Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-51-2024.pdf
PDF · 85.82 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/51/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a
sudcov Mgr. Stanislavy Salajovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci veriteľa: A. B. C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX E. proti dlžníkovi: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Blárevsvingen11, leil.305, 9013 Tromso, Nórsko, o návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, o odvolaní veriteľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9C/5/2024 zo dňa 20. marca 2024, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Dlžníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj ,,okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením sp. zn. 9C/5/2024 zo dňa 20. marca 2024 konanie zastavil (I. výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo (II. výrok).
1.1 Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že veriteľ sa návrhom zo dňa 11.03.2024 domáhal vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov voči dlžníčke, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C/9/2017-120 zo dňa 20.04.2018. Veriteľ uviedol, že dlžníčka na jeho výzvy na zaplatenie nereaguje, zatajuje sa a rozhodnutie súdu ignoruje. Poukázal na to, že dlžníčka už bola v minulosti právoplatne odsúdená za rôznu trestnú činnosť finančného charakteru. Veriteľ návrh podal na tlačive stanovenom Nariadením Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 655/2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 655/2014“).
1.2 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa bodu 48 úvodných ustanovení a čl. 1 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 655/2014, § 1 zákona č. 54/2017 Z.z. o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 54/2017 Z.z.“) a § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).
1.3 Súd prvej inštancie zhodnotil, že veriteľ sa domáhal vydania rozhodnutia podľa nariadenia (EÚ) č. 655/2014, ktoré je súčasťou právneho poriadku Európskej únie. Skonštatoval, že je nepochybné, že v tejto veci sa jedná o medzinárodný (cudzí) prvok, ktorým je dlžníčka ( fyzická osoba s pobytom v cudzom štáte). Keďže o vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov sa môže požiadať len súd so sídlom v členskom štáte, na ktorý sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 655/2014 dospel k záveru, že v danom prípade bola splnená podmienka, že návrh na vydanie príkazu bol podaný na súd členského štátu.
1.4 Vzhľadom k tomu, že v danom prípade návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov smeruje proti dlžníkovi, ktorým je subjekt, ktorý má bydlisko a tiež bankový účet v Nórsku, ktoré nie je členským štátom Európskej únie a právne akty Európskej únie sa vzťahujú len na členské štáty Európskej únie, súd prvej inštancie vyhodnotil, že v danom prípade nie je možné aplikovať nariadenia (EÚ) č. 655/2014. Súdy Slovenskej republiky, preto proti dlžníčke nemôžu vydať európsky príkaz na zablokovanie účtov, a to ani podľa únijnej právnej úpravy, ani podľa vnútroštátnej právnej úpravy. Z dôvodu, že vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd prvej inštancie konanie o návrhu veriteľa na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov zastavil. 1.5 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. V predmetnej veci súd prvej inštancie konanie zastavil pre nedostatok právomoci, teda nemožno dospieť k záveru že niektorá zo strán zavinila zastavenie konania. Preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 2. Proti tomuto uzneseniu podal veriteľ včas odvolanie v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu ako nezákonné, a vrátil vec súdu prvej inštancie, aby pokračoval v konaní a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Podľa vedomosti veriteľa existuje zmluva o vzájomnej spolupráci v právnej oblasti a má byť v záujme štátnych orgánov Slovenskej republiky chrániť práva a záujmy svojich občanov na čo prihliada aj nariadenie (EÚ) č. 655/2014. Súd prvej inštancie podľa neho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu právnemu posúdeniu.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
4. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd považuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd prvej inštancie venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia, s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Dôvody uvedené veriteľom v odvolaní nemajú za následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Nad rámec uvedeného k zásadným odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza:
6. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci sa vyskytuje cudzí prvok (dlžník s bydliskom v Nórsku; účet dlžníka, ktorého zablokovania sa veriteľ domáhal, v Nórsku), súd prvej inštancie v prvom rade skúmal svoju právomoc, ako jednu z podmienok civilného sporového konania. Po tom, ako dospel k záveru, že vec nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, konanie o návrhu veriteľa na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov zastavil.
