Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 171/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. T., P., zastúpeného advokátom JUDr. B. M., H., vo veci

namietaného porušenia a , ako aj

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených

Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. a Najvyšším súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. T. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla

2011 doručená sťažnosť J. T., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

a (ďalej len „“), ako aj

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

v konaniach vedených Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.

a Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod

sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 31. marca 2011.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom krajského

súdu č. k. -437 z 1. októbra 2008 bola zamietnutá žaloba sťažovateľa ako

žalobcu proti správcovi konkurznej podstaty úpadcu D., a. s., o určenie pravosti pohľadávky

vo výške 1 580 346 Sk so zaradením do I. triedy. Rozsudok bol doručený právnemu

zástupcovi sťažovateľa podľa rukou písanej poznámky 17. októbra 2008. Na základe

odvolania sťažovateľa z 30. októbra 2008 rozsudkom najvyššieho súdu č. k.

-499 z 15. decembra 2010 bol rozsudok krajského súdu potvrdený. Podľa

rukou písanej poznámky bol rozsudok najvyššieho súdu doručený právnemu zástupcovi

sťažovateľa 2. februára 2011. Sťažovateľ podal proti nemu aj dovolanie.

Podľa názoru sťažovateľa všeobecné súdy porušili jeho práva vyplývajúce z čl. 46

ods. 1 a , ako aj dohovoru. Najvyšší súd konal a rozhodol

o odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania, hoci neboli splnené zákonné

podmienky, pričom viacerými podstatnými námietkami a dôkazmi sa náležitým spôsobom

nezaoberal a nevysporiadal. Ďalej sa súdne konanie vyznačovalo zbytočnými prieťahmi,

resp. neprebehlo v primeranej lehote. Napokon došlo aj k porušeniu práva na prerokovanie

veci na nezávislom a nestrannom súde.

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaniach vedených krajským súdom pod sp. zn.

a najvyšším súdom pod sp. zn. , alebo alternatívne iba

v konaní vedenom najvyšším súdom pod sp. zn. s tým, aby boli rozsudky

krajského súdu z 1. októbra 2008 a najvyššieho súdu z 15. decembra 2010 zrušené a vec

vrátená na ďalšie konanie. Požaduje tiež finančné zadosťučinenie od najvyššieho súdu

vo výške 50 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

2. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

3. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému

krajským súdom pod sp. zn. a najvyšším súdom pod sp. zn.

pre porušenie a (s výnimkou porušenia základného práva

na súdne konanie bez zbytočných prieťahov podľa ), ako aj

dohovoru (s výnimkou práva na súdne konanie v primeranej lehote), nie je daná právomoc

ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti rozsudku krajského súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, o ktorom rozhodoval v odvolacom konaní najvyšší súd, a preto právomoc

poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa vo vzťahu voči krajskému súdu mal

najvyšší súd v odvolacom konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Obdobne proti rozsudku najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu bolo možné podať

dovolanie, čo sťažovateľ aj využil. Preto v súčasnosti právomoc poskytnúť ochranu

označeným právam sťažovateľa vo vzťahu voči odvolaciemu rozsudku najvyššieho súdu má

najvyšší súd v rámci dovolacieho konania. Aj tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného

súdu.

4. Odlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniam

vedeným krajským súdom pod sp. zn. a najvyšším súdom pod sp. zn.

, a to pokiaľ ide o namietané porušenie a

dohovoru v súvislosti so základným právom na súdne konanie bez zbytočných prieťahov,

resp. právom na súdne konanie v primeranej lehote.

5. Sťažnosť v časti smerujúcej proti konaniu vedenému krajským súdom pod sp. zn.

treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Akékoľvek prieťahy v konaní vedenom krajským súdom sa skončili vynesením

rozsudku, resp. jeho doručením. Krajský súd rozhodol 1. októbra 2008 a jeho rozsudok bol

doručený právnemu zástupcovi sťažovateľa 17. októbra 2008, pričom sťažovateľ

30. októbra 2008 podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie.

Na základe uvedených skutočností možno uzavrieť, že sťažnosť odovzdaná na

poštovú prepravu 31. marca 2011 bola podaná dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej

lehoty, ktorú v prípade zbytočných prieťahov treba počítať od ich skončenia.

6. Sťažnosť v časti smerujúcej proti konaniu vedenému najvyšším súdom pod sp. zn.

treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Z listín, ktoré boli k predmetnej sťažnosti priložené, vyplýva, že napadnuté konanie

vedené najvyšším súdom pod sp. zn. bolo právoplatne skončené 2. februára

2011.

Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až podaním

z 28. marca 20011, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súde, ktorý

sťažovateľ označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred

ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje

vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa , resp. podľa

ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané

porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy

odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2011