Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 143/2011
PDF · 117.43 KB
No categories available
I. ÚS 143/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky uznesením
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 49/2011 zo 17. februára 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla 2011
doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) uznesením ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 49/2011 zo 17. februára 2011.
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ sa podaním doručeným ústavnému
28. januára 2011 domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ústavy v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove (ďalej len „krajský súd“)
pod sp. zn. 4 Co 87/2010. Ústavný súd o sťažnosti rozhodol uznesením sp. zn.
II. ÚS 49/2011 zo 17. februára 2011, ktorým sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu jej
neprípustnosti, pretože sťažovateľ nevyčerpal opravný prostriedok, ktorý mu zákon na
ochranu označeného základného práva účinne poskytuje a na ktorého použitie bol podľa
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku oprávnený.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Dňa 5. V. 2010 Okresný súd v Bardejove vyniesol
uznesenie pod č. k. 3C 235/05, ktorým zamietol môj návrh na obnovu konania vedeného
u tohto sudu pod č. k. 4C 194/92. Na moje pádne odvolanie, zo dňa 26. V. 2010, odvolací
Krajský súd v Prešove svojím absurdným a konečným uznesením sp. zn. 4 Co 87/10, zo dna
19. XI. 10, nedal, keď prvostupňové rozhodnutie bardejovského sudu v celom rozsahu
potvrdil, čím ho učinil dňom 13. I. 11 a so svojím súčasne právoplatným! Plnohodnotné
dovolanie proti týmto škandalóznym rozhodnutiam súdov podľa §-u 239 0SP prípustné
nebolo! Za takejto situácie mi pred všeobecnými sudmi nezostalo nič iné, ako podať
neplnohodnotné dovolanie – iba na vady konania podľa §-u 237 OSP, čo som urobil dňa
10. II. 11, ktorej som osobne doručil do podateľne bardejovského súdu toho istého dňa,
o ktorom nie je NS-SR rozhodnuté dodnes. Medzitým dňa 26. I. 11 som podal na vec podľa
čl. 46 Ústavy SR ústavnú sťažnosť, o ktorej ústavný súd rozhodol svojím právoplatným
uznesením dňa 17. II. 11 tak, že táto nie je prípustná, lebo som vraj právoplatné uznesenie
odvolacieho súdu nenapadol dovolaním, čo je nehoráznosť, lebo to nie je pravda!“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil:
„1./ Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa čl. 46 Ústavy SR konečným
verdiktom Ústavného sudu SR o odmietnutí jeho ústavnej sťažnosti z 26. I. 11 uznesením sp.
zn. II. ÚS 49/11-7, zo dňa 17. II. 11, v právnej veci o obnovu konania vedenej na Okresnom
súde v Bardejove pod č. k. 3C 235/05, porušené boli.
2./ Zrušuje právoplatné uznesenie Kraj. súdu v Prešove sp. zn. 4Co 87/10
z 19. XI. 10 v spojení s uznesením prvostupňového súdu, zo dňa 5. V. 2010 a prikazuje vo
veci pod č. k. 3C 235/05 nanovo konať a rozhodnúť.
3./ Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 33 tis. EUR
/slovom tridsaťtritisíc eur/ za odopretie spravodlivosti, ktoré je mu povinný Ústavný súd SR
za vlastné chyby uhradiť sťažovateľovi do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto
ústavného nálezu.
4./ Ukladá Ústavnému súdu SR uhradiť sťažovateľovi aj vzniklé trovy tohto súdneho
konania, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný
prostriedok. Vzhľadom na túto ústavnú normu zákon vyriešil otázku podávania opravných
prostriedkov v konaní pred ústavným súdom tak, že podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom
súde návrh nie je prípustný, ak sa ním navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ sa domáha preskúmania uznesenia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 49/2011
zo 17. februára 2011.
Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je
prípustná podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde, a preto rozhodol o nej tak, ako to je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. apríla 2011