Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 146/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť P. K., L., zastúpeného advokátom Mgr. Ľ. H., Advokátska

kancelária, s. r. o., Ž., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20,

, a rozsudkom Krajského

súdu v Žiline sp. zn. z 15. decembra 2009 v spojení s rozsudkom Okresného

súdu Ružomberok sp. zn. z 29. júna 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. apríla

2010 doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva vlastniť majetok podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa ,

základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa a základného

práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa rozsudkom

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 15. decembra

2009 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozsudkom Okresného súdu

Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 29. júna 2009.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 15. decembra 2009 potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 29. júna 2009, ktorým tento rozhodol o určení, že navrhovateľovi–vlastníkovi

nehnuteľností označených parciel v katastrálnom území R., ako aj jeho právnym nástupcom

patrí právo prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez

označený pozemok sťažovateľa nachádzajúci sa taktiež v katastrálnom území R. v súlade

s geometrickým plánom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

Sťažovateľ namieta, že označenými rozsudkami a konaním okresného súdu

a krajského súdu došlo k porušeniu ním označených práv, a to z dôvodu, že rozsudky súdov

nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, napadnuté rozhodnutia vykazujú závažné

procesné nedostatky, v dôsledku čoho sú nepreskúmateľné, logicky nesúladné, vecne

nekonzistentné, ponechávajúce dôležité skutočnosti bez odpovede. Podľa tvrdení

sťažovateľa sa rozsudok krajského súdu zaoberá iba niektorými odvolacími dôvodmi, jeho

závery sú arbitrárne, a keďže sa súd nevysporiadal s jeho relevantnými námietkami, došlo

k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania a nepreukázania splnenia podmienok na

vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

3. Podľa tvrdenia sťažovateľa „Súdy prvého a druhého stupňa dospeli, po

vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení k zhodnému právnemu záveru, spočívajúcemu

v naplnení zákonných podmienok pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu výkonom práva vydržaním navrhovateľom... . Takýto právny záver vychádza zo

skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.

Konajúce súdy sa taktiež dopustili pochybenia v tom, že vykonali vyhodnotenie dôkazov

nesprávne a v rozpore s ich skutočným obsahom, pričom tento nedostatok sa prejavil aj

v napádaných rozhodnutiach.“ .

Sťažovateľ namietal, že napadnuté rozhodnutia vykazujú závažné procesné

nedostatky, najmä čo sa týka ich nedostatočných odôvodnení, v dôsledku čoho sú

„nepreskúmateľné, logicky nesúladné, vecne nekonzistentné, ponechávajúce dôležité

skutočnosti bez odpovede“. Vo svojej sťažnosti ďalej sťažovateľ uvádza, že rozsudok

krajského súdu sa „zaoberal len niektorými odvolacími dôvodmi,... nevysporiadal

s relevantnými námietkami sťažovateľa, ... najmä pokiaľ ide o... porušenie zásady rovnosti

účastníkov konania,... o nepreukázanie splnenia podmienok na vydržanie práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu,... najmä sa odvolací súd vôbec nezaoberal

sťažovateľom namietaným rozsahom práva prechodu...“, čo malo za následok neprimeraný

zásah do jeho vlastníckeho práva.

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd po

prerokovaní sťažnosti vo veci takto rozhodol:

„Základné právo P. K., nar. ... vlastniť majetok podľa SR

a základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48

ods. 2 Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.

167 zo dňa 15. 12. 2009 a rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. zo dňa

29. 06. 2009 boli porušené.

Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -167 zo dňa 15. 12.

2009 a rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. zo dňa 29. 06. 2009 a vec

vracia Okresnému súdu Ružomberok na ďalšie konanie.

