Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 153/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-140

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. H., P., zastúpeného advokátom JUDr. L. B., P.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.

5 a jeho uznesením z 9. februára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. H. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2011

doručená sťažnosť JUDr. J. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a a 2 (ďalej

len „ústava”) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 9. februára 2011

(ďalej aj „namietané uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je právnym zástupcom odporcu

Ing. K. M., P., v právnej veci navrhovateľa L. K., P., „o uloženie povinnosti a nariadenie

predbežného opatrenia“. Sťažovateľ ďalej uviedol, že „Vzhľadom na pomer sudcu

JUDr. M. K. k právnemu zástupcovi odporcu JUDr. J. H., ktorý môžeme označiť ako

personálny (je to vzťah ekonomickej závislosti sudcu a právneho zástupcu odporcu) bola

vznesená námietka zaujatosti.“. Namietaným uznesením krajského súdu bolo v označenej

právnej veci o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom voči vec prerokovávajúcej

sudkyni v konaní vedenom Okresným súdom Prievidza (ďalej len „okresný súd“) pod

sp. zn. rozhodnuté tak, že „sudkyňa okresného súdu JUDr. M. K. nie je

vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, vedenej na tamojšom súde pod sp. zn.

“.

Sťažovateľ sa nestotožnil so záverom krajského súdu, ktorý nezistil u zákonnej

sudkyne taký pomer k prerokúvanej veci alebo k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by vzbudzoval pochybnosti o jej nezaujatosti. Podľa názoru krajského

súdu „Iba skutočnosť, že právny zástupca odporcu je členom urbárskeho pozemkového

spoločenstva, ktoré má pohľadávku voči matke zákonnej sudkyne, nezakladá sama osobe

taký pomer zákonnej sudkyne k účastníkom konania, resp. k ich zástupcom, aký

predpokladá ust. Takáto skutočnosť sama osobe nezakladá taktiež

kvalifikovaný pomer sudcu k prejednávanej veci.“.

Namietaným rozhodnutím krajského súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho

vydaniu, bolo podľa sťažovateľa porušené jeho základné právo podľa

okrem iného tým, že v inej právnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

bolo rozhodnuté o vylúčení menovanej sudkyne na základe rovnakých skutočností, aké boli

obsahom námietok sťažovateľa v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

. To označuje sťažovateľ za „jednoznačný rozpor so zákonom“. K porušeniu

základného práva podľa malo dôjsť podľa názoru sťažovateľa okrem

iného preto, že zákonná sudkyňa „nespĺňa základné predpoklady za vymenovanie

za sudcu“, ale tiež preto, že „uznesenie, ktorým sa rozhodlo o námietke zaujatosti sudcu je

nepreskúmateľné...“.

Za porušenie základného práva podľa považuje sťažovateľ najmä

to, že „v konaní o vznesenej námietke nebolo možné sa vyjadriť k vykonaným dôkazom“.

Napokon právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo byť v danej veci porušené, pretože

„je tu ekonomická závislosť sudcu a sťažovateľa“, v dôsledku ktorej „nebude schopný

nezávisle a nestranne rozhodovať“.

Sťažovateľ sa v konaní pred ústavným súdom domáha, aby ústavný súd nálezom

rozhodol, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 9. februára 2011 boli porušené jeho v sťažnosti označené práva a aby bolo

uvedené uznesenie zrušené a vec vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základných práv

podľa a a 2 a práva podľa dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 9. februára

2011.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba iba v záujme

ochrany svojich základných práv (napr. , ). Podľa § 49 zákona

o ústavnom súde sťažnosť ústavnému súdu podľa môže podať len

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že namietaným právoplatným

rozhodnutím orgánu verejnej moci, jeho opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej

základné práva a slobody. Sťažnosť však nemôže podať fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá namieta porušenie základných práv a slobôd iných osôb, nie svojich

().

Z vyplýva, že sťažovateľ môže namietať porušenie svojich

základných práv v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom (resp. iným orgánom

verejnej moci) len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom

konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (m. m. , ).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie v sťažnosti

označených práv postupom krajského súdu v konaní, v ktorom vystupuje iba ako právny

zástupca odporcu.

Keďže sťažovateľ nemá v predmetnom súdnom konaní procesné postavenie

účastníka konania (ale je len právnym zástupcom odporcu), nemôže v tomto konaní

uplatňovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti. Z toho dôvodu nemohlo

v posudzovanom konaní dôjsť ani k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a a 2 a práva podľa dohovoru (m. m. ).

Namietaným rozhodnutím o nevylúčení zákonnej sudkyne by eventuálne mohli byť

dotknuté iba práva účastníka konania, a nie jeho právneho zástupcu.

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť ústavnému súdu bola v tomto prípade podaná

sťažovateľom, ktorý nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na jej podanie, a preto ju

ústavný súd po jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietol ako podanú neoprávnenou osobou.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2011