Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 145/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď., Ž., vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky, ako aj čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

nečinnosťou Ministerstva školstva Slovenskej republiky v konaní o žiadosti o pomoc

z 26. júla 2010 týkajúcej sa preskúmania rozhodnutia dekana PF KU a nečinnosťou Úradu

vlády Slovenskej republiky v konaní o sťažnosti na prieťahy vo vybavovaní podnetov

z 5. októbra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára

2011 doručená sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) spôsobené nečinnosťou Ministerstva školstva

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v konaní o žiadosti o pomoc z 26. júla 2010

týkajúcej sa preskúmania rozhodnutia dekana P. f. K. u. a spôsobené nečinnosťou Úradu

vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“) v konaní o sťažnosti na prieťahy vo

vybavovaní podnetov z 5. októbra 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Dňa 26. 07. 2010 som odoslal na adresu

Ministerstva(...) žiadosť o pomoc a žiadosť o preskúmanie rozhodnutia dekana PF KU

ohľadom neštandardného priebehu mojej dizertačnej skúšky v odbore Sociálna práca

dňa 11. 05. 2010. Obrátil som sa na Ministerstvo ako na správny orgán, i na orgán, ktorý

zároveň dohliada na kvalitu vyučovacieho procesu. Neobracal som sa naň ako na odvolací

orgán, čo z textu môjho podania zo dňa 26. 07. 2010 vyplýva jednoznačne. Upozorňoval

som Ministerstvo, že som dodržal v rámci K. u. zákonný postup a že som riadnu žiadosť

o preskúmanie rozhodnutia dekana PF KU odoslal rektorovi KU v zákonnom termíne.

Ministerstvo som v rámci podania(...) informoval, že rektor KU prof. T. Z. ako štatutárny

orgán verejnej vysokej školy podľa jeho prejavov na verejnosti nemá ovládať štátny jazyk,

čo má maximálne spochybňovať silu právnych aktov, ktoré podpisuje. Zároveň som

informoval Ministerstvo o vymáhaní nezákonných poplatkov za štúdium, o ktorom som ho

informoval bezvýsledne už skôr. Informoval som ho aj o konaní ostatných zamestnancov KU

v rozpore s (...)

Odpoveď Ministerstva zo dňa 03. 08. 2010 však nebola odpoveďou na moje podanie

zo dňa 26. 07. 2010, lebo obchádzala moje upozornenia na závažné porušenia platnej

legislatívy na KU, predovšetkým upozornenia na závažné porušovanie (...) a

medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ministerstvo sa zbavilo aj

zodpovednosti nad kvalitou vzdelávacieho procesu a odkázalo ma na príslušný súd.

Ministerstvo bolo pritom povinné na základe môjho upozornenia zo dňa 26. 07. 2010

začať viacero správnych konaní. Minimálne malo ísť o správne konanie ohľadom jazykovej

nedostatočnosti rektora KU, ktorá samotná je dôvodom na spochybnenie právnych aktov,

ktoré rektor KU podpisuje. Ďalej malo ísť o správne konanie ohľadom nezákonných

poplatkov, ktoré KU vymáha. Malo ísť aj o správne konanie ohľadom samotnej kvality

vyučovacieho procesu; v mojom prípade som totiž bol na KU ako verejnej vysokej škole

hodnotený na základe oponentského posudku, ktorý mi nanucuje vieru oponenta, a bol som

aj hodnotený na základe otázky, ktorú sme v doktorandskom stupni štúdia nepreberali.

Výsledok správnych konaní, ktoré malo Ministerstvo vykonať, a konaní, ktoré malo

Ministerstvo povinnosť iniciovať, napr, konanie Akreditačnej komisie Ministerstva, mal byť

pre mňa a pre moje doktorandské štúdium(...) dostatočným podkladom pre bezproblémové

pokračovanie v tomto štúdiu na inej vysokej škole.

Zo strany Ministerstva išlo opomenutím správnych konaní voči KU zároveň

o opomenutie ochrany mojich práv garantovaných zákonom o vysokých školách,

Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika

viazaná.

Dňa 30. 08. 2010 som osobne podal na Ministerstve podanie, v ktorom ho opätovne

upozorňujem na nedostatky na KU a na povinnosť Ministerstva začať správne konania.

Keďže som v zákonnej lehote, ani dodnes nedostal od Ministerstva odpoveď, podal

som osobne dňa 05. 10. 2010 podanie na Úrade vlády(...) do rúk predsedníčky vlády(...)

Rovnako ako upozorňujem Ministerstvo, aj Úrad vlády(...) na porušovanie legislatívy

Slovenskej republiky a (...) zo strany PF KU a KU celkovo ohľadom môjho

doktorandského štúdia(...)

Keďže podanie Úradu vlády zo dňa 05. 10. 2010 ostalo bez odozvy, podal som

osobne s patričným komentárom na Úrade vlády(...) toto podanie opätovne dňa

10. 12. 2010.

Úrad vlády odpovedal listom 11638-2/2010/IP-279/OPS zo dňa 20. 12. 2010(...)

Hoci v mojich podaniach Úradu vlády označujem moje práva, ktoré boli zo strany KU

porušené, a boli teda porušené aj nečinnosťou Ministerstva, premiérka a Úrad vlády takto

lživo tvrdia, že nevedia, akých práv sa domáham, vraj moje podanie nemožno považovať za

sťažnosť, vraj Sekcia kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády nemá byť z týchto dôvodov

príslušná na vybavenie môjho podania. Aj keby som neoznačil moje porušené práva, čo som

však urobil, nezákonné vymáhanie nezákonných poplatkov na verejnej vysokej škole KU je

korupciou, ktorá preukázateľne poškodzovala aj mňa, a touto korupciou sa Úrad vlády po

nečinnosti Ministerstva ako najvyšší správny orgán sa mal zaoberať. (...)

Ministerstvo školstva(...) jeho nečinnosťou porušilo moje garantované práva

článkom 46 ods. 1 (...) Týmto znemožnením domáhania sa mojich práv

prostredníctvom Ministerstva došlo zároveň zo strany Ministerstva k porušeniu môjho

práva garantovaného článkom 35 ods. 1 (...) a 42 ods. 1 (...) Všetky tieto

porušenia vyplývajú z ignorovania povinných konaní Ministerstvom ako ústredným

orgánom štátnej správy školstva a zároveň ako ústredným orgánom, ktorý má dohliadať na

zákonnosť vyučovacieho procesu, a ktorý má dohliadať zároveň aj na kvalitu vyučovacieho

procesu, a iniciovať konanie špeciálnych orgánov Ministerstva. (...)

Úrad vlády(...) opomenutím konania voči Ministerstvu(...) sa dopustil ako

Ministerstvo rovnakých porušení(...) Úrad vlády sa dopustil teda tiež porušenia mojich

spomínaných práv garantovaných (...) a medzinárodnými dohovormi(...) Navyše

Úrad vlády porušil aj právo na účinný opravný prostriedok podľa článku 13 Dohovoru(...)“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„(…) na základe výsledku preskúmania(...) mojej ústavnej sťažnosti žiadam

reparáciu porušenia mojich práv a slobôd, ktoré vzniklo nečinnosťou Ministerstva a Úradu

vlády(...), prikázaním povinného konania porušiteľom týchto práv a slobôd. V tomto

prípade má ísť o správne konanie Úradu vlády SR voči Ministerstvu školstva(...) a voči

verejnej vysokej škole KU v R.; a o správne konanie Ministerstva školstva(...) voči verejnej

vysokej škole KU v R.

Napokon podľa článku 127 ods. 3 žiadam od Úradu

vlády, ktorý ako ústredný orgán štátnej správy nekonal ani voči Ministerstvu, ani voči KU,

ako konať mal, finančné zadosťučinenie mojej nemajetkovej psychickej, spoločenskej a

morálnej ujmy porušením mojich práv garantovaných a

medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vo výške 60.000,- EUR.

Od Ministerstva tiež podľa článku 127 ods. 3 žiadam

odškodnenie mojej nemajetkovej psychickej, spoločenskej a morálnej ujmy porušením

mojich garantovaných práv tiež vo výške 60.000,- EUR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že nečinnosťou ministerstva a úradu

vlády na základe jeho podnetov a návrhov boli porušené jeho základné práva podľa čl. 35

ods. 1, a , ako aj dohovoru.

Ústavný súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať

a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len

vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom

prípade z dôvodov ďalej uvedených právomoc poskytnúť ochranu označeným základným

právam sťažovateľa vyplývajúcim z prináleží všeobecným súdom, čím je zároveň

vylúčená právomoc ústavného súdu.

Podľa (všeobecné) súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí a opatrení alebo iných zásahov orgánov

verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa

v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Iným

zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy, pričom za orgán verejnej správy sa na

účely konania podľa piatej časti („Správne súdnictvo“)

považuje aj ministerstvo a úrad vlády, ktorých nečinnosť sťažovateľ svojou sťažnosťou

namieta.

Podľa fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom

ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa

domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje

osobitný predpis.

Z citovaného ustanovenia je nepochybné, že

v situácii, v akej sa podľa vlastného tvrdenia sťažovateľ ocitol, má k dispozícii účinný

prostriedok nápravy – t. j. žalobu o nečinnosť správneho orgánu, o ktorej má právomoc

rozhodnúť vecne a miestne príslušný všeobecný súd. Uvedená právomoc všeobecného súdu

vylučuje subsidiárnu právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011