklad práva a že práve v dôsledku aplikácie ústavne nekonformného výkladu

zákona im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Sťažovatelia teda vlastne tvrdia, že

postupom všeobecných súdov boli pozbavení súdnej ochrany v súdnom konaní, teda

možnosti konať pred súdom v označenom konaní.

Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Ústavný súd pripomína, že dovolanie z dôvodu uvedeného v

považuje za účinný právny prostriedok nápravy porušenia základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a (postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť

konať pred súdom) (, ).

Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

Vzhľadom na citované ustanovenie mohli

sťažovatelia podať proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie a v rámci neho sa

domáhať ochrany označeného základného práva. Podľa zistenia ústavného súdu však

sťažovatelia dovolanie nepodali, preto možno urobiť záver, že sťažovatelia nevyčerpali

dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý im zákon na ochranu ich základných

práv účinne poskytuje a na ktorého použitie boli sťažovatelia oprávnení podľa Občianskeho

súdneho poriadku. Preto treba sťažnosť v tejto časti považovať za neprípustnú.

Sťažovatelia ani len netvrdili (tým menej preukazovali), že by nesplnili podmienku

vyčerpania opravného prostriedku z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto vôbec

neprichádzal do úvahy zo strany ústavného súdu postup v zmysle ustanovenia § 53 ods. 2

.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011