Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 171/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa postupom Okresného súdu Veľký Krtíš

v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním o jeho podaní

z 19. januára 2009 a základného práva podľa

postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti s rozhodovaním o jeho podaní z 9. marca 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. augusta

2010 doručené dve podania J. J. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Žaloba č. 1... vec

... ustanovenie právneho zástupcu“ a „Žaloba č. 2... vec ...

dovolanie“ proti Okresnému súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“), pričom v oboch

podaniach označil za porušovateľa svojich práv okresný súd. Ústavný súd podľa obsahu

podaní usúdil, že zámerom sťažovateľa bolo podanie sťažnosti podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti s rozhodovaním o jeho podaní z 19. januára 2009 (sťažovateľ

nesprávne označil toto podanie ako podanie z 19. januára 2010, pozn.) označenom ako

„Žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov dľa “, ako aj porušenie svojho

základného práva podľa postupom okresného súdu v tom istom konaní

v súvislosti s rozhodovaním o jeho podaní z 9. marca 2009 označenom ako „Dovolanie“.

Aj keď podania sťažovateľa boli do značnej miery nezrozumiteľné, nekonzistentné

a zmätočné, z ich obsahu v spojení s obsahom ústavným súdom vyžiadaného na vec sa

vzťahujúceho spisového materiálu bolo možné vyvodiť, že podľa sťažovateľa (v procesnom

postavení povinného v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa

o vymoženie sumy 47,63 €) dochádza postupom okresného súdu v uvedenej exekučnej veci

k porušovaniu jeho v sťažnosti označených základných práv. Podľa sťažovateľa sú jeho

základné práva porušované tým, že okresný súd sa nezaoberal jeho podaním z 19. januára

2009, ktorým žiadal o ustanovenie právneho zástupcu, a to v dôsledku toho, že na toto jeho

podanie nereagoval. Sťažovateľ ďalej tvrdí, že okresný súd taktiež «nerešpektoval...

podanie zo dňa 09. 03. 2009 označené ako „Dovolanie“», ktoré, ako vyplýva z pripojenej

fotokópie časti tohto podania, smerovalo proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 10. februára 2009.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

po jej prijatí na ďalšie konanie rozhodol vo veci samej nálezom, v ktorom vysloví, že jeho

základné právo na právnu pomoc podľa postupom okresného súdu

v napadnutom konaní v súvislosti s rozhodovaním o jeho podaní z 19. januára 2009, ako

aj základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v tom istom konaní v súvislosti s rozhodovaním o jeho podaní

z 9. marca 2009 boli porušené. Sťažovateľ si zároveň uplatnil úhradu trov konania pred

ústavným súdom v sume 300 € a žiadal tiež o priznanie finančného zadosťučinenia v sume

132 775,67 €, a to samostatne vo vzťahu ku každému podaniu (z 19. januára 2009

a 9. marca 2009).

Sťažovateľ súčasne požiadal o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov

na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom z dôvodu jeho nepriaznivej sociálnej

situácie, v ktorej sa toho času nachádza.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa názoru sťažovateľa postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho

základného práva na právnu pomoc podľa , pretože mu bola

„znemožnená realizácia procesných práv odňatá možnosť obhajoby v danej veci“, ako

aj jeho základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , keďže „do dnešného dňa... neobdržal na... žiadosť (podanie z 19. januára

2009, pozn.) žiadnu odpoveď čo uplynulo už 19 mesiacov!!!“, ako aj „17 mesiacov (podanie

z 9. marca 2009, pozn.) a žiadna odpoveď“.

Predmetom sťažnosti je teda tvrdenie sťažovateľa, že nečinnosťou okresného súdu

v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z 19. januára

2009, ako aj s rozhodovaním o jeho „dovolaní“ z 9. marca 2009 dochádza k porušovaniu

jeho základných práv podľa a .

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to

za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa ustanovenia prvej vety má každý právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

II.A K namietanému porušeniu základných práva podľa

postupom okresného súdu pri rozhodovaní o podaní sťažovateľa z 19. januára 2009

Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že tak ako sa to tvrdí v sťažnosti, okresnému

súdu bola 19. januára 2009 doručená žiadosť sťažovateľa o ustanovenie zástupcu z radov

advokátov, na ktorú okresný súd nijako nereagoval. Okresný súd až na základe sťažnosti

sťažovateľa z 27. mája 2010 podanej podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sťažovateľovi upovedomením

z 19. júla 2010 (doručeným sťažovateľovi 22. júla 2010) okrem iného oznámil, že „vec ešte

nie je právoplatne skončená a zastupovanie Vás JUDr. V. Z. naďalej trvá“.