Krajský súd v Žiline a Okresný súd Ružomberok sú povinní zaplatiť sťažovateľovi

náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 303,31 € na účet advokáta Mgr. Ľ. H. vedený

v ..., č. účtu ..., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

6. Ústavný súd konštatuje, že na prerokovanie tej časti podanej sťažnosti, ktorá sa

týka konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. a jeho rozsudku z 29. júna

2009, nie je daná právomoc ústavného súdu. Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1

, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je

daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú

všeobecné súdy. Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny

opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam

sťažovateľa mal krajský súd v odvolacom konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc

ústavného súdu, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti podľa § 25 ods. 2

.

Ústavný súd vychádzajúc z uvedených právnych záverov a skutkového stavu

opísaného sťažovateľom jeho sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní pre nedostatok právomoci.

7. Odlišná je situácia, pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorá sa týka konania vedeného

pred krajským súdom pod sp. zn. a jeho rozsudku z 15. decembra 2009.

V okolnostiach prípadu napadnutým rozsudkom sp. zn.

z 15. decembra 2009 krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 29. júna 2009, ktorým okresný súd rozhodol o určení, že vlastníkovi nehnuteľností

označených parciel v katastrálnom území R., ako aj jeho právnym nástupcom patrí právo

prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez označený

pozemok, nachádzajúci sa taktiež v katastrálnom území R. v súlade s geometrickým

plánom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

Sťažovateľ argumentuje, že odvolací súd sa zaoberal len niektorými odvolacími

dôvodmi, jeho závery sú arbitrárne, pretože sa nevysporiadal s jeho relevantnými

námietkami. Z procesnoprávneho hľadiska namieta skutočnosť, že došlo k porušeniu zásady

rovnosti účastníkov konania, keďže mu neboli doručené prílohy na začatie konania

a odvolací súd túto vadu konania nepovažoval za také porušenie, ktoré by malo za následok

porušenie rovnosti účastníkov konania.

Sťažovateľ tvrdí, že rozhodnutie krajského súdu vykazuje závažné nedostatky,

keďže krajský súd napriek uplatneným námietkam v odvolaní zhodne s okresným súdom

dospel k právnemu záveru spočívajúcemu v naplnení zákonných podmienok na

nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, hoci tomuto chýba splnenie

základných podmienok vydržania, a to trvanie desať rokov a dobromyseľnosť. Podľa

tvrdení sťažovateľa právny záver o vydržaní práva nemá v podstatnej časti oporu vo

vykonanom dokazovaní, krajský súd sa nevysporiadal ani s jeho rozsahom (rozmery

prístupovej cesty a vjazd motorovými vozidlami), v dôsledku čoho došlo aj

k neprimeranému zásahu do jeho vlastníckeho práva. Sťažovateľ tvrdí, že absentujú

základné náležitosti odôvodnenia, t. j. stručné, jasné a výstižné vysvetlenie, ktoré

skutočnosti súd považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil.

Uvedené argumenty týkajúce sa nevykonania všetkých potrebných dôkazov

a nesprávneho posúdenia podmienok na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu a jeho rozsahu považuje ústavný súd za zjavne neopodstatnené.

8. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri

uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať

a posudzovať skutkové zistenia ani právne názory všeobecného súdu. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

9. Ústavný súd preskúmal odôvodnenie namietaného rozsudku krajského súdu, ktorý

po preskúmaní obsahu spisu a podrobnom preskúmaní všetkých rozhodujúcich otázok, ktoré

boli vo veci vznesené, sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

prvostupňového súdu, a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

K v odvolaní uplatnenej námietke sťažovateľa, že mu nebol spolu s návrhom

doručený aj geometrický plán, ktorý tvoril jeho prílohu, v dôsledku čoho došlo k porušeniu

zásady rovnosti účastníkov konania, krajský súd uviedol, že tvrdenie sťažovateľa je

opodstatnené, avšak odvolací súd ho nepovažoval za také porušenie procesného práva, ktoré

by malo za následok porušenie rovnosti účastníkov konania a zaťažilo by rozsudok

okresného súdu vadou, pre ktorú by ho bolo potrebné zrušiť. Krajský súd poukázal na

skutočnosť, že „Samotný geometrický plán bol totiž v rámci procesu dokazovania

oboznámený, účastníci konania o ňom vedeli, pričom navrhovateľ sa naňho odvolával už

v liste, ktorým sa snažil s odporcom dohodnúť mimosúdne a ktorého prevzatie odporca ani

nespochybňoval. Na tento odvolací dôvod preto odvolací súd neprihliadol.“ .

