Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 173/2011
PDF · 131.28 KB
No categories available
II. ÚS 173/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.
7 C 101/09 zo 17. júna 2010 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Co 426/2010-
62 z 9. decembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla 2011
doručená sťažnosť MUDr. Dušana Bíra (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa
čl. 13 dohovoru v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)
pod sp. zn. 7 C 101/09 zo 17. júna 2010 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) č. k. 9 Co 426/2010-62 z 9. decembra 2010.
Zo sťažnosti a z priložených listinných dokumentov vyplýva, že sťažovateľ návrhom
na začatie konania doručeným 30. marca 2009 sa stal účastníkom konania na strane
navrhovateľa o náhradu škody a nemajetkovej ujmy proti odporcovi Slovenskej republike,
zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, vedeným pred okresným
súdom pod sp. zn. 7 C 101/09 (ďalej len „napadnuté konanie“).
V napadnutom konaní okresný súd vo veci samej rozsudkom č. k. 7 C 101/09-47
zo 17. júna 2010 návrh na začatie konania zamietol. Sťažovateľ proti tomuto rozhodnutiu
podal odvolanie, o ktorom krajský súd rozsudkom č. k. 9 Co 426/2010-62 z 9. decembra
2010 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“) rozhodol tak, že rozsudok okresného
súdu ako súdu prvého stupňa potvrdil.
Sťažovateľ vyjadruje nesúhlas s uvedenými rozhodnutiami okresného a krajského
súdu, keďže ich považuje za protizákonné, pretože nimi došlo „k opätovnému znemožneniu
účinných zákonných prostriedkov“.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„Okresný súd Bratislava I porušil základné práva D. B. v konaní 7C/101/2009
garantované čl.6 ods. 1 dohovoru.
Krajský súd Bratislava porušil základné práva D. B. v konaní 9Co/426/2010
garantované čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok 9Co/426/2010-62 ako nezákonný
zo dňa 09. 12. 2011 a vec vracia na ďalšie konanie prvostupňovému súdu.
Ústavný sud prikazuje OS BA I zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 20.000 EUR pre
opakované delikty a porušovanie práv… plus úroky z omeškania vo výške 10% z dlžnej
sumy od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia, v prípade omeškania.
Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu Bratislava zaplatiť D. B. satisfakciu
dvojnásobnú, plus úroky z omeškania ak dôjde k omeškaniu.“
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku
krajského súdu dovolanie.
Z dovolania sťažovateľa z 9. februára 2011, ktoré si ústavný súd vyžiadal
v spolupráci s okresným súdom, vyplýva, že sťažovateľ v ňom namieta vady konania
spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) Občianskeho
súdneho poriadku. Zároveň poukazuje na celkovú nesprávnosť vydaného rozhodnutia
krajského súdu z hľadiska právneho posúdenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti
konať a rozhodnúť.
Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného
súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len
vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Proti postupu okresného súdu, ako aj jeho rozsudku vo veci samej bolo prípustné
odvolanie ako riadny opravný prostriedok, ktoré sťažovateľ aj využil, a preto právomoc
poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal krajský súd v odvolacom konaní.
Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.
Obdobné je to v prípade rozsudku krajského súdu, ktoré sťažovateľ podľa zistenia
ústavného súdu napadol dovolaním [z dôvodov „podľa § 237 písm. f)“ pozn.], a preto
právomoc poskytnúť ochranu označeným právam má teraz Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v rámci dovolacieho konania. Nie je totiž možné, aby
právomoc poskytnúť ochranu označeným právam mal zároveň najvyšší súd aj ústavný súd.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. apríla 2011