Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 165/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na inú právnu ochranu podľa v spojení s

porušením základného práva na ochranu vlastníctva podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv v spojení s právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právom na ochranu majetku

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajskej prokuratúry v Prešove pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu

z 22. februára 2011 a jej prípisom č. k. -5 z 25. marca 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. apríla 2011

doručené podanie I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „NÁVRH NA

KONANIE O ÚSTAVNEJ SŤAŽNOSTI“. Ústavný súd podľa obsahu kvalifikoval podanie

sťažovateľa ako sťažnosť podľa (ďalej len

„ústava“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa

v spojení s porušením základného práva na ochranu vlastníctva podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv (ďalej len „dohovor“) v spojení s právom na rešpektovanie súkromného a

rodinného života podľa čl. 8 dohovoru a právom na ochranu majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) postupom Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská

prokuratúra“) pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu z 22. februára 2011 a jej prípisom

č. k. -5 z 25. marca 2011 (ďalej aj „namietaný prípis“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Viedol som viac súdnych sporov na túto tému vlastnenia nášho bytu, ktorý bol

nadobudnutý za moje vlastné a poctivo zarobené peniaze, o ktorý sme ale avanturizmom

nezodpovedaných štruktúr nášho babylonského, klamárskeho, podvodníckeho a zlodejského

štátu prišli! Darmo som na súdoch žiadal svedectvo, že ako O. v B. po transformácii prišlo

vlastníckym právom k nášmu bytu. Toho som sa nedočkal, lebo naše súdy sa na to úplne

vyflákli. Potom som si myslel, že tieto informácie by som mohol získať najmä na správe

katastra sám, ale nepripustili ma k tomu, lebo nebol som vraj oprávnenou osobou na to!

Nevedel som si rady, preto som sa s týmto problémom obrátil na naše orgány tzv. ochrany

zákonnosti, - prokuratúry. Tá okresná ma odbila svojím ničotným listom sp. zn. Pd 88/10,

preto som svoj podnet zopakoval, ale o nič lepšie si nepočínala ani krajská v Prešove, ktorá

to svojím listom, zo dňa 25. 3. 11 generálne zhýzdila!“

Sťažovateľ tvrdí, že „bolo tu zasiahnuté do mojich základných a ľudských práv.

Namietam:

1.) Ako je možné a prípustné v demokratickom a právnom štáte to, že keď si niekto

nadobudne hodnotnú vec za svoje peniaze, na to, aby ju mohol vlastniť aj v katastri so

zápisom v ňom, mal by si podľa prokuratúry ju kúpiť a teda znovu za ňu aj zaplatiť?!

2.) Tvrdím, že do katastra nehnuteľnosti nemôže byt vlastníctvo k bytu zapísané

rozhodnutím orgánu samosprávy o pridelení čís. domu a bytu, lebo to sa smie urobiť len na

základe iných úradných dokumentov!

3.) Tu nemôže ísť o žiadne premlčanie, pretože ja si robím nárok na tento byt, keďže

ho 100 %-ne považujem za svoj a patriaci len mojej rodine!...“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

„o tejto sťažnosti v merite rozhodol takto:

1.) Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ústavného čl. 46 v spojení s

čl. 20 a ods. 1), čl. 6 v kontexte s čl. 8 Dohovoru i jeho Dodatkového protokolu, postupom

Krajskej prokuratúry v Prešove a jej záverom vo svojom liste sp. zn. Kd 50/11-5, zo dňa 25.

3. 11 s nedostatočnou ochranou sťažovateľa, porušené boli.

2.) Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 33 tis. EUR

(slovom tridsaťtritisíceur), ktoré je mu Krajská prokuratúra v Prešove povinná uhradiť do

2-och mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.

3.) Ukladá Krajskej prokuratúre v Prešove uhradiť aj vzniklé trovy tohto súdneho

konania, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na inú právnu ochranu podľa v spojení s porušením

základného práva na ochranu vlastníctva podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru v spojení s právom na rešpektovanie súkromného

a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru a právom na ochranu majetku podľa čl. 1

dodatkového protokolu postupom krajskej prokuratúry pri vybavovaní jeho opakovaného

podnetu z 22. februára 2011 a jej prípisom č. k. -5 z 25. marca 2011.