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. mal za

preukázané, že tvrdenia krajského súdu sú opodstatnené a správne. Sťažovateľ bol

oboznámený s geometrickým plánom, ako to vyplýva z dokumentácie pripojenej k návrhu

na začatie konania, zo zápisnice o pojednávaní z 21. apríla 2009, na ktorom bola

oboznámená kópia katastrálnej mapy z č. ..., a stalo sa tak aj pri vykonávaní ohliadky na

mieste samom uskutočnenej 14. mája 2009, ktorej sa sťažovateľ osobne zúčastnil.

Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že v konaní krajského súdu nedošlo

k porušeniu práva na rovnosť účastníkov v konaní.

K námietkam sťažovateľa, že bol nesprávne zistený skutkový stav a právne závery

súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, krajský súd okrem iného uviedol:

„... vykonal prvostupňový súd rozsiahle dokazovanie či už vypočutím účastníkov

konania, svedkov, ohliadkou na mieste samom a oboznámením a celým radom listinných

dôkazov. O existencii dohody v ústnej forme, od ktorej navrhovateľ odvíjal svoje právo

prechodu cez pozemok odporcu svedčili všetky svedecké výpovede. Svedkovia jednoznačne

vypovedali, že cez pozemok odporcu sa chodievalo už v dávnej minulosti a cestu využívali

právni predchodcovia navrhovateľa ako prístupovú k svojim nehnuteľnostiam. Odvolateľ

má síce pravdu v tom, že všetci svedkovia už v obci nebývajú, ale neuvádza to, že zhodne

uviedli, že aj po svojom odchode obec často navštevujú, miestne pomery sú im preto stále

známe. Odporca preto nemal pravdu v tom, že navrhovateľ nepreukázal existenciu

právneho dôvodu, od ktorého by odvíjal svoje právo prechodu. Inak povedané, aj odvolací

súd uveril tvrdeniam navrhovateľa o ústnej dohode medzi právnymi predchodcami

účastníkov konania ohľadom práv a prechodu a prejazdu, v súčasnosti cez pozemok

odporcu, a to s ohľadom na zhodné svedecké výpovede, ako aj poznatky, ktoré vyplývajú

z vykonanej ohliadky. Po právnej stránke sa žiada poukázať potom na príslušné

ustanovenia , tak ako sú uvedené v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia.

Napokon ohľadom inej možnosti prechodu je potrebné poukázať na priebeh ohliadky

a na tú skutočnosť, že prvostupňový súd sa touto možnosťou riadne zaoberal. Na

požadovanom určení má navrhovateľ taktiež naliehavý právny záujem, nakoľko právo

prechodu odporcom spochybňované nie je zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností.“

Podľa názoru ústavného súdu nemožno argumentáciu krajského súdu aj

s prihliadnutím na dokazovanie vykonané v konaní pred súdom prvého stupňa (tak ako to

vyplýva z príslušnej časti odôvodnenia rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 29. júna 2009), považovať za arbitrárnu ani za zjavne neodôvodnenú. Záver krajského

súdu o tom, že bolo náležite odôvodnené zriadenie vecného bremena, nemožno považovať

za ústavne neakceptovateľný. Z rovnakého dôvodu nemožno mať z ústavnoprávneho

hľadiska výhradu ani proti ďalšiemu záveru krajského súdu, podľa ktorého navrhovateľ

v konaní preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol

v uvedenej časti ako zjavne neopodstatnenú už pri jej predbežnom prerokovaní, a to v celom

rozsahu namietaného porušenia sťažovateľových práv podľa označených článkov .

10. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci (zrušenie rozhodnutí súdov a priznanie náhrady trov konania)

stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2011