Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 149/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. B., Ž., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.

M. B., s. r. o, Ž., konajúcou prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. M. B., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. M. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára

2011 doručená sťažnosť Mgr. M. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“)

a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie krajského súdu“).

Sťažovateľka okrem iného uviedla: „mám za to, že v konaní tohto prvostupňového

a odvolacieho súdu došlo k neprimeraným, neodôvodneným a značným prieťahom v konaní

vedenom pod č. k. , č. k. , po doručení žalobného návrhu spísaného

dňa 31. 1. 1995 príslušnému súdu.“

Sťažovateľka v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd vydal vo veci samej nález,

ktorým vysloví, že

„Právo Mgr. M. B... priznané SR a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní vedenom na Okresnom súde

v Martine, pod sp. zn. , aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, bolo

porušené.

Právo Mgr. M. B... priznané SR a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní vedenom na Krajskom súde

v Žiline, pod sp. zn. , na spravodlivý súdny proces bolo porušené.“.

Okrem vyslovenia porušenia označených práv v napadnutých konaniach okresného

súdu a krajského súdu sťažovateľka žiada, aby jej ústavný súd priznal finančné

zadosťučinenie v sume 49 790,85 €, ako aj „náhradu trov právneho zastúpenia“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide predovšetkým vtedy, ak namietaným

postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už v sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m.

).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti

tvrdenia sťažovateľky, podľa ktorého postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

malo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru.

1. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd na pojednávaní uskutočnenom

6. apríla 2010 rozhodol rozsudkom v merite veci a po podaní odvolania 28. mája 2010

predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd

konštatuje, že okresný súd rozhodnutím vo veci ešte pred doručením sťažnosti ústavnému

súdu vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu

právnej neistoty sťažovateľky, a preto už nemohol v čase doručenia sťažnosti žiadnym

ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne spôsobiť prieťahy

v ňom, a teda nemohol už ani porušovať sťažovateľkou v sťažnosti označené práva.

Keďže sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. februára 2011, t. j. v čase, keď okresný

súd už vo veci samej nekonal, v dôsledku čoho už k porušovaniu v sťažnosti označených

práv jeho postupom nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti

okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v súlade s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd dodáva, že krajský súd rozsudkom sp. zn. z 27. januára

2011, teda ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu odvolaním napadnutý rozsudok

okresného súdu zo 6. apríla 2010 vo vzťahu k navrhovateľke vo 4. rade (t. j. sťažovateľke,

pozn.) potvrdil.

2. Pokiaľ ide o sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľka namieta porušenie svojho základného

práva podľa a práva podľa dohovoru v konaní vedenom

krajským súdom pod sp. zn. , ústavný súd poukazuje na to, že podľa § 53

ods. 3 sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto

lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení

alebo inom zásahu dozvedieť.

K porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru malo dôjsť, ako vyplýva z petitu sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný

( ), postupom krajského súdu v označenom konaní.

Ústavný súd zistil, že uvedené konanie právoplatne skončilo 5. februára 2010, keď

nadobudol právoplatnosť rozsudok krajského súdu z 15. decembra 2009.

Keďže sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 21. februára 2011, teda

nepochybne po uplynutí lehoty ustanovenej na podanie sťažnosti v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako oneskorene podanú

( ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi v nej

uvedenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2011