7. Pod pojmom právomoc súdov sa rozumie súhrn oprávnení a povinností, ktoré zákon priznáva súdom pri výkone súdnej moci. Právomoc súdov vymedzuje, aký rozsah vecí prejednávajú a rozhodujú súdy. Existencia súdnej právomoci ako oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť je procesnou podmienkou, ktorej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni (§ 161 CSP). Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania (§ 9 CSP).
8. Európsky príkaz na zablokovanie účtov je neodkladné opatrenie nariadené podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie (EÚ) č. 655/2014. Jedná sa o osobitné konanie EÚ umožňujúce v cezhraničných prípadoch účinne a urýchlene zablokovať finančné prostriedky vedené na bankových účtoch, ktoré je dodatočným a voliteľným prostriedkom pre veriteľa, ktorý má naďalej možnosť využiť
akékoľvek iné konanie o vydanie rovnocenného opatrenia podľa vnútroštátneho právneho poriadku. Konanie o vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov je dostupné len veriteľovi s bydliskom v členskom štáte EÚ, ktorý je viazaný nariadením (EÚ) č. 655/2014, a príkazy vydané podľa tohto nariadenia by sa týkajú len zablokovania bankových účtov, ktoré sú vedené v členskom štáte EÚ, ktorý je viazaný nariadením (EÚ) č. 655/2014. Nariadenie (EÚ) č. 655/2014 sa vzťahuje len na členské štáty EÚ s výnimkou Dánska.
9. Právo EÚ je oddelené od práva medzinárodného aj od práva vnútroštátneho, riadi sa vlastnými princípmi a uplatňuje vlastné právne nástroje. Je samostatným právnym systémom, ktorý predstavuje súhrn právnych noriem upravujúcich vzťahy medzi EÚ a jej členskými štátmi, medzi členskými štátmi navzájom, medzi EÚ alebo členskými štátmi na jednej strane a fyzickými alebo právnickými osobami na strane druhej, ako aj fungovanie inštitúcií a orgánov EÚ. Nariadenia, ako prameň sekundárneho práva EÚ, ktoré je tvorené právnymi aktmi prijatými inštitúciami, orgánmi a agentúrami EÚ, majú všeobecnú platnosť, sú záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Prijímaním nariadení EÚ priamo reguluje vzťahy v rámci svojej územnej pôsobnosti s cieľom ich uniformného uplatňovania v členských štátoch EÚ.
10. Dlžník má svoje bydlisko v Nórsku, ktoré nie je členskou krajinou EÚ. Nórsko je signatárom Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach z roku 2007 (tzv. Luganský dohovor), ktorý upravuje otázky právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Hoci v zmysle článku 31 tohto dohovoru „súdom štátov viazaných týmto dohovorom možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného štátu, aj keby podľa tohto dohovoru mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného štátu viazaného týmto dohovorom“, nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné na jeho základe vydať európsky príkaz na zablokovanie účtov, pretože osobitné konanie EÚ podľa nariadenia (EÚ) č. 655/2014 je možné použiť iba v ňom predpokladaných cezhraničných prípadoch (o ktorý v posudzovanej veci nejde) a Luganský dohovor vzťah k uvedenému nariadeniu neupravuje, a preto z neho nemožno vyvodiť viazanosť Nórska nariadením (EÚ) č. 655/2014.
11. Vzhľadom k tomu, že veriteľ sa v danom prípade domáhal vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov dlžníka v Nórsku, na ktoré sa osobitný režim blokovania účtov v členských štátoch EU podľa nariadenia (EÚ) č. 655/2014 nevzťahuje, právomoc súdov Slovenskej republiky v danej veci nemožno z ustanovení článku 6 ods. 3 v spojení s článkom 2 ods. 1 a článkom 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 655/2014 vyvodiť, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, a odvolaciu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie posúdil ako nedôvodnú.
12. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené body tohto rozhodnutia odvolacie námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil aj v závislom výroku o trovách konania (II. výrok), keď súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol na základe správnych ustanovení zákona a tieto aj správne aplikoval.
14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol dlžník úspešný v plnom rozsahu, v konaní mu žiadne trovy nevznikli, a preto odvolací súd vyslovil, že dlžníkovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči veriteľovi nepriznáva.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Účastníci konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.