Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 152/2011
PDF · 164.13 KB
No categories available
I. ÚS 152/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. A. S., V., zastúpeného advokátom JUDr. R. S., D., vo
veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.
63 Zm/15/2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. A. S. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca
2011 doručená sťažnosť JUDr. A. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 63 Zm/15/2005.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že na základe jeho návrhu „... vydal Okresný súd
Banská Bystrica dňa 15. 12. 2005 zmenkový platobný rozkaz po s. k. 63Zm/15/2005, ktorým
zaviazal odporcu M. K. na zaplatenie sumy 201.648 Sk / 6693,49 €/. Uvedený zmenkový
platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 29. 12. 2005 a vykonateľnosť dňa 10. 01.
2006.
Na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu podal sťažovateľ ako
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie vyššie uvedenej sumy, ktoré exekučné
konanie je vedené u súdneho exekútora Mgr. J. K. pod spis. zn. Ex83/2006. Exekúcia bola
do odkladu výkonu exekúcie vykonávaná zrážkami z dôchodku povinného M. K.
Odporca M. K. podal dňa 17. 01. 2008 návrh na obnovu konania... Okresný súd
Banská Bystrica uznesením zo dňa 14. 04. 2008 obnovu konania povolil.
Po povolení obnovy konania Okresný súd Banská Bystrica vykonal nasledovné
úkony:
- Dňa 18. 08. 2008 vyzval navrhovateľa - sťažovateľa na doručenie originálu zmenky
- Dňa 8. 12. 2008 sa uskutočnilo v danej veci prvé pojednávanie
- Dňa 12. 03. 2009 sa uskutočnilo v danej veci pojednávanie, ktoré bolo odročené za
účelom ustanovenia znalca
- Dňa 18. 06. 2009 súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil
znalkyňu v odbore písmoznalectvo - PhDr. PaedDr. E. S. na podanie znaleckého posudku
do 90 dní odo dňa prevzatia spisu
- Uznesením zo dňa 25. 09. 2009 OS Banská Bystrica zrušil ustanovenie znalkyne E.
S. a ustanovil novú znalkyňu Mg. D. N. na vypracovanie znaleckého posudku
- Dňa 16. 03. 2011 bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručená výzva na
vyjadrenie sa navrhovateľa k možnosti prerušenia konania z dôvodu PN znalkyne...
Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že súd bol v konaní nečinný, čím porušil základné
právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky.“.
3. Ďalej v sťažnosti v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) uviedol, že „... sťažovateľ nevyužil všetky právne prostriedky, ktoré mu
právne predpisy na jeho ochranu poskytujú, teda nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní
podľa § 62 a nasl. Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi okresného súdu, z dôvodu, že krivda
spočívajúca v nečinnosti Okresného súdu Banská Bystrica by nebola odčinená využitím
podania sťažnosti Okresnému súdu, keď Okresný súd sám spôsobuje prieťahy v konaní aj
v súčasnej dobe, keď žiada o vyjadrenie sa k možnosti prerušenia konania v zmysle ust.
§ 110 O. s. p., s ktorým návrhom navrhovateľ nesúhlasil a taký návrh ani neučinil“.
4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa JUDr. A. S. na prerokovanie a rozhodnutie veci bez
zbytočných prieťahov upravenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v
primeranej lehote zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo
porušené postupom Okresného súdu Banská Bystrica, v konaní vedenom pod sp. zn.
2. Okresnému súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 63Zm/15/2005
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi JUDr. A. S. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- €
(slovom: desaťtisíc eúr), ktoré je Okresný súd Banská Bystrica povinný vyplatiť
sťažovateľovi do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažovateľovi JUDr. A. S. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
314,18 €, ktoré je Okresný súd Banská Bystrica povinný vyplatiť na účet JUDr. R. S. do 15
dní od právoplatnosti nálezu.“
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom
súde ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť
spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Návrhy vo
veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,
ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
8. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na
konanie pred ním, a to vzhľadom na situáciu, že sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom
nepreukázal podanie sťažnosti proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
9. Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo
strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na
verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti
súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy
pri výkone súdnictva. Podľa § 64 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona účelom vybavovania
sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady
dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov. Orgán, ktorý vybavuje
sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na
riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti
ktorým sťažnosť smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti.
Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky. Podľa § 66 citovaného zákona o spôsobe
vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov musí byť
sťažovateľ upovedomený písomne. To neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení
netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine
nedosiahnuteľný.
10. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak
sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa
§ 62 a nasl. zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto
dôvody ústavný súd nezistil. Pokiaľ sťažovateľ uvádzal, že sťažnosť na prieťahy podľa § 62
zákona o súdoch nepodal z dôvodu, že „krivda spočívajúca v nečinnosti Okresného súdu...
by nebola odčinená... keď Okresný súd sám spôsobuje prieťahy v konaní aj v súčasnej dobe,
keď žiada o vyjadrenie sa k možnosti prerušenia konania v zmysle ust. § 110 O. s. p.,
s ktorým návrhom navrhovateľ nesúhlasil a taký návrh ani neučinil“, ústavný súd
nevzhliadol v takto uvádzanom dôvod hodný osobitného zreteľa. Výzvu na vyjadrenie
účastníka k potencionálnemu (teda nie reálnemu) procesnému postupu súdu nemožno bez
ďalšieho považovať za neprípustný postup súdu.
11. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo
viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov
a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4,
§ 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobné konzekvencie
vyplývajú aj z už citovaného ustanovenia § 64 a § 66 zákona o súdoch.
12. Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62
ods. 1 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ podaním sťažnosti
poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy
a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou
činnosťou. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
13. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
14. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2
15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
16. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. apríla 2011