Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 169/2011
PDF · 132.69 KB
No categories available
IV. ÚS 169/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., a. s., M., zastúpenej advokátom
JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky prípisom Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. k. 16335/2011-151 z 28. marca 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti D., a. s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2011
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti D., a. s., M. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátom JUDr. M. K., M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) prípisom Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) č. k. 16335/2011-151
z 28. marca 2011 súvisiacim s vybavovaním jej podania zo 4. marca 2011 týkajúceho sa
prešetrenia vybavenia jej žiadosti o odškodnenie za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:
«A/ MS SR v konaní o predbežnom prejednaní škody sp. zn.: 16335/2011-151 porušil
moje základne právo na inú právnu ochranu, nakoľko došlo k porušeniu ústavno-
procesných princípov v zmysle čl. 46 v spojení s čl. 51 ods. 1) Ústavy SR konkrétne zákona
č. 757/2004 Zb. v zmysle § 67 ods. 1 pís. b) a ďalej § 72 ods. 1 pís. c, d, e. citovaného
zákona.
Porušovateľ zjavne obišiel ustanovenie § 64 cit. zák. a tak porušil svoje povinnosti
mu vyplývajúce z tohto ustanovenia.
B/ Púhym vyjadrením porušovateľa v druhom odseku posledná veta napadnutého
opatrenia z 28. 4. 2011 „Samotné konštatovanie predsedu Krajského súdu v KE, že Vaša
sťažnosť na prieťahy v konaní nebola riadne vybavená bez ďalšieho neodôvodňuje vznik
nároku na náhradu škody“.
S takýmto perfídnym vyjadrením nesúhlasím, lebo vytrháva z kontextu odpovede
predsedu Krajského súdu v KE zo dňa 13. 7. 2010 citujem štvrtý odsek „Lehota na
vybavenie rozsudku bola predĺžená do 28. 4. 2010, pričom rozsudok bol vyhotovený o jeden
deň neskôr, t. j. 29. 4. 2010. Pretože Vaša sťažnosť bola vybavená kladne, súčasne Vám
vraciam zaplatený súdny poplatok“.
K bodu B/ napadnutého opatrenia z 28. 4. 2011 s ktorým nesúhlasím a brojím proti
tomu, lebo vôbec nezohľadnil vybavenie našej sťažnosti predsedom Okresného súdu
v Michalovciach zo dňa 27. 5. 2010 v ktorom posledný odsek citujem... „Vaša sťažnosť je
dôvodná... Myslím si, že sú postačujúce, aby ste sa práva žalobcu, ktorého zastupujete ako
advokát mohli domáhať na Ústavnom súde SR“.
Porušovateľ svojím vehementným vytrhávaním z kontextu odpovedí príslušných
orgánov súdnej správy KS KE a OS MI vyššie citovaných, takto hrubo porušil naše práva
v zmysle § 15 a § 16 zákona číslo 514/2003 Zb.
Pokiaľ Ministerstvo spravodlivosti SR takto postupovalo, porušilo zákon a zároveň aj
práva zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Z uvedených dôvodov treba považovať závery Ministerstva spravodlivosti SR za
unáhlené a predčasné.»
Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1) Ústavy Slovenskej republiky na
inú právnu ochranu bolo opatrením č. 16335/2011-151 zo dňa 28. 3. 2011 porušené.
2. Ústavný súd SR v zmysle § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušuje
opatrenie MS SR č. 16335/2011-151 zo dňa 28. 3. 2011 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. MS SR je povinné zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pre JUDr. M.K.
v celkovej sume 314,18 € (dvestodeväťesiatdva eur) do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
sťažovateľky, ktorá je v tomto prípade zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom.
Ústavný súd zo sťažnosti, z prílohy pripojenej k sťažnosti a z vyžiadaných
dokumentov zistil, že sťažovateľka sa žiadosťou doručenou ministerstvu 5. augusta 2010
domáhala odškodnenia za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ministerstvo
ako orgán konajúci v mene štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých predpisov (ďalej len ,,zákon“)
oznámilo sťažovateľke prípisom zo 7. februára 2011, že jej žiadosť z 5. augusta 2010
o odškodnenie za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ,,...bola predbežne
prerokovaná v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 pričom žiadosti nebolo vyhovené...“,
pričom žiadosť posúdilo ako nedôvodnú, „...nakoľko podľa názoru Ministerstva
spravodlivosti SR, na základe Vami doložených dokumentov, nebolo vo veci Vášho klienta
preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej
výkonom verejnej moci“.
Sťažovateľka sa následne podaním zo 4. marca 2011 (doručeným ministerstvu
7. marca 2011) domáhala prešetrenia vybavenia svojej žiadosti o prerokovanie nároku na
náhradu škody. Ministerstvo prípisom č. 16335/2011-151 z 28. marca 2010 sťažovateľke
oznámilo, že „ohľadom uplatneného rozsahu náhrady škody, na svojom zamietavom
stanovisku v časti uplatnenej škody vo výške 350,-EUR zotrvávame, a to s poukazom na už
skôr uvedené, že pre možnosť postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je potrebné
kumulatívne splnenie všetkých troch predpokladov – nesprávny úradný postup, vznik škody
a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou“.
Právomoc ústavného súdu vyplývajúca z čl. 127 ods. 1 ústavy je subsidiárna.
Ústavný súd poskytuje ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb
a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že k porušeniu jej základného práva na
inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy malo dôjsť zo strany ministerstva ,,...v konaní
o predbežnom prejednaní škody...“ jeho prípisom č. k. 16335/2011-151 z 28. marca 2011
týkajúcim sa prešetrenia vybavenia jej žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody
z 5. augusta 2010 v súvislosti s uplatnením si odškodnenia za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom podľa § 15 ods. 1 zákona. V prípade, že sťažovateľka s postupom
ministerstva nesúhlasí, má možnosť obrátiť sa žalobou na príslušný všeobecný súd; podľa
§ 16 ods. 1 zákona tak môže urobiť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.
Absencia právomoci ústavného súdu v tejto veci konať a rozhodnúť bola preto
dôvodom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky už pri jej predbežnom prerokovaní podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo
bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. apríla 2011