Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 150/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. B. H., N., J. H., M., a Ing. M. S., N., zastúpených

advokátkou Mgr. E. S., N., vo veci namietaného porušenia ich základných práv

garantovaných , a a 4 v spojení s a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Nitre

z 19. októbra 2010 sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. B. H., J. H. a Ing. M. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca

2011 doručená sťažnosť Ing. B. H., J. H. a Ing. M. S. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou sa

domáhali vyslovenia porušenia v záhlaví označených základných práv a slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 19.

októbra 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 1. februára 2011, zrušenia tohto rozsudku,

priznania primeraného finančného zadosťučinenia každému po 8 000 € a náhrady trov

konania v konaní pred ústavným súdom.

2. Sťažovatelia v podstatnom uviedli, že všeobecné nižšie súdy pri rozhodovaní

nerešpektovali vyslovený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) v predchádzajúcom jeho rozhodnutí sp. zn. , v dôsledku

čoho sa spor ani po 18 rokoch riadne neukončil.

3. Predtým, ako ústavný súd pristúpil k vecnému posúdeniu sťažnosti, skúmal, či

podanie sťažovateľov spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti a či sú vôbec dané

podmienky jeho meritórneho prejednania.

4. Ústavná sťažnosť podľa predstavuje procesný prostriedok

na ochranu ústavným poriadkom zaručených základných práv a slobôd, ktorý je proti

ostatným prostriedkom, ktoré jednotlivcovi slúžia na ochranu jeho práv, vo vzťahu

subsidiarity. Atribút subsidiarity ústavnej sťažnosti má ako dimenziu formálnu, tak aj

dimenziu materiálnu. Na jednej strane sa subsidiarita ústavnej sťažnosti odráža

v požiadavke vyčerpania všetkých prostriedkov pred jednotlivými orgánmi verejnej moci,

ktorý právny poriadok jednotlivcovi poskytuje, čo nachádza výraz v inštitúte neprípustnosti

ústavnej sťažnosti ( ), a na strane druhej z nej vyplýva,

že dôvodom subsidiarity sú samotné kompetencie ústavného súdu ako orgánu ochrany

ústavnosti ( ), teda orgánu, ktorý poskytuje ochranu základným právam

a slobodám jednotlivca len vtedy, pokiaľ základné práva neboli rešpektované ostatnými

orgánmi verejnej moci. Zo zásady subsidiarity ústavnej sťažnosti tak vyplýva princíp

minimalizácie zásahov ústavného súdu do činnosti ostatných orgánov verejnej moci, čo

znamená, že ústavná sťažnosť je krajným prostriedkom na ochranu práva nastupujúcim

vtedy, keď náprava pred týmito orgánmi verejnej moci už nie je štandardným postupom

možná.

5. Ústavné súdnictvo je tak vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí

právoplatne skončených, pri ktorých prípadnú protiústavnosť spočívajúcu v porušení

základných práv a slobôd jednotlivca už nemožno napraviť iným spôsobom. Ústavnú

sťažnosť teda sťažovatelia môžu podať až potom, ako neuspeli so svojimi námietkami pred

príslušnými inými orgánmi verejnej moci, ktorým tiež (a predovšetkým) prislúcha

povinnosť poskytovať ochranu základným právam a slobodám jednotlivca.

6. Preto v prípade, kde je opravný prostriedok prípustný zo zákona a je celkom

v dispozícii sťažovateľa, tento ho musí pred podaním ústavnej sťažnosti vyčerpať. Ak tak

neurobí, alebo urobí oneskorene, ústavný súd sťažnosť odmietne pre neprípustnosť.

7. V sťažnosti sa uvádza, že po zrušujúcom rozsudku dovolacieho súdu (sp. zn.

) boli vydané nové rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu, ktoré

podľa sťažovateľov nerešpektovali právny názor v zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho

súdu, preto proti rozsudku krajského súdu mohli a mali podať nárokovateľné dovolanie

podľa , o ktorom by opätovne rozhodoval

najvyšší súd a ktorý by bol poskytol ochranu nimi označených základných práv; túto

možnosť zrejme sťažovatelia nevyužili, lebo to tak vyplýva z obsahu sťažnosti. V danej veci

a v daný okamih podanie ústavnej sťažnosti nebolo prípustné, pretože nebol dodržaný

princíp subsidiarity ústavnej sťažnosti tak, ako bol vymedzený v predchádzajúcom bode 4.

8. Ani vo vzťahu k námietke týkajúcej sa zbytočných prieťahov v skončenom

súdnom konaní nebola sťažnosť opodstatnená, lebo ústavný súd sa v tomto smere

jednoznačne vyjadruje (porov. , a ďalšie), že po právoplatnom

skončení veci sa už nedá dosiahnuť účel práva a jeho ochrany garantovaného čl. 48 ods. 2

, resp. dohovoru; stav právnej neistoty sa totiž už odstránil samotným

faktom, t. j. právoplatnosťou súdneho rozhodnutia. Navyše, v tomto smere chýbala aktivita

sťažovateľov, ktorí sa v priebehu konania nedomáhali ochrany tohto práva, a to primárne

u príslušného predsedu súdu podľa a a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

čo ústavný súd už konštantne považuje za účinný a nutný právny prostriedok pred

zbytočnými prieťahmi (porov. , a ďalšie).

9. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľov ako neprípustnú

odmietol ( ) bez toho, aby sa zaoberal jej

jednotlivými dôvodmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2011