Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 153/2011
PDF · 156.39 KB
No categories available
IV. ÚS 153/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 153/2011-140
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. H., P., zastúpeného advokátom JUDr. L. B., P.,
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.
5 NcC/2/2011 a jeho uznesením z 9. februára 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. J. H. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2011
doručená sťažnosť JUDr. J. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava”) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 NcC/2/2011 a jeho uznesením z 9. februára 2011
(ďalej aj „namietané uznesenie krajského súdu“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je právnym zástupcom odporcu
Ing. K. M., P., v právnej veci navrhovateľa L. K., P., „o uloženie povinnosti a nariadenie
predbežného opatrenia“. Sťažovateľ ďalej uviedol, že „Vzhľadom na pomer sudcu
JUDr. M. K. k právnemu zástupcovi odporcu JUDr. J. H., ktorý môžeme označiť ako
personálny (je to vzťah ekonomickej závislosti sudcu a právneho zástupcu odporcu) bola
vznesená námietka zaujatosti.“. Namietaným uznesením krajského súdu bolo v označenej
právnej veci o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom voči vec prerokovávajúcej
sudkyni v konaní vedenom Okresným súdom Prievidza (ďalej len „okresný súd“) pod
sp. zn. 6 C/102/2010 rozhodnuté tak, že „sudkyňa okresného súdu JUDr. M. K. nie je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, vedenej na tamojšom súde pod sp. zn.
Sťažovateľ sa nestotožnil so záverom krajského súdu, ktorý nezistil u zákonnej
sudkyne taký pomer k prerokúvanej veci alebo k účastníkom konania, prípadne k ich
zástupcom, ktorý by vzbudzoval pochybnosti o jej nezaujatosti. Podľa názoru krajského
súdu „Iba skutočnosť, že právny zástupca odporcu je členom urbárskeho pozemkového
spoločenstva, ktoré má pohľadávku voči matke zákonnej sudkyne, nezakladá sama osobe
taký pomer zákonnej sudkyne k účastníkom konania, resp. k ich zástupcom, aký
predpokladá ust. § 14 ods. 1 O. s. p. Takáto skutočnosť sama osobe nezakladá taktiež
kvalifikovaný pomer sudcu k prejednávanej veci.“.
Namietaným rozhodnutím krajského súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho
vydaniu, bolo podľa sťažovateľa porušené jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
okrem iného tým, že v inej právnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 10 C 74/2001
bolo rozhodnuté o vylúčení menovanej sudkyne na základe rovnakých skutočností, aké boli
obsahom námietok sťažovateľa v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.
6 C/102/2010. To označuje sťažovateľ za „jednoznačný rozpor so zákonom“. K porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy malo dôjsť podľa názoru sťažovateľa okrem
iného preto, že zákonná sudkyňa „nespĺňa základné predpoklady za vymenovanie
za sudcu“, ale tiež preto, že „uznesenie, ktorým sa rozhodlo o námietke zaujatosti sudcu je
nepreskúmateľné...“.
Za porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy považuje sťažovateľ najmä
to, že „v konaní o vznesenej námietke nebolo možné sa vyjadriť k vykonaným dôkazom“.
Napokon právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo byť v danej veci porušené, pretože
„je tu ekonomická závislosť sudcu a sťažovateľa“, v dôsledku ktorej „nebude schopný
nezávisle a nestranne rozhodovať“.
Sťažovateľ sa v konaní pred ústavným súdom domáha, aby ústavný súd nálezom
rozhodol, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 NcC/2/2011 a jeho
uznesením z 9. februára 2011 boli porušené jeho v sťažnosti označené práva a aby bolo
uvedené uznesenie zrušené a vec vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 NcC/2/2011 a jeho uznesením z 9. februára
2011.
Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany
základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba iba v záujme
ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Podľa § 49 zákona
o ústavnom súde sťažnosť ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy môže podať len
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že namietaným právoplatným
rozhodnutím orgánu verejnej moci, jeho opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej
základné práva a slobody. Sťažnosť však nemôže podať fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá namieta porušenie základných práv a slobôd iných osôb, nie svojich
(I. ÚS 56/98).
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že sťažovateľ môže namietať porušenie svojich
základných práv v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom (resp. iným orgánom
verejnej moci) len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom
konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (m. m. II. ÚS 3/05, I. ÚS 56/98).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie v sťažnosti
označených práv postupom krajského súdu v konaní, v ktorom vystupuje iba ako právny
zástupca odporcu.
Keďže sťažovateľ nemá v predmetnom súdnom konaní procesné postavenie
účastníka konania (ale je len právnym zástupcom odporcu), nemôže v tomto konaní
uplatňovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti. Z toho dôvodu nemohlo
v posudzovanom konaní dôjsť ani k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. II. ÚS 205/04).
Namietaným rozhodnutím o nevylúčení zákonnej sudkyne by eventuálne mohli byť
dotknuté iba práva účastníka konania, a nie jeho právneho zástupcu.
Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť ústavnému súdu bola v tomto prípade podaná
sťažovateľom, ktorý nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na jej podanie, a preto ju
ústavný súd po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol ako podanú neoprávnenou osobou.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa
v nej uplatnenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. apríla 2011