Ako vyplýva z výroku uznesenia okresného súdu sp. zn. z 18. júna

2007, sťažovateľovi bol v označenej exekučnej veci ustanovený advokát JUDr. V. Z...

„za právneho zástupcu povinného J. J... v exekučnom konaní vedenom pred Okresným

súdom vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. “. Toto uznesenie nebolo okresným

súdom zrušené, preto aj podľa názoru ústavného súdu právne zastúpenie sťažovateľa

ustanoveným advokátom naďalej trvá, t. j. v namietanom konaní mu je poskytovaná právna

pomoc v zmysle .

Za týchto okolností ústavný súd nezistil žiadnu takú príčinnú súvislosť medzi

namietaným porušením základného práva podľa okresným súdom

a skutkovým stavom popísaným sťažovateľom, ktorá by mohla po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie reálne zakladať dôvod na vyslovenie porušenia uvedeného základného práva.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu pri rozhodovaní o podaní sťažovateľa z 9. marca 2009

Sťažovateľ považuje za porušenie svojho označeného základného práva to, že

okresný súd „nerešpektoval... podanie zo dňa 09. 03. 2009 vec Dovolanie. Do dnešného

dňa... neobdržal v tejto danej veci žiadne vyrozumenie a ani žiadnu odpoveď, čiže NIČ,

čo už uplynulo až 17 mesiacov...“.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľ doručil okresnému súdu

9. marca 2009 podanie označené ako „Dovolanie“, ktoré smerovalo proti uzneseniu

okresného súdu sp. zn. z 10. februára 2009. Týmto uznesením okresný súd

zamietol námietky sťažovateľa ako povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie. Spis

bol postúpený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, avšak tento ho vrátil okresnému

súdu ako predčasne predložený spolu s poučením, ako má ďalej vo veci postupovať.

Okresný súd preto predvolal sťažovateľa na informatívny výsluch na 27. máj 2009 z dôvodu

odstránenia nedostatkov jeho podania z 9. marca 2009, na ktorom sťažovateľ po poučení

okresným súdom uviedol, že jeho podanie z uvedeného dátumu „je potrebné považovať za

návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku“, pričom návrh

doplní a opraví v lehote 15 dní (čo aj urobil, keď 29. mája 2009 doručil okresnému súdu

avizované doplnenie podania). Okresný súd uznesením sp. zn. z 26. augusta

2009 návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie bolo

sťažovateľovi doručené 22. septembra 2009. Sťažovateľ proti nemu podal 28. septembra

2009 odvolanie. Dňa 7. októbra 2009 bolo odvolanie sťažovateľa zaslané na vyjadrenie

oprávnenému, ktorý sa k nemu v určenej lehote nevyjadril, preto bol spis 14. apríla 2010

postúpený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie.

Krajský súd ho však vrátil okresnému súdu 2. júla 2010 bez meritórneho rozhodnutia ako

predčasne predložený.

Z uvedeného postupu okresného súdu možno vyvodiť, že nezodpovedá skutočnosti

tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd „nerešpektoval“ jeho podanie z 9. marca 2009

označené ako „dovolanie“. O predmetnom podaní sťažovateľa, ktoré podľa zápisnice

z informatívneho výsluchu bolo potrebné považovať za návrh na zastavenie exekúcie, a nie

za „Dovolanie“, okresný súd rozhodol a rozhodnutie aj sťažovateľovi doručil. Spis bol

spolu s opravným prostriedkom, ktorý podal sťažovateľ, postúpený krajskému súdu

a následne bol krajským súdom vrátený bez meritórneho rozhodnutia ako predčasne

predložený. Opätovne bol krajskému súdu predložený až 22. februára 2011, keď medzitým

bolo rozhodnuté o vylúčení všetkých sudcov okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania

v tejto právnej veci sťažovateľa a vec bola prikázaná na rozhodnutie Okresnému súdu Žiar

nad Hronom, ktorý v nej t. č. koná.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní je tiež posúdiť, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno za zjavne neopodstatnenú

považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

alebo jeho rozhodnutím a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ).

Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti. Ústavný súd vychádzajúc z § 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde a s poukazom na viazanosť petitom sťažnosti sa preto mohol zaoberať sťažnosťou

v tejto časti iba v tom rozsahu, ako ho sťažovateľ vymedzil v petite sťažnosti v rámci

požadovanej ústavnej ochrany, teda len v rozsahu namietaného porušenia jeho základného

práva podľa okresným súdom pri rozhodovaní o podaní sťažovateľa

z 9. marca 2009.

Ústavný súd nezistil, že by namietaný postup okresného súdu signalizoval akúkoľvek

možnosť vysloviť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie porušenie základného práva

sťažovateľa podľa , čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto

časti podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa

ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa (napr. jeho žiadosťou o ustanovenie

advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2011