Zo sťažnosti a z namietaného prípisu vyplýva, že sťažovateľ sa podnetom

adresovaným Okresnej prokuratúre v Bardejove (ďalej len „okresná prokuratúra“) domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia Mesta B. č. ÚpaŽP 93/1995 zo 16. októbra 1995 o

určení súpisného čísla pre obytný dom na... ulici v B. (ďalej len „rozhodnutie mesta“). Na

základe tohto rozhodnutia bol uskutočnený záznam do katastra nehnuteľností, podľa

ktorého je O. B. vlastníkom bytu, ktorý obýva sťažovateľ. Okresná prokuratúra odložila

podnet sťažovateľa s poukazom na o

prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), podľa ktorého

protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny

opravný prostriedok, do troch rokov od jeho vydania, vychádzajúc pritom zo skutočnosti že

rozhodnutie mesta „bolo vydané v roku 1995 a zákonom stanovená trojročná lehota, v

ktorej bolo možné podať protest prokurátora uplynula v roku 1998“.

Sťažovateľ na prípis okresnej prokuratúry, ktorým odložila jeho podnet, reagoval

podnetom z 22. februára 2011 adresovaným Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“), v ktorom vyslovil nespokojnosť s vybavením svojho

podnetu. Generálna prokuratúra vyhodnotila tento podnet ako opakovaný podnet a postúpila

ho na vybavenie krajskej prokuratúre.

Krajská prokuratúra v namietanom prípise po popise postupu okresnej prokuratúry

súvisiaceho s vybavovaním podnetu sťažovateľa v podstatnom uviedla:

„Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Bardejove správne vo veci rozhodla.

Správnosť jej rozhodnutia vyplýva zo znenia ustanovenia § 27 zákona o prokuratúre a tiež

z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach č. -39 z 23. 9.

2009, podľa ktorého zákonom stanovená lehota troch rokov na podanie protestu

prokurátora sa vzťahuje okrem rozhodnutí aj na opatrenia všeobecnej povahy, resp. na iné

právne akty, medzi ktoré patrí napr. záznam v registri nehnuteľností.

Vzhľadom na uvedené Váš opakovaný podnet odkladám.“

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru,

podľa ktorej súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa je

aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či

už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry

zákonom ustanoveným spôsobom sa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom

zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej

osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu, resp. opakovanému

podnetu vyhoveli (m. m. napr. , , , ),

t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno považovať samo osebe

skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv

jeho pisateľa (napr. , , atď.).

V danom prípade sa krajská prokuratúra opakovaným podnetom sťažovateľa riadne

zaoberala, pričom postupovala aj podľa názoru ústavného súdu ústavne konformným

spôsobom, keď ho namietaným prípisom odložila s poukazom na skutočnosť, že okresná

prokuratúra postupovala správne, keď jeho podnet na základe § 27 ods. 1 písm. e) zákona

o prokuratúre odložila, vzhľadom na skutočnosť, že po uplynutí troch rokov od vydania

rozhodnutia mesta už nemá možnosť podať proti nemu protest.

Ústavný súd konštatuje, že krajská prokuratúra vo veci sťažovateľa postupovala

v súlade s platnou právnou úpravou, ktorej korešponduje aj nález ústavného súdu

č. k. -39 z 23. septembra 2009, na ktorý krajská prokuratúra v namietanom

prípise správne poukazuje. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj právny názor,

podľa ktorého postup orgánu verejnej moci súdu v súlade s platným a účinným zákonom

nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv garantovaných a ani práv

garantovaných dohovorom či inou kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských

právach a základných slobodách (napr. , , ), a zároveň

zdôrazňuje, že aj keď je prokuratúre v zmysle zverená funkcia chrániť práva

a zákonom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb, nemôže plniť túto funkciu

nad rámec, či dokonca v rozpore so zákonom, pretože aj na ňu sa vzťahuje čl. 2 ods. 2

, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach

a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že krajská prokuratúra

namietaným prípisom a postupom predchádzajúcim jeho vyhotoveniu nemohla porušiť

základné právo sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa v spojení

s a ani jeho právo podľa dohovoru v spojení s právom podľa

dohovoru a právom podľa čl. 1 dodatkového protokolu.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2011