Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 145/2011
PDF · 150.87 KB
No categories available
II. ÚS 145/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď., Ž., vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 42 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nečinnosťou Ministerstva školstva Slovenskej republiky v konaní o žiadosti o pomoc
z 26. júla 2010 týkajúcej sa preskúmania rozhodnutia dekana PF KU a nečinnosťou Úradu
vlády Slovenskej republiky v konaní o sťažnosti na prieťahy vo vybavovaní podnetov
z 5. októbra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára
2011 doručená sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 42 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) spôsobené nečinnosťou Ministerstva školstva
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v konaní o žiadosti o pomoc z 26. júla 2010
týkajúcej sa preskúmania rozhodnutia dekana P. f. K. u. a spôsobené nečinnosťou Úradu
vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“) v konaní o sťažnosti na prieťahy vo
vybavovaní podnetov z 5. októbra 2010.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Dňa 26. 07. 2010 som odoslal na adresu
Ministerstva(...) žiadosť o pomoc a žiadosť o preskúmanie rozhodnutia dekana PF KU
ohľadom neštandardného priebehu mojej dizertačnej skúšky v odbore 3.1.14 Sociálna práca
dňa 11. 05. 2010. Obrátil som sa na Ministerstvo ako na správny orgán, i na orgán, ktorý
zároveň dohliada na kvalitu vyučovacieho procesu. Neobracal som sa naň ako na odvolací
orgán, čo z textu môjho podania zo dňa 26. 07. 2010 vyplýva jednoznačne. Upozorňoval
som Ministerstvo, že som dodržal v rámci K. u. zákonný postup a že som riadnu žiadosť
o preskúmanie rozhodnutia dekana PF KU odoslal rektorovi KU v zákonnom termíne.
Ministerstvo som v rámci podania(...) informoval, že rektor KU prof. T. Z. ako štatutárny
orgán verejnej vysokej školy podľa jeho prejavov na verejnosti nemá ovládať štátny jazyk,
čo má maximálne spochybňovať silu právnych aktov, ktoré podpisuje. Zároveň som
informoval Ministerstvo o vymáhaní nezákonných poplatkov za štúdium, o ktorom som ho
informoval bezvýsledne už skôr. Informoval som ho aj o konaní ostatných zamestnancov KU
v rozpore s Ústavou(...)
Odpoveď Ministerstva zo dňa 03. 08. 2010 však nebola odpoveďou na moje podanie
zo dňa 26. 07. 2010, lebo obchádzala moje upozornenia na závažné porušenia platnej
legislatívy na KU, predovšetkým upozornenia na závažné porušovanie Ústavy(...) a
medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ministerstvo sa zbavilo aj
zodpovednosti nad kvalitou vzdelávacieho procesu a odkázalo ma na príslušný súd.
Ministerstvo bolo pritom povinné na základe môjho upozornenia zo dňa 26. 07. 2010
začať viacero správnych konaní. Minimálne malo ísť o správne konanie ohľadom jazykovej
nedostatočnosti rektora KU, ktorá samotná je dôvodom na spochybnenie právnych aktov,
ktoré rektor KU podpisuje. Ďalej malo ísť o správne konanie ohľadom nezákonných
poplatkov, ktoré KU vymáha. Malo ísť aj o správne konanie ohľadom samotnej kvality
vyučovacieho procesu; v mojom prípade som totiž bol na KU ako verejnej vysokej škole
hodnotený na základe oponentského posudku, ktorý mi nanucuje vieru oponenta, a bol som
aj hodnotený na základe otázky, ktorú sme v doktorandskom stupni štúdia nepreberali.
Výsledok správnych konaní, ktoré malo Ministerstvo vykonať, a konaní, ktoré malo
Ministerstvo povinnosť iniciovať, napr, konanie Akreditačnej komisie Ministerstva, mal byť
pre mňa a pre moje doktorandské štúdium(...) dostatočným podkladom pre bezproblémové
pokračovanie v tomto štúdiu na inej vysokej škole.
Zo strany Ministerstva išlo opomenutím správnych konaní voči KU zároveň
o opomenutie ochrany mojich práv garantovaných zákonom o vysokých školách, Ústavou
Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika
viazaná.
Dňa 30. 08. 2010 som osobne podal na Ministerstve podanie, v ktorom ho opätovne
upozorňujem na nedostatky na KU a na povinnosť Ministerstva začať správne konania.
Keďže som v zákonnej lehote, ani dodnes nedostal od Ministerstva odpoveď, podal
som osobne dňa 05. 10. 2010 podanie na Úrade vlády(...) do rúk predsedníčky vlády(...)
Rovnako ako upozorňujem Ministerstvo, aj Úrad vlády(...) na porušovanie legislatívy
Slovenskej republiky a Ústavy(...) zo strany PF KU a KU celkovo ohľadom môjho
doktorandského štúdia(...)
Keďže podanie Úradu vlády zo dňa 05. 10. 2010 ostalo bez odozvy, podal som
osobne s patričným komentárom na Úrade vlády(...) toto podanie opätovne dňa
10. 12. 2010.
Úrad vlády odpovedal listom 11638-2/2010/IP-279/OPS zo dňa 20. 12. 2010(...)
Hoci v mojich podaniach Úradu vlády označujem moje práva, ktoré boli zo strany KU
porušené, a boli teda porušené aj nečinnosťou Ministerstva, premiérka a Úrad vlády takto
lživo tvrdia, že nevedia, akých práv sa domáham, vraj moje podanie nemožno považovať za
sťažnosť, vraj Sekcia kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády nemá byť z týchto dôvodov
príslušná na vybavenie môjho podania. Aj keby som neoznačil moje porušené práva, čo som
však urobil, nezákonné vymáhanie nezákonných poplatkov na verejnej vysokej škole KU je
korupciou, ktorá preukázateľne poškodzovala aj mňa, a touto korupciou sa Úrad vlády po
nečinnosti Ministerstva ako najvyšší správny orgán sa mal zaoberať. (...)
Ministerstvo školstva(...) jeho nečinnosťou porušilo moje garantované práva
článkom 46 ods. 1 Ústavy(...) Týmto znemožnením domáhania sa mojich práv
prostredníctvom Ministerstva došlo zároveň zo strany Ministerstva k porušeniu môjho
práva garantovaného článkom 35 ods. 1 Ústavy(...) a 42 ods. 1 Ústavy(...) Všetky tieto
porušenia vyplývajú z ignorovania povinných konaní Ministerstvom ako ústredným
orgánom štátnej správy školstva a zároveň ako ústredným orgánom, ktorý má dohliadať na
zákonnosť vyučovacieho procesu, a ktorý má dohliadať zároveň aj na kvalitu vyučovacieho
procesu, a iniciovať konanie špeciálnych orgánov Ministerstva. (...)
Úrad vlády(...) opomenutím konania voči Ministerstvu(...) sa dopustil ako
Ministerstvo rovnakých porušení(...) Úrad vlády sa dopustil teda tiež porušenia mojich
spomínaných práv garantovaných Ústavou(...) a medzinárodnými dohovormi(...) Navyše
Úrad vlády porušil aj právo na účinný opravný prostriedok podľa článku 13 Dohovoru(...)“
Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„(…) na základe výsledku preskúmania(...) mojej ústavnej sťažnosti žiadam
reparáciu porušenia mojich práv a slobôd, ktoré vzniklo nečinnosťou Ministerstva a Úradu
vlády(...), prikázaním povinného konania porušiteľom týchto práv a slobôd. V tomto
prípade má ísť o správne konanie Úradu vlády SR voči Ministerstvu školstva(...) a voči
verejnej vysokej škole KU v R.; a o správne konanie Ministerstva školstva(...) voči verejnej
vysokej škole KU v R.
Napokon podľa článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky žiadam od Úradu
vlády, ktorý ako ústredný orgán štátnej správy nekonal ani voči Ministerstvu, ani voči KU,
ako konať mal, finančné zadosťučinenie mojej nemajetkovej psychickej, spoločenskej a
morálnej ujmy porušením mojich práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a
medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vo výške 60.000,- EUR.
Od Ministerstva tiež podľa článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky žiadam
odškodnenie mojej nemajetkovej psychickej, spoločenskej a morálnej ujmy porušením
mojich garantovaných práv tiež vo výške 60.000,- EUR.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že nečinnosťou ministerstva a úradu
vlády na základe jeho podnetov a návrhov boli porušené jeho základné práva podľa čl. 35
ods. 1, čl. 42 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 13 dohovoru.
Ústavný súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať
a rozhodnúť.
Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného
súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len
vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom
prípade z dôvodov ďalej uvedených právomoc poskytnúť ochranu označeným základným
právam sťažovateľa vyplývajúcim z ústavy prináleží všeobecným súdom, čím je zároveň
vylúčená právomoc ústavného súdu.
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy (všeobecné) súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí a opatrení alebo iných zásahov orgánov
verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Iným
zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy, pričom za orgán verejnej správy sa na
účely konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku („Správne súdnictvo“)
považuje aj ministerstvo a úrad vlády, ktorých nečinnosť sťažovateľ svojou sťažnosťou
namieta.
Podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom
ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa
domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.
Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.
Z citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku je nepochybné, že
v situácii, v akej sa podľa vlastného tvrdenia sťažovateľ ocitol, má k dispozícii účinný
prostriedok nápravy – t. j. žalobu o nečinnosť správneho orgánu, o ktorej má právomoc
rozhodnúť vecne a miestne príslušný všeobecný súd. Uvedená právomoc všeobecného súdu
vylučuje subsidiárnu právomoc ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. apríla